Ako ste spokojný so vstupom do nového súťažného ročníka prestížnych triatlonových pretekov? Dalo sa počas prvých tohoročných pretekoch urobiť viac ako ste dokázali?
Tohoročnú sezónu som začínal na pretekoch Svetovej série Medzinárodnej triatlonovej únie (ITU) v Spojených arabských emirátoch. Išiel som tam prvé kolo majstrovstiev sveta. Keďže to bol vlastne šprint, nebola to celkom moja trať, lebo ja sa špecializujem na klasický triatlon s olympijskými parametrami, čo predstavuje plávanie na 1,5 km, 40 km na bicykli a 10-kilometrový beh. V Abu Zabí som po absolvovaní menších objemov obsadil 25. miesto. Na mňa to boli veľmi rýchle preteky. Po súťaži v Abu Zabí som sa presunul na Nový Zéland, do Aucklandu, kde bolo ďalšie kolo seriálu MS. Na ňom som po oveľa lepšom výkone obsadil 7. miesto, čo bolo po minuloročnom 6. mieste v Kützbuhli moje druhé najlepšie umiestnenie v rámci dlhodobého seriálu MS. Mohlo to síce byť aj oveľa lepšie, mal som šancu na útok na medailové pozície, ale som rád, že som skončil v elitnej desiatke výsledkovej listiny. Z Nového Zélandu som sa presunul do Austrálie, kde som si dva týždne zvykal na tamojšie vlhké a dusné počasie. Dlhšia aklimatizácia sa celkom vyplatila, lebo v pretekoch 3. kola MS som skončil na 15. mieste. Chcel som byť vyššie, lebo povedzme si otvorene, že 15. miesto na pretekoch MS nie je ten cieľ, pre ktorý tak tvrdo trénujem. Umiestnenia okolo 15. miesta nie sú priečky, ktoré by ma napĺňali spokojnosťou . To nie sú méty, pre ktoré podstupujem v príprave drinu a od decembra žijem a trénujem v Anglicku. Takže, aby som odpovedal na vašu otázku, určite sa dalo urobiť aj viac, než som doteraz v pretekoch seriálu MS dokázal.
Prečo ste neboli spokojný s výkonom a výsledkom na tretích tohoročných pretekoch MS v Austrálii?
Lebo z vody po plávaní som vyšiel opäť prvý. Veľmi dobre som to mal vyrátané aj v prvých kilometroch cyklistickej časti. Lenže potom sa k nám prepracovali bratia Dmitrij a Igor Poľanskí. Obaja Rusi neboli pre našu skupinu prínosom, na špici našej skupinky vôbec nechceli spolupracovať… My sme na všetko nestačili. Preto balík našich prenasledovateľov náš náskok veľmi skoro výrazne stiahol. Ak by bolo iné zloženie vedúcej skupiny, respektíve ak by v nej boli silnejší a zdatnejší cyklisti, určite by sa nám ľahšie vybiehalo aj na záverečný desaťkilometrový beh. Takto sme s Jonathanom Brownleeom bojovali sami dvaja proti presile, ktorá najmä mňa počas behu doslova prevalcovala (krátka odmlka). Viete, bežať s ´prázdnou nádržou´, pokiaľ ide o fyzické sily, je mimoriadne ťažké! Ja som sa poriadne vytrápil najmä na bicykli, jazda v čelnej skupine mi dala poriadne do tela. Takže rýchlo bežať ešte kilometre po dojazde do depa bolo poriadnou skúškou vytrvalosti a fyzickej odolnosti.. Vtedy aj nohy máte ako z olova. Fakt sa mi na týchto pretekoch veľmi zle bežalo. Aj preto som sa prepadal vo výsledkom čoraz nižšie… Až to bolo spomínané 15. miesto. To bolo dosť zlé (krátka odmlka). Ak by som v Austrálii skončil v prvej desiatke, bolo by to určite iné…
Koľko tohoročných veľkých súťaží pod patronátom ITU máte aktuálne za sebou?
– Ako som už spomínal, aktuálnu formu po tvrdom tréningu s bratmi Brownleeovcami som si doteraz overil na troch kolách svetovej série ITU. Aby som bol úprimný, ešte to nie je ono (krátka odmlka). V najbližšom období budem v Anglicku robiť všetko pre to, aby som bol v perfektnej forme v polovici júna, kedy budem súťažiť na Európskych hrách v Baku, kam som sa už nominoval. Navyše, tam budeme spolu s Lukasom Siskom, čo nám obom môže iba pomôcť. V Baku budeme teda dvaja Slováci, plus tri Slovenky. Pre náš triatlon je fakt veľmi dobré, že do Baku sa kvalifikovali aj tri Slovenky! Takže tá naša partia bude v dejisku Európskych hier trochu väčšia, než býva v poslednom čase na pretekoch majstrovstiev sveta.
