Prvým Slovákom, ktorý mal štart na OH 2016 v Rio de Janeiro potvrdený už 20. mája 2014, bol triatlonista Richard Varga (26). V polovici mája 2014 bol na 23. mieste svetového rebríčka ITU World Triatlon Series, na OH 2016 v Brazílii sa predstaví najlepších 55 mužov. Richard Varga by mal v Riu zažiť druhú olympiádu v živote. Na OH 2012 v Londýne obsadil 22. miesto. Budúci rok v Riu chce skončiť oveľa lepšie.
Richard, dlhší čas ste neboli na Slovensku, o vašom účinkovaní v pretekoch Svetového pohára v triatlone, ako aj o historickom štvrtom titule majstra sveta v akvatlone vieme iba z médií, môžete nám trochu priblížiť záver končiacej sa sezóny z vášho pohľadu?
Asi začnem 9. kolom seriálu MS v Edmontone, kde boli pre triatlon veľmi nehostinné podmienky. Bolo zima iba 6 stupňov. Pršalo. Fúkal vietor. Totálne som vymrzol. Bola tam neuveriteľná ´kosa´. Vôbec mi tie preteky nevyšli. Najmä beh ma sklamal. Skončil som na 36. mieste. S tým som nemohol byť spokojný (krátka odmlka). Predsa už roky nedriem v tréningu preto tak intenzívne, aby som na pretekoch končil za 30. priečkou. To nie sú pozície, ktoré by ma napĺňali spokojnosťou (krátka odmlka). Na preteky do Edmontonu som sa tešil, mal som natrénované na veľmi dobrý výsledok. Veril som si. Tešil som sa na to, že zasa zopakujem nejaký prienik do najlepšej desiatky, že opäť budem v top desať výsledkovej listiny.
Kým Edmonton nebol podľa vašich predstáv, preteky v Chicagu vám perfektne vyšli najmä súťaž na majstrovstvách sveta v akvatlone (t. j. kombinácia plávania a behu). V nej ste štvrtý raz v kariére zvíťazili, čo sa doteraz ešte nikomu nepodarilo. S tým už spokojný musíte byť?
Po galejách a totálnom premrznutí v Edmontone som sa presunul do San Diega, kde som sa dva týždne pripravoval na úplný záver súťažného ročníka 2015. V Chicagu ma totiž čakali dve prestížne súťaže v priebehu pár dní. Najskôr v stredu majstrovstvá sveta v akvatlone, na ktorých som obhajoval lanské prvenstvo, a potom v nedeľu aj ďalšie preteky zo série MS. Pokiaľ sa vrátim k šampionátu v akvatlone, podľa mňa tento rok sa na ňom zišla veľmi dobrá konkurencia. Jedna z najväčších, čo si pamätám. Možno na ňom štartovalo najviac športovcov v celej histórii. Bolo to tam poriadne ´nadupané´ známymi menami a dobrými triatlonistami. Lepšiu úroveň MS v akvatlone možno mali vtedy, keď na nich štartoval Španiel Javier Gomez a jemu podobní výborní špecialisti – triatlonisti.
Takže úspešná obhajoba lanského titulu majstra sveta v takejto mimoriadne silnej konkurencii vás musela dvojnásobne potešiť? A navyše rekord v počte prvenstiev…
Skôr ako odpoviem na túto otázku, musím úprimne priznať, že som neveril, že by som mohol obhájiť titul z minulého roka. Vedel som, že ak sa mi to podarí, budem rekordérom v počte získaných titulov majstra sveta v tomto športe. Štyri prvenstvá na MS v akvatlone ešte nikto doteraz nedokázal vybojovať. Ja som mal veľkú šancu byť prvým. Veľkým súperom pri tomto snažení bol pre mňa najmä výborný Rus Igor Polianskij. Šikovní pretekári prišli z Japonska a ďalších krajín. A samozrejme, že boli ďalší, ktorí si brúsili zuby na majstrovský titul. Navyše, po tých nevydarených pretekoch v Edmontone som si neveril, že by som to mohol dokázať (krátka odmlka). Som však veľmi rád, že rekordné štvrté víťazstvo ma ubezpečilo v názore, že Edmonton bola iba nešťastná zhoda okolností. Bola to iba náhoda, že práve počas našich pretekov bola tam taká obrovská ´kosa´. V Chicagu v úplne iných podmienkach, som šampionát vyhral (krátka odmlka). Som veľmi rád, že som to mohol zopakovať. Štvrtý titul majstra sveta je historický rekord. Viac som zatiaľ urobiť nemohol.
