BRATISLAVA 7. októbra (WebNoviny.sk) – Nobelovu cenu za chémiu získali tento rok Švéd Tomas Lindahl, Američan Paul Modrich a Turek s americkým občianstvom Aziz Sancar, ktorí na molekulárnej úrovni popísali, ako bunky opravujú poškodenú DNA, čím zabezpečujú uchovanie genetických informácií. Ich objavy poskytli dôležité poznatky o fungovaní buniek, ktoré sa dajú použiť napríklad pri vývoji nových typov liečby rakoviny.
Nobelovu cenu za fyziku dostal objav oscilácie neutrín
Bojovníci proti parazitom získali Nobelovu cenu
Lindahl začiatkom 70. rokov minulého storočia vyvrátil dovtedajšie predpoklady, že DNA je veľmi stabilnou molekulou. Naopak, dokázal, že u nej dochádza k poškodeniam v takom rozsahu, že by vývoj života na Zemi ani nemal byť možný. To ho nakoniec doviedlo k objavu molekulárneho mechanizmu zvaného bázová excízna oprava, ktorý neustále zabraňuje rozpadu DNA.
Sancar zas opísal mechanizmus nukleotidovej excíznej opravy, pomocou ktorej bunky odstraňujú poškodenia DNA spôsobené ultrafialovým žiarením. Modrich ukázal, ako bunky opravujú chyby, ku ktorým dochádza, keď sa počas bunkového delenia replikuje DNA. Tento mechanizmus sa nazýva oprava chybne spárovaných báz a tisícnásobne znižuje frekvenciu výskytu chýb pri replikácii DNA.
Informácie pochádzajú z webstránky www.nobelprize.org.