Trochu ste nás predbehli svojou odpoveďou. Tak sa ešte pristavme pri historicky prvých európskych hrách v Baku, ktoré budú od 12. do 28. júna. Čo by ste na nich chceli dokázať, na čo, na aký výsledok si reálne trúfate na pobreží Kaspického mora?
Ťažko teraz povedať, na čo si trúfam (smiech). Momentálne mám za sebou šesť týždňov kvalitného tréningu. Od decembra som sa pripravoval s Angličanmi, dlhšie tréningové pobyty som absolvoval na Novom Zelande a v Austrálii. Koncom mája sa v Londýne predstavím na pretekoch 4. kola svetovej série ITU. To by mala byť ostrá generálka dva týždne pred Baku. Keďže tieto preteky na seba dosť nadväzujú, v príprave na ne sa budem opäť snažiť urobiť všetko pre to, aby som do Baku prišiel v top forme. V Baku sa pokúsim zabojovať o letenku do Ria… Viete, podľa mňa by to bolo nádherné, vybojovať si právo štartu na OH 2016 hneď pri prvej možnej príležitosti (krátka odmlka). Ale nebude to jednoduché. Letenku do Ria totiž dostane iba víťaz mužskej súťaže na Európskych hrách v Baku. A tak isto aj víťazka ženskej súťaže (krátka odmlka). Už teraz vieme, že do Ria by malo cez husté kvalifikačné sito postúpiť 65 mužov a 65 žien. Kvalifikácia o Rio de Janeiro sa však ešte iba začína. Zatiaľ som v redukovanom olympijskom poradí mužov na 21. mieste, čo mi dáva veľkú šancu štartovať na svojej druhej olympiáde. V Baku sa pokúsim zabojovať o miesto na OH 2016 v Brazílii. Je veľký predpoklad, že by sa mi to mohlo aj podariť (smiech). Takže to určite skúsim…
Aký máte ďalší program pred odchodom na I. európske hry do Baku, ktoré budú v júni?
Po krátkom pobyte doma, kde som nebol od Vianoc 2014, by som opäť mal štyri týždne poctivo trénovať. Potom, na konci tejto prípravy by som mal absolvovať testovacie preteky priamo v Londýne, kde v septembri budú majstrovstvá sveta. Tie trate už poznám, lebo na nich boli preteky počas OH 2012. V Londýne koncom mája bude ďalšie kolo majstrovstiev sveta. A z Londýna by som sa mal presunúť priamo do Baku. Naše súťaže sú v programe Európskych hier hneď druhý deň po ich slávnostnom otvorení. Preto veľmi rýchlo budeme vedieť na čom vlastne sme… Bude to krátky proces, no ja sa naň pripravujem takmer rok.
Konečnú podobu poradia triatlonovej súťaže mužov na historických I. európskych hrách v Baku dosť ovplyvní aj plánovaná absencia mnohých špičkových pretekárov, ktorí už dávnejšie avizovali, že do hlavného mesta Azerbajdžanu určite nepôjdu… Richard, aké máte informácie o tom, s kým sa v triatlonových súťažiach EH 2015 stretnete, s kým budete o letenku do Rio de Janeiro vlastne bojovať?
Momentálne viem, že približne 90 percent toho najlepšieho, čo momentálne má svetový triatlon, by sa malo predstaviť v Baku. Podľa posledných informácií na Európske hry nejdú najlepší Angličania, možno tam budú chýbať elitní Španieli (krátka odmlka). Ale zvyšok Európy tam určite bude. Šanca vyhrať tieto preteky a získať olympijskú miestenku je predsa veľmi lákavá vec. A v silnej zostave určite do Baku prídu predovšetkým Rusi, Ukrajinci, Poliaci, Taliani… Takže triatlonová súťaž v Azerbajdžane nebude vôbec ľahkou vecou.. Navyše, veľa bude závisieť aj od počasia. Ľudia ma už dávnejšie varujú, že na pobreží Kaspického mora veľmi fúka, že Baku je veľmi veterné mesto. Najmä pri cyklistike by bočný vietor mohol poriadne ´potrhať ´ pelotón. Môže to byť veľmi vážny súper pri našej súťaži.
Práve cyklistická časť vášho športového trojboja by mohla práve na otvorenom priestore dosť zásadným spôsobom prehovoriť do konečného poradia. Ako sa pozeráte na tento faktor vášho nadchádzajúceho súperenia o právo štartovať na OH 2016 v Brazílii?
