Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022 sa stretol s nesúhlasným stanoviskom väčšiny zamestnávateľských zväzov. Nesúhlas s návrhom budúcoročného rozpočtu vyjadrili Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ), Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR a Združenie miest a obcí Slovenska.
Medzera vo výbere daní
Súhlasné stanovisko s pripomienkami k rozpočtu zaujali Konfederácia odborových zväzov SR a Asociácia priemyselných zväzov. Po rokovaní tripartity o tom informoval minister práce a sociálnych vecí Ján Richter.
Ako uviedol tajomník RÚZ Martin Hošták, šetrenie v oblasti výdavkov verejnej správy je málo ambiciózne. Upozornil na hrozby vývoja slovenskej ekonomiky, ako aj na medzeru vo výbere dane z pridanej hodnoty v sume 2,3 miliardy eur, ktorú považuje za príliš vysokú.
Kamenického ministerstvo očakáva nižšie výdavky aj na materské dávky, ale dôvody nevysvetlilo
Podľa Hoštáka by sa mal zrealizovať audit výdavkov verejnej správy. Alexej Beljajev z Asociácie priemyselných zväzov tvrdí, že v návrhu rozpočtu na budúci rok sú riziká, ktoré môžu deficit rozpočtu zvýšiť.
Poukázal aj na to, že v kapitole Všeobecná pokladničná správa je alokovaných príliš veľa finančných prostriedkov. S rozpočtom však asociácia vyjadrila súhlas. „Rozpočet bol maximom možného,“ povedal.
Oneskorené zavádzanie registračných pokladníc
Najväčšiu kritiku návrh rozpočtu zožal od Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR. Viceprezident AZZZ Rastislav Machunka kritizuje vládu za to, že ani tohtoročný rozpočet nebude vyrovnaný.
„Vláda nedostatočne dokázala rozpočtovými opatreniami reagovať na situáciu s rozpočtom,“ povedal. Poukázal pritom napríklad na oneskorené zavádzanie elektronických registračných pokladníc.
Danko sa ospravedlnil odborárom za teátro, ich podklady chce využiť v programe SNS
„Počúvame 5 či 6 rokov o tom, že rozpočet bude vyrovnaný,“ pripomenul vláde. Vyrovnanému rozpočtu podľa Machunku zabraňuje vláda svojimi sociálnymi balíčkami.
Vyššie budú podľa neho aj výdavky štátneho rozpočtu, napríklad počet zamestnancov v štátnej a verejnej službe má stúpnuť o tisíc, čo v čase šetrenia nepovažuje za správne.
„Dnes má rozpočet najnižšiu politickú podporu,“ tvrdí. Ako príklad uviedol to, že príjmy rozpočtu rátajú aj s príjmami zo zvýšenia dane na cigarety, s čím nesúhlasí Slovenská národná strana.
Podpora bytovej politiky
Odborári návrh rozpočtu síce podporili, avšak viceprezidentke Konfederácie odborových zväzov SR Monike Uhlerovej v rozpočte chýbajú vyššie výdavky na podporu ekologickej dopravy, či vyššie investície štátu do nájomného bývania. „Štát by mal viac investovať do bytovej politiky,“ povedala.
Minister práce a sociálnych vecí Ján Richter poukázal na to, že výdavky kapitoly ministerstva práce a sociálnych vecí majú medziročne stúpnuť o 420 miliónov eur.
„Gro sú obligatórne výdavky, ktoré súvisia so zvýšením rodičovského príspevku, či príspevkov na osobnú asistenciu a opatrovanie, čo bude účinné od 1. januára budúceho roka,“ povedal.
Vyrovnaný rozpočet sa odkladá
Slovensko má v budúcom roku hospodáriť s deficitom verejných financií na úrovni 0,49 % hrubého domáceho produktu (HDP). Predpokladá to návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022, o ktorom v pondelok rokujú sociálni partneri a následne aj vládny kabinet.
Plán na vyrovnané hospodárenie Slovenska sa tak opäť odkladá po tom, čo sa za rok 2019 očakáva deficit verejných financií na úrovni takmer 0,7 % HDP. Slovensko malo pritom podľa pôvodných plánov hospodáriť bez deficitov už od tohto roka.
Ministerstvo financií pritom v návrhu tvrdí, že na dosiahnutie rozpočtovaného deficitu 0,49 % výkonu ekonomiky muselo siahnuť po viacerých úsporných opatreniach v objeme až vyše 475 mil. eur. Má ísť o opatrenia na strane výdavkov.
Najviac sa má ušetriť v oblasti prevádzky, a to vyše 238 mil. eur, objem výdavkov na projekty financované zo štátneho rozpočtu sa zase znížil o 208,1 mil. eur.
Rastú aj výdavky na zdravotníctvo
O vyše 29 mil. eur by mali v záujme dosiahnuť polpercentný deficit klesnúť aj osobné výdavky kapitol štátneho rozpočtu. Aj tieto opatrenia by podľa rezortu financií mali zabezpečiť splnenie európskych rozpočtových pravidiel.
Na takmer polpercentný deficit sú 475-miliónové škrty pritom okrem zhoršovania hospodárskeho výhľadu Slovenska aj dôsledkom prijatých vládnych opatrení.
Celkový vplyv legislatívnych zmien totiž prevyšuje 350 mil. eur, vrátane takmer 140-miliónového dopadu zvýšenia nezdaniteľnej časti základu dane či zhruba 80 mil. eur, o ktoré sa znížia príjmy vplyvom zníženej sadzby DPH na ďalšie potraviny.
Na výdavkovej strane zase rozpočet pokrýva zvyšovanie platov zamestnancov verejnej správy v objeme takmer 490 mil. eur, o stovky miliónov rastú napríklad aj výdavky na verejné zdravotníctvo.
Zvýšenie dane na cigarety
Návrh však skrýva aj niektoré otvorené otázky. Počíta totiž napríklad aj s príjmami zo sporného návrhu zvýšenia spotrebnej dane z tabakových výrobkov, ktorú niekoľkokrát odmietla koaličná SNS. Ak by zvýšenie dane v parlamente neprešlo, v rozpočte by chýbalo vyše sto miliónov eur. Upozorňuje na to aj samotné ministerstvo financií.
„Vzhľadom na štatút daňového výboru je zvýšenie sadzby spotrebnej dane z tabakových výrobkov zahrnuté do prognózy, nakoľko bolo riadne schválené vládou. Pretrváva však riziko, že opatrenie nebude schválené v Národnej rade SR. V takom prípade budú daňové príjmy nižšie v rozpätí od 102 až 138 mil. eur v rokoch 2020 až 2022,“ uvádza sa v návrhu rozpočtu.
Aktuálny návrh rozpočtu pritom na základe aktuálnych prognóz počíta so spomalením hospodárskeho rastu Slovenska v budúcom roku na 2,3 %.
Samotný štátny rozpočet, ktorý je rozpočtom subjektov štátnej správy a je súčasťou rozpočtu verejných financií, počíta v budúcom roku s celkovými hotovostnými príjmami na úrovni 15,89 mld. eur, výdavkami v objeme 18,572 mld. eur a schodkom vo výške 2,682 mld. eur.