BRATISLAVA 4. júla (WEBNOVINY) – Fyzici z Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN) v stredu na odbornom seminári potvrdili, že objavili novú subatomárnu časticu zhodnú s Higgsovým bozónom.
Častica je „zhodná s dlho hľadaným Higgsovým bozónom,“ uviedla CERN v stanovisku s tým, že ju čaká ďalší výskum.
Higgsov bozón je subatomárna častica, o ktorej sa škótsky fyzik Peter Higgs pred troma desaťročiami domnieval, že by mohla vysvetliť, ako sa hmota spojila a vytvorila tak vesmír so všetkým, čo v ňom existuje. Vedci ju hľadajú už takmer polstoročie.
„Dosiahli sme míľnik v chápaní nášho pôvodu,“ uviedol riaditeľ Rolf Heuer. „Objav častice zhodnej s Higgsovým bozónom nám otvára dvere k detailnejším štúdiám, vyžadujúcim väčšie štatistické údaje, ktoré vysvetlia jej vlastnosti a ozrejmia ďalšie záhady nášho Vesmíru.“
Tvorca teória si dá chladiť šampanské
Objavenie Higgsovho bozónu by malo overiť platnosť tzv. Štandardného modelu, ktorý je základnou fyzikálnou teóriou časticovej fyziky. Ide o teóriu, ktorá je všeobecne prijímaná, no niektoré veci nedokáže vysvetliť – najmä to, prečo majú niektoré častice hmotnosť a iné nie.
Práve Higgsov bozón a s ním súvisiace Higgsove pole by malo byť zodpovedné za to, že častice majú hmotnosť. Novú časticu vedci hľadali vo Veľkom hadrónovom urýchľovači (LHC).
Existenciu novej častice dokázali oba experimenty na dvoch nezávislých detektoroch častíc v LHC – CMS aj ATLAS. Za prácu oboch tímov sa už stihol poďakovať samotný tvorca teórie Peter Higgs, ktorý výsledky označil za „dôkaz odborných znalostí vedcov„.
„Nikdy som si nemyslel, že sa to podarí počas môjho života. Asi požiadam svoju rodinu, aby dala do chladničky nejaké šampanské,“ povedal 83-ročný Higgs.
V CERNe pôsobí aj Slovák
Na výskume v CERNe sa priamo podieľa aj Dušan Bruncko z Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied (SAV). Objav častice zhodnej s Higgsovým bozónom podľa neho znamená pre ľudstvo obrovský krok vpred.
„Ukazuje to, že sme na dobrej ceste vedúcej k poznaniu nášho sveta. Tento deň by mohol byť začiatkom zmien, ktoré sú pre nás dôležité, aby sme v poznaní mikro a makro sveta pokročili ďalej,“ uviedol Bruncko.
Slovensko ako členský štát CERNu prispieva na budovanie a prevádzku urýchľovača LHC a tiež sa zúčastňuje na práci dvoch veľkých fyzikálnych experimentov – ATLAS a ALICE. Skupina fyzikov z Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach prispela k budovaniu kvapano-argónového kalorimetra detektora ATLAS, a teraz sa podieľa na zabezpečovaní jeho správneho fungovania a na kontrole údajov, ktoré táto dôležitá časť detektorového komplexu ATLAS získava.
Skupina sa tiež zapojila do spracovania zaznamenaných údajov. Experimentálne zariadenie ATLAS pozostáva zo zložitého súboru špecializovaných detektorov zostavených do valca s priemerom 25 metrov a dĺžkou 45 metrov, ktorý je umiestnený v podzemnej jaskyni približne 100 metrov pod úrovňou terénu. Pracuje na ňom viac ako 3-tisíc vedcov z celého sveta.