Triumf v akvatlone bol veľmi dobrým impulzom pre nedeľňajšie preteky. Zlato z akvatlonu mohlo byť pre vás povoleným dopingom, ktorý vás mohol hnať dopredu?
Veď to… Streda bola pre mňa veľkým sviatkom, nedeľa už nie. Keď sme mali triatlon, zasa bolo všetko inak…. Bohužiaľ, zasa sa to pre mňa skončilo zle (krátka odmlka). Plávanie mi vyšlo perfektne. Vyšiel som z vody s veľkým takmer deväťminútových náskokom. Trať pre plaveckú súťaž bola tak urobená, že sme nevybiehali z vody a nešli sme ďalší krátky okruh, ale sme plávali súvislé kolo. Nemal som šancu skontrolovať celkový vývoj pretekov v plávaní. Netušil som ako sa to vyvíja za mnou… Až pri vybiehaní z depa som videl, že mám zbytočne veľký náskok. Trochu som zvoľnil tempo… V deviatej zákrute som však nešťastne spadol. Asi po mojej chybe (krátka odmlka). A tým pádom sa skončilo moje účinkovanie v tejto súťaži. Pri páde som totiž zlomil pätku. Časť bicykla medzi rámom a zadným prehadzovačom. Keď túto súčiastku nemáte v poriadku, nemáte šancu jazdiť ďalej na bicykli. Musel som z pretekov odstúpiť. A tak som sa na tú súťaž tešil… Veril som si… Bol som dobre pripravený. Chcel som dobrým výsledkom v rámci MS ukončiť sezónu. Žiaľ, opäť mi to nevyšlo.
Triatlon sa skladá z troch častí. Vy ste výborný v plávaní, vďaka čomu začínate cyklistickú časť mnohokrát s veľkým náskokom. Kvalitu máte aj v behu, v ktorom sa tiež dokážete vyžmýkať až na dno svojich fyzických a psychických síl. Ale kameňom úrazu je práve tá cyklistika. Aj tento rok ste pre technické problémy a pády nedokončili niekoľko sľubne rozbehnutých triatlonov na tej najvyššej úrovni. Čím si to vysvetľujete?
Viete, podľa mňa je to všetko súhra náhod. Ja tvrdím, že mnohokrát som bol v nesprávnej chvíli na nesprávnom mieste. Inak to povedať neviem. Zoberme si predolympijský test v Riu, v ktorom som tiež padol. Tam ma na zem zhodil Talian Alessandro Fabian. Tam som nemohol nič robiť, pri kolízii s jeho bicyklom som bol úplne bezmocný. Bolo to dve kolá pred koncom pretekov. Boli sme v úniku deviati, zhodil ma dosť nešťastne. Skončil som v nemocnici. Celý dobitý a odratý. Dosť dlho som sa z toho pádu liečil. V Chicagu som zasa spadol po svojej chybe. To sa tiež v tomto športe stáva. Smola bola, že som zlomil pätku. Minulý rok ma tiež po kolízii v depe museli zašívať. Tiež som párkrát padol. Našťastie vždy sa to obišlo bez väčších zranení. Cyklistiku mám naozaj smoliarsku, hoci v príprave robím všetko pre to, aby som sa v nej zlepšil. Mnohé veci sa však dejú bez môjho pričinenia. Ako ten pád v Brazílii. Tam som fakt nemohol nič robiť. Fakt som v tom bol nevinne (smiech).
Patríte medzi tých slovenských športovcov, ktorí mali česť už si vyskúšať športoviská budúcoročnej olympiády. Hoci ten váš pobyt mal bolestivé pokračovanie, ako ste spokojný s podmienkami, ktoré vás budú budúci rok v Riu čakať počas olympijských pretekov?