Áno, v tomto smere máte pravdu. Veľmi veľa bude závisieť od profilu cyklistickej trate. Máme informácie, že trať bude dosť náročná, že sa pôjde aj okolo mora, čo je zasa otvorený priestor, na ktorom môže rozhodujúcu úlohu zohrať práve spomínaný vietor (krátka odmlka). A veľa do definitívnej podoby výsledkovej listiny môže povedať aj konkurencia. Súperi. Hovorím, deväťdesiat percent európskej špičky tam bude (krátka odmlka). Plavecká časť našej súťaže by mala byť v mori. Preto už teraz trénujeme plávanie práve v mori. Podľa posledných správ, dokonca aj v Brazílii počas olympiády by sa malo plávať v mori. Čiže nie v nejakej špinavej zátoke, či v podobne znečistenom jazere, ale priamo v mori… Uvidíme, čo z toho bude pravdou. Európske hry v Baku sú dôležité preteky, ktoré sa idú už v júni, v úvode európskej časti celej sezóny. Sú to preteky, na ktoré som sa pomaly rok intenzívne chystal. Ak mi budú okolností naklonené, ak budem mať trochu športového šťastia, mohla by z toho byť aj miestenka do Brazílie. Viac o tom teraz nechcem hovoriť. Aby som to nezakríkol (smiech).
Šancu vybojovať si letenku do Brazílie skloňujeme v tomto rozhovore zo všetkých strán. Akú podobu vlastne má kvalifikačný proces? Medzinárodná triatlonová únia ITU je už roky povestná tým, že pred každou olympiádou dokáže „vyrobiť“ jedny z najnáročnejších kvalifikačných podmienok…
ITU tejto povesti ani tentoraz nezostala nič dlžná (krátka odmlka). Naša olympijská kvalifikácia sa v podstate začala už minulý rok. Presnejšie v máji 2014. Odvtedy sa usilujeme robiť čo najlepšie výsledky, ktoré treba v predolympijskom období ešte raz potvrdiť. Takže teraz bude druhá etapa. Od 15. mája 2015 do 15. mája 2016. Z tohto obdobia sa do olympijského rebríčka bude počítať osem najlepších výsledkov. Z nich sa bude robiť poradie pre OH 2016 v Rio de Janeiro. Hovorím, momentálne som v redukovanom olympijskom poradí na 21. mieste, čo znamená bezpečný stred v konkurencii 65 mužov, ktorí by sa mali v Brazílii predstaviť. Lenže, podľa mňa ten pravý boj o olympiádu v Brazílii sa ešte iba začne… Všetko by malo štartovať v polovici mája 2015. A potrvá až do polovice mája 2016. V praxi to znamená, že celý rok máme na to, aby sme svoje najlepšie výsledky z obdobia od polovice mája 2014 až polovice mája 2015 aj v ďalšom období potvrdili. Tie rozhodujúce preteky ma teda iba čakajú. Ale ak sa udržím v tej športovej forme, v ktorej som bol minulý rok, miestenka do Brazílie by mi nemala uniknúť. Pravda, ak budem zdravý, ak sa mi budú vyhýbať choroby a zranenia. To bude pre najbližších dvanásť mesiacov veľmi dôležité.
Richard, ako ste spokojný s tréningovým pobytom v Anglicku? Ako sa vám trénuje spolu s bratmi Brownleeovcami, ktorí na OH 2012 v Londýne obsadili dva z troch stupňov pre víťazov?
Je to super vec, že sa môžem s nimi pripravovať. Veď Alistair je olympijský víťaz z Londýna a Jonathan bol na tejto olympiáde bronzový! Už minulý rok ma volali k sebe do Leedsu. Lenže vtedy som finišoval s vysokou školou, nemohol som si to dovoliť. Musel som zostať na Slovensku celý rok. Oni a ďalší ľudia z Anglickej triatlonovej federácie to nechápali. Aj u brata Miša zisťovali, že v čom je vlastne problém… Nechápali, prečo nechcem prísť, keď ma volajú (smiech). Oni také problémy so štúdiom nemajú (smiech). Lebo oni sú profesionálni triatlonisti, ktorí sa svojmu športu venujú sedem dní v týždni, dvadsaťštyri hodín denne. Dvanásť mesiacov v roku. Na sto percent. To je ich povolanie, zamestnanie, všetko… Preto mi veľmi prospieva, že od minuloročných Vianoc som podobným profesionálom aj ja (krátka odmlka). Bývam v Leedsi, k bratom Brownleeovcom mám desať minút cesty. Som súčasťou ich tréningovej skupiny. Na všetky preteky sa chystáme spolu. Som veľmi rád, že triatlonu môžem vďaka pochopeniu anglickej strany odovzdávať všetko, čo mu treba dať. V tréningu idem podľa ich vzoru na sto percent. Okrem triatlonu a triatlonových súťaží, ktoré sú momentálne po celom svete, nemusím nič extra riešiť. Budem rád, keď takto s Brownleeovcami vydržím až do majstrovstiev sveta, ktoré budú tento rok v Londýne. Potom uvidím, čo bude ďalej. Zatiaľ mi život a tréning v Anglicku vyhovujú, hoci domov som sa od Vianoc dostal iba v apríli, aj to iba na jeden víkend. Ale, keď chcem budúci rok štartovať na OH v Brazílii, inú možnosť ani nemám.
Zhováral sa Štefan Žilka