Cyklistická trať v Riu bola taká, akú sme očakávali. Bude to dosť náročné, lebo budeme jazdiť po morskom pobreží na otvorenom priestore. Môže tam dosť fúkať, čo môže pelotón veľmi skoro roztrhať. Kopec bol veľmi strmý, ale nebol dlhý, mal iba 300 – 400 metrov. Myslím si, že takáto trať mi bude budúci rok vyhovovať. Plávanie na Copacabane bolo fakt super. Približne 300 metrov sme plávali do mora, po ďalších 300 – 400 metroch sa budeme otáčať doľava. Takže vlny pôjdu krížom cez našu trasu. Trochu z boku, čo je pre dobrých plavcov veľmi dobré, lebo tí slabší plavci nebudú mať šancu chytiť sa do závesu. Nebudú mať možnosť chytať ´hák´ vo vode. Aj preto sme počas testu mali dobrý náskok už po plávaní. Tento rok tam bolo 75 ľudí a už to hneď v mori bolo ´potrhané´. Na olympiáde bude štartovať iba 55 mužov. Bude to ešte viac ´potrhané´, bude to spravodlivejšie. Každý pôjde za svoje (krátka odmlka). Beh som si nevyskúšal, lebo z cyklistiky ma odviezli rovno do nemocnice. Ten už bol v Riu bezo mňa.
Richard, dlhodobo patríte k najlepším plavcom medzi svetovou triatlonovou špičkou. Aký pocit ste mali z plávania v mori? Nemali ste obavy z tej zdraviu škodlivej vody, o čom sa rok pred olympiádou píše v médiách čoraz viac? Ako ste vy vnímali pobyt v brazílskom mori?
Ja som si bol v Riu zaplávať ešte pred samotnými pretekami. Mal som informácie z domu, aj som čítal na internete, že tá voda v Riu nie je zdravotne v poriadku. Že si máme dávať pozor, aby sme z nej neochoreli. Neviem, či to bola pravda. Nerobil som žiadny výskum, ani rozbor vody (krátka odmlka). Je síce pravda, že voda bola zelená, ale v živote som súťažil aj v oveľa špinavšej vode. Už sme na pretekoch plávali aj vo väčšej špine, vo väčšej žumpe… Neviem, že keď je voda zelená, či je aj zdraviu škodlivá… Nad tým som veru nerozmýšľal. Voda v Brazílii je jednoducho iná. V londýnskom Hyde Parku tiež nie je čistá voda. V Hyde Parku je za normálnych okolností dokonca zakázané plávať. Na niekoľko kilometrovej pláži Copacabana sa denne kúpe cez stovky, ak nie rovno aj tisícky ľudí. Stále je tam živo. Preto tá voda nemôže byť zlá. Neverím tomu (krátka odmlka). Ak by tá voda vyvolávala choroby, tak by sa Brazílčania a ostatní dovolenkári z celého sveta v nej určite nekúpali.
A čo hovoríte na tie informácie, že v Brazílii počas jachtárskych súťaží ochorelo niekoľko pretekárov? Že jachtári sa dosť obávajú súťažiť v znečistenej zátoke pod Cukrovou homolou?
To je však iný problém. Súťaže v jachtingu počas olympiády budú v inej časti mesta. Copacabana je normálna pláž. Trasa našich pretekov bude otvorená smerom k moru. Tie nešťastné splášky, o ktorých sa toľko už dlhšie všade v médiách píše, sú predsa úplne inde. Olympijský jachting bude z druhej strany Cukrovej homoly. Bude to naozaj v takej ´zaspatej´ morskej lagúne, kde voda doslova stojí (krátka odmlka). To naozaj nie je otvorené more. Tam sa môžu zlievať splašky a ostatná špina z okolia. Všetko to tam stojí. Tam je naozaj dosť špina. Ale pláž Copacabana má krásny príliv a odliv. Tam sa tá voda stále mení, takže nie je s ňou žiadny problém. Aspoň počas našej tohoročnej predolympijskej súťaže nebol.
Šéf Slovenskej triatlonovej únie Jozef Jurášek 300 dní pred OH 2016 tvrdil, že vo svetovom rebríčku ITU vám aktuálne patrí 23. miesto, viackrát sa hovorilo, že ste boli devätnásty, no štartovné číslo v simulovanej štartovke pre OH 2016 máte dvadsaťštvorku. Tak ako to vlastne je? Kde je v tejto vašej osobnej štatistike za sezónu 2015 vlastne pravda?
V podstate všade je pravda. Alebo presnejšie kus pravdy. Každý má svoju pravdu (smiech). Vo svetovom renkingu som bol aj na 19. mieste. To bolo dve kolá pred koncom sezóny. To bolo moje najvyššie umiestnenie na konci sezóny. Vlani i tento rok som v priebehu súťažného ročníka bol najlepšie štrnásty a pätnásty. Škoda, že som sa tam neudržal. Ale olympijský rebríček nie je vôbec totožný s tým svetovým. Ten sa hodnotí inak. V ňom som na 23, mieste. Aj napriek tomu, že mi nevyšla druhá časť sezóny. Dvakrát som padol, raz som doslova zamrzol… Žiaľ, raz som neštartoval na trati, ktorá mi doteraz výnimočne sedela. V Štokholme, kde sa mi vždy darilo. Škoda, že druhá polovica sezóny mi nevyšla. Mohol som byť v renkingu veľmi vysoko. Keďže v olympijskom rebríčku sa berie do úvahy aj redukované poradie dvoch pretekárov z jednej krajiny, vďaka tomu som aktuálne na 22. mieste. Doteraz som nazbieral 2983 bodov. Ale štartovné číslo na olympiáde v Riu by som podľa simulovanej štartovky mal mať 24, lebo vyššie ako ja budú ešte zaradení úradujúci triatlonoví majstri Ázie a Afriky. A možno sa predo mňa na tú štartovku dostanú aj víťazi interkontinentálnych kvalifikácií a podobných súťaží, ktoré budú ešte pred OH v Riu.
Aj keď štartovné pole budúcoročnej olympiády sa postupne môže rozrásť ešte o mená, ktoré teraz nepoznáme, vy sa stále bezpečne držíte medzi športovcami, ktorí majú účasť v Riu istú…
To ma zo všetkého najviac teší. Bezpečne a isto sa držím na postupovom mieste. A medzi triatlonistami, ktorí majú právo predstaviť sa v Riu, som prakticky od 20. mája 2014, keď ITU prvýkrát zverejnila olympijský rebríček. Nie je predsa tajomstvom, že triatlon má jednu z najdlhších kvalifikácii o postup na olympiádu. Trvá od 15. mája 2014 po 15. mája 2016, Celé dva roky. Šéf našej triatlonovej únie zvykne tvrdiť, že som úplne prvým slovenským reprezentantom, ktorý sa nominoval do Ria. Od 20. mája 2014 som v štartovnej listine triatlonovej súťaže pre Rio de Janeiro. V seriáli MS sa hodnotí jednoročný cyklus, je to jednoročná súťaž, v ktorej sa započítava 5 pretekov seriálu MS a jedno kolo Svetového pohára. V tomto rebríčku ITU som na 19. mieste. Potom máme aj seriál ITU World Triatlon Series, v ktorom sa hodnotia až dva roky. Z prvého roka tejto dvojročnice je to 30 percent, plus šesť najlepších výsledkov z aktuálneho roka. V tomto rebríčku som devätnásty. Mohol som byť aj vyššie, ale nemám plný počet pretekov. V Štokholme som neštartoval, lebo som sa liečil z pádu v Brazílii. Chicago som pre pád tiež nedokončil.
Aký program vás čaká do olympiády v Riu, kde všade sa dovtedy predstavíte na pretekoch Svetového pohára, resp. v súťažiach ITU World Triatlon Series?
Po krátkom pobyte doma opäť odchádzam do Anglicka, kde ma čaká tvrdá zimná príprava. Keďže tréning v skupine anglických triatlonistov sa mi v minulosti veľmi osvedčil, naďalej budem pokračovať v tomto trende (smiech). Viete, už tretí rok mi koniec sezóny vôbec nevyšiel, tak musím ´robiť´ na tom, aby mi vyšiel aspoň začiatok tej budúcej (smiech). Ale teraz vážne… Sám cítim, že je tam určite progres. Príprava s Angličanmi mi veľmi vyhovuje. Za normálnych okolností, ak by som bol zdravý a nezranený, musel by som byť v prvej desiatke koncoročného rebríčka. Takto, po tej smole, som zatiaľ na 23. mieste. A na ňom pravdepodobne aj prezimujem. Netajím sa, že pred sezónou som chcel v niektorom svetovom rebríčku byť o niečo vyššie. Vážne som uvažoval o pozíciách od pätnásteho miesta vyššie…
Richard, je momentálne vo vašich silách atakovať prvú desiatku koncoročnej bilancie? Máte natrénované toľko, že by ste sa mohli dostať do elitnej desiatky najlepších triatlonistov?
Cítim, že za normálnych okolností, keby som bol zdravý, tak v tom svetovom renkingu musím byť vyššie. Fakt to tak cítim (krátka odmlka). Žiaľ, niekoľko veľkých pretekov som musel vynechať pre chorobu, alebo pre zranenie. Body z nich mi v tej konečnej bilancii sezóny zákonite chýbajú. Ale aj tak som ich stihol nazbierať toľko, aby som bol bezpečne uprostred tej päťdesiatpäťky, ktorá ma štart na olympiáde v Riu už vo vrecku. To je to najdôležitejšie z celej sezóny, ktorú teraz bilancujeme.
Sezónu 2015 už máte za sebou, teraz plánujete súťažný ročník 2016, uvažujete nad súťažným programom, ktorý chcete absolvovať do začiatku OH 2016 v Riu. Čo všetko už máte v tomto vašom súťažnom kalendári zahrnuté? Akými pretekami budete začínať veľmi dôležitú sezónu 2016?
V budúcej olympijskej sezóne začnem súťažiť v rámci Svetovej triatlonovej série (WTS) až v apríli v Austrálii. Budú to preteky 2. kola WTS v Gold Coaste (9. – 10. apríla). Potom o dva týždne neskôr 23. a 24. apríla pôjdem na preteky SP do Kapského Mesta. Po návrate z JAR ma v závere mája čakajú ME v Lisabone a v júni zasa ďalší diel seriál MS v anglickom Leedsi. Čiže o body do tejto svetovej série budem bojovať tam, kde už dlhšie žijem a trénujem (krátka odmlka). Bude to pre nás všetkých úplne nová skúsenosť. A určite aj super zážitok.
Čo to pre vás znamená, že jedno kolo Svetového pohára 2016 bude v meste, kde ste prakticky už dlhšie doma, kde vás veľa ľudí pozná, a kde máte plno priaznivcov?
Je síce pravdou, že organizátori seriálu Svetového pohára a WTS sa snažia podujatia dávať do väčších miest, tentoraz urobili menšiu výnimku. Triatlon je však v Leedsi veľmi populárny. Zaslúžili sa o to najmä bratia Alistair a Jonathan Browneleevci, s ktorými už dlhšiu dobu trénujem. Alistair je víťazom OH v Londýne, Jonathan skončil na OH v Londýne na 3. mieste. Preto sa jedno kolo budúcoročného svetového triatlonu pôjde v Leedsi. Nie kvôli mne (smiech). Ale treba povedať aj to, že jedným z dôvodov, prečo Leeds bude hostiť svetový triatlon, je aj to, že Hyde Park je v masívnej rekonštrukcii. Preto tradičné kolo Svetového pohára tentoraz v Londýne nebude. Vnímam to tak, že Leeds sa na preteky Svetového pohára chystá s takým nadšením, aké bolo v tomto meste v roku 2013, keď sa práve tu začínali preteky Tour de France 2013. Zasa čakáme, že v meste bude plno ľudí, ktorí milujú šport. Sám som zvedavý, aké to všetko bude…
Vráťme sa k vášmu súťažnému programu. Aké preteky máte v pláne po podujatí ITU World Triatlon Series v Leedsi? Ktorým podujatím budete pokračovať v kolotoči klasického Svetového pohára?
Pokiaľ ide o seriál klasického Svetového pohára chcel by som v polovici júna tiež štartovať Kitzbuhli a potom začiatkom júla v Štokholme, ktorý som tento rok pre zranenie z Ria musel vynechať. Po Štokholme ešte vážne rozmýšľam nad Hamburgom (16. – 17. júla, pozn.). Ale to ešte nemám presne zadefinované. Lebo ak by som išiel Štokholm, potom by som mal sedem týždňov na prípravu do Ria. Jeden týždeň by som si naplánoval taký oddychovejší a voľnejší. Na vyčistenie hlavy a na regeneráciu… A šesť týždňov tvrdej prípravy na OH 2016. V polovici mája 2016 bude v japonskej Yokohame posledné podujatie WTS, ktoré môže vážne prehovoriť do rebríčka ITU i do štartovnej listiny pre triatlonové súťaže na OH 2016 v Rio de Janeiro. Tam sa celý ten dvojročný kvalifikačný proces definitívne skončí. Po týchto pretekoch budeme múdrejší, pokiaľ pôjde o štartovné číslo a pozíciu na OH 2016.
Richard, ktoré svoje umiestnenie zo súťažného ročníka 2015 si najviac ceníte?
Jednoznačne 4. miesto na majstrovstvách Európy v triatlone v Ženeve. Tam to bolo naozaj dobré. Tie preteky mi vyšli. Dlho som sa usiloval bojovať aj o medailovú pozíciu. Niekoľko sekúnd ma od toho delilo… Škoda, že to nevyšlo (krátka odmlka). V Ženeve som mal okolo seba ľudí, ktorých som chcel potešiť. Mal som z tých pretekov veľmi dobrý pocit. Veď do poslednej chvíle som bojoval so súpermi o medailu. Už si zvykám na tieto pozície hneď za stupňom pre najlepších. Na Európskych hrách v Baku som bol piaty, v Ženeve štvrtý. Už to ide hore (smiech). Spokojný som bol aj so 7. miestom na Svetovom pohári v Aucklande, resp. 8. pozíciou na veľkom triatlononovom sviatku v Hamburgu. Tie preteky SP a WTS, v ktorých som skončil v prvej desiatke, podľa mňa nemali chybu, v ostatných som mohol byť aj lepší (smiech). Jednoducho, vždy je čo zlepšovať, vždy je o čo bojovať.
V Anglicku ste našli druhý domov predovšetkým vďaka kamarátstvu s bratmi Brownleevcami. Naďalej budete spolu trénovať, budete chodiť s nimi na sústredenia a využívať služby ich podporného tímu?
S bratmi Brownleeovcami to stále funguje perfektne. Drží nás spolu vzájomná súťaživosť. V plávaní, cyklistike i v behu. Všetko je to však postavené na kamarátskej linke. Vďaka dobrým vzťahom s nimi môžeme spolu absolvovať aj dlhé sústredenie. Stále je to tak, že oni má chcú podporovať. Spolupráca na tréningoch i v pretekoch vyhovuje obom stranám. Obe strany majú z toho osoh. Stále nemám pocit, že by im to prekážalo… Hoci ja im často pripomínam, aby mi veci, ktoré sa im nepáčia, povedali na rovinu. Bez obalu. Aby sme si ich mohli ešte za ´horúca´ vysvetliť. Aby neprišlo k nejakému nedorozumeniu. Stále mám tam super podporu. Všetko ide zatiaľ hladko. Oni sú radi, že sa pripravujem s nimi, ja som tiež rád, že som u nich našiel už pred OH 2012 v Londýne veľkú podporu, ktorá trvá dodnes. Som rád, že som tam.
Ako je to s platením za služby, za využívanie športovísk a športových zariadení? Platí im niečo Slovenská triatlonová únia alebo SOV? Hradíte si nejaké výdavky aj sám, cez sponzorov a reklamných partnerov?
Nie, nič neplatím (smiech). Ani za plávareň, ani za dráhu, ani za cyklistický tréning. Za nič. Som členom ich tréningovej skupiny. Pripravujem sa s nimi, nechcem nič navyše. Žiadne privilégia fakt nechcem (krátka odmlka). To ani nechcem, ani nevyžadujem. Ten podporný tím je predsa pre bratov Brownleeovcov. Keď majú ich fyzioterapeuti čas, tak využívam aj ich služby. Medzi lekármi mám tiež viacero známych. Keď majú čas, tak mi pomôžu, poradia, urobia nejaké vyšetrenie. Pozrú sa na mňa. Ak mám problém, tak mi pomôžu. Hoci by sa na mňa mohli vykašľať… Neurobia to, lebo som normálne súčasťou ich tréningovej skupiny.
To je fakt ideálny scenár. Špičkový slovenský športovec sa môže pripravovať v perfektných anglických podmienkach, v rámci tréningu môže využívať ich zariadenia. Taká možnosť je pre vás doslova dar z nebies?
Spolupráca s Angličanmi sa úspešne začala v čase, keď ich šéfkou bola Sarah Springmanová, veľmi dobrá triatlonistka a ústretový človek. Som rád, že ma Angličania zobrali medzi seba. Bez ich zázemia by sa mi v súčasnom triatlone dýchalo oveľa ťažšie. Hoci výsledkami patrím medzi najlepších slovenských športovcov, nedostal som sa medzi 140 reprezentantov, ktorých formou ministerských dotácií priamo podporuje štát. Britský triatlon má na dva roky plánovaný rozpočet 12 miliónov libier. To je balík peňazí, s ktorým môže pracovať…. Majú to vyčlenené pre mužský triatlon, ženský triatlon a pre paratriatlon. Tak isto majú tri tréningové centrá. Tam idú peniaze, ktoré sú určené pre anglických triatlonistov. Slovenská triatlonovú únia má na všetkých športovcov sto tisíc eur. Pre všetkých triatlonistov! A Angličania spomínaných 12 miliónov. V tom je predsa dosť veľký rozdiel (smiech).
Pred OH v Londýne ste museli niekoľkokrát letieť za pretekami krížom cez celú planétu, aby ste vybojovali potrebný počet bodov, teraz už dva roky viete, že olympiádu máte vo vrecku. Aké je to nebiť sa o právo štartu na olympiáde doslova do poslednej sekundy? Ste teraz úplne v pohode, vyžívate sa v tej istote, ktorú teraz máte?
Tak chýba mi to (smiech). Myslím to naháňanie nominácie na olympiádu do Londýna pred piatimi, resp. štyrmi rokmi. Bolo to dramatické naozaj až do posledného okamihu. Za pretekami som vtedy lietal prakticky po celom svete. Teraz mi taký cestovný a súťažný stres nehrozí. Jedno aj druhé má svoje pozitíva. Všetko zlé je na niečo dobré – a naopak. Môžem sa sústrediť. Teraz cez zimu nemusím lietať do Kórey, štartovať v Mexiku a podobne. Tí pretekári, ktorí vlastne teraz naháňajú body do rebríčka, skončia sezónu v polovici novembra. A budúci rok musia začať súťažiť už vo februári. Ja sa do kolotoča Svetového pohára zapojím až v apríli v Austrálii. A zimu strávim v Leedsi, aby som sa nerušene mohol pripraviť na olympiádu v Brazílii. V Riu sa idem pokúsiť o malý triatlonový zázrak. Ak sa podarí, budem veľmi rád. Ak nie? Čo bude potom, ak v Riu neuspejem, to si teraz radšej nechám pre seba. Nechcem to všetko zbytočne privolať. Ja tam predsa chcem uspieť. Pre tento cieľ systematicky pracujem.
Na každých väčších či významnejších cyklistických pretekoch majú jazdci v podpornom tíme mechanika alebo mechanikov. Vy na súťaže chodíte bez tohto odborníka. V súvislosti s kvalitnou prípravou na OH 2016 neuvažujete aj týmto smerom? Nepovažujete dobrého mechanika za veľmi dôležitého člena svojho realizačného a podporného tímu?
Samozrejme, oproti veľkým štátom a veľkým výpravám sa ja nemôžem porovnávať. Oni majú celý servis okolo seba na vysokej úrovni. To si ja nemôžem dovoliť (krátka odmlka). To by poriadne nabúralo náš rozpočet na sezónu, ktorý každý rok skrešeme najviac ako sa len dá. Musím sa priznať, že som jediný pretekár v celom kolotoči Svetového pohára, ktorý na preteky cestuje úplne sám. Aj preto, že nemám na to financie. Nemám šancu ich zohnať. Takže brať so sebou ďalších troch ľudí… To vôbec neprichádza do úvahy. Je to aj také nelogické. A v súčasnej ekonomickej situácii si to dosť dobre neviem ani predstaviť. Som rád, keď sa mi podarí od sponzorov a partnerov zohnať nejaké prostriedky, aby mohol so mnou cestovať brat. Viete, vďaka tomu, že je tam brat, mám viac času na regeneráciu a oddych. Tento rok bol so mnou na štyroch podujatiach. Na ME v Ženeve, na MS v Chicagu, na pretekoch Svetového pohára v Hamburgu a na Európskych hrách v Baku. Čiže absolvoval so mnou iba štvoro pretekov z desiatich, z dvanástich, na ktorých som tento rok štartoval.
Ako to vyzerá na veľkých pretekoch vo svete, kde ste v pozícii „sám vojak v poli“? Čo všetko si musíte v dejisku pretekov vybavovať sám? Čo všetko si musíte tam zháňať?
Musím dávať na kontrolu bicykel, či je technicky v poriadku. Musím si zaplatiť každú matku, každý ventil, každú, aj tú najdrobnejšiu súčiastku. Je to fakt zložité… Namiesto toho, aby som regeneroval, oddychoval, chodil na masáž, tak musím behať za mechanikmi, musím naháňať servis. Namiesto oddychu musím behať a hľadať servismana. Keď je na pretekoch so mnou brat, tak tieto veci má na starosti on. Keď som na všetko sám, tak behám ešte pred samotnými pretekami, resp. dve – tri hodiny stojím v rade, aby som si všetko mohol vybaviť. Brat bol so mnou v Ženeve, v Chicagu a v Hamburgu. V Baku to bolo všetko trochu iné. Odráža sa to od situácie. Rozpočet nepustí. Od štátu som tento rok nedostal nič. Dokonca som sa nezmestil ani medzi viac ako sto športovcov, ktorých podporuje štát (krátka odmlka). Neviem prečo, pretože výsledky v rámci MS a SP na to mám, aby ma aj štát podporoval.
Čo vám príde na um ako prvé, keď niekto vo vašej prítomnosti spomenie preteky Svetového pohára v triatlone v americkom Chicagu?
Ak mám byť úprimný, Chicago tento rok americkým organizátorom nevyšlo. Bol tam veľký chaos. Bolo tam veľmi veľa nejasnosti a totálnej improvizácie. Brat Michal už dve – tri hodiny pred štartom zisťoval veci okolo pretekov. To bolo moje šťastie, že tam bol. Lebo Američania dve hodiny pred štartom zmenili celé plávanie. Urobili druhé depo pre cyklistiku. Celé technické zázemie za pochodu zmenili. Riskli to. Bolo to neuveriteľné. Tesne pred pretekami som si všetko skontroloval, zmapoval a odišiel som na hotel, že si trochu oddýchnem… Vo chvíli štartu bolo všetko inak (krátka odmlka).
Prečo?
Tento rok Chicago doplatilo na tunajšiu prísnu legislatívu. Ich prísne predpisy a zákony. Ak v Amerike niekde 50 kilometrov od dejiska pretekov udrie blesk do vody, organizátori oznámia zákaz vstupu do vody na celom jazere! A práve to sa v Chicagu stalo. U nás v Európe takéto veci legislatíva vôbec nerieši, americká legislatíva to rieši. Dokonca to zašlo tak ďaleko, že juniorom pre blížiacu sa búrku zrušili na MS plávanie. Namiesto triatlonu museli ísť iba duatlon. Z celého sveta pricestovali na triatlon, no súťažili v duatlone! Dosť boli z toho všetkého ´vykoľajení´. Bolo to dosť zlé. Šport je živá vec, ktorá sa stále mení a vyvíja. Pre mňa sa to v Chicagu vyvinulo tak, že som sa v deviatej zákrute na bicykli ´vysypal´ a bolo po pretekoch, aj po mojich veľkých plánoch a túžbach.
Priaznivci slovenského triatlonu si budú musieť zvyknúť na iné pocity. Už budú musieť brať do úvahy aj fakt, že Rišo Varga bojuje na veľkých pretekoch o pódiové umiestnenie, o medailu. Musia si uvedomiť, že iba niekoľko sekúnd ho delí od stupňa víťazov. Aký je to pocit pre vás? Čo tento výkonnostný posun pre vás vlastne znamená smerom k OH v Riu?
Po posledných pretekoch v tejto sezóne 2015 som mal veľmi zmiešané pocity. Veľmi ma mrzelo, že som nemohol ukázať všetko, na čo mám. Čo mám momentálne natrénované (krátka odmlka). V Chicagu som sa nemohol predviesť v plnej paráde. Napríklad tak, ako sa mi to podarilo na ME v Ženeve. To ma fakt mrzelo. A čo to pre mňa znamená smerom k Riu? Iba to, čo už roky viem. Naďalej treba v príprave tvrdo pracovať. Nikam sa neponáhľame. Sme trpezliví, nechceme sa zbytočne stresovať. A pokiaľ ide o tú vytúženú medailu? Ak to má prísť, tak to príde. Ak mi je veľká medaila z veľkých pretekov určená, tak ju získam. Ak nie, tak nie. Náš triatlon je mnohokrát naozaj veľmi veľkou lotériou.
Štefan Žilka