PEKING 2. apríla (WebNoviny.sk) – Väčšina prvej čínskej vesmírnej stanice Tchien-kung 1 zhorela pri svojom návrate do atmosféry nad južnou časťou Tichého oceánu.
Podľa Čínskeho úradu pre lety človeka do vesmíru (CMSEO) experimentálne vesmírne laboratórium prešlo atmosférou Zeme približne o 2:15 stredoeurópskeho letného času.
Astronóm Jonathan McDowell z Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics prostredníctvom sociálnej a mikroblogoacej siete Twitter informovall, že trosky stanice zrejme dopadli severozápadne od Tahiti.
Čína má vo vesmíre aj druhú raketu
Astrofyzik Brad Tucker z Austrálskej národnej univerzity uviedol, že vstup Tchien-kung 1 do atmosféry bol „prevažne úspešný“ a bol by ešte lepší, ak by stanica nerotovala smerom k zemi.
„Mohlo to byť lepšie, samozrejme, ak by sa prudko nepadala, ale pristála v južnom Pacifiku a to je miesto, o ktorom sa dúfalo, že dopadne,“ uviedol. Podľa neho práve pre to, že chvíľu prudko padala a rotovala, pri zostupe atmosférou bolo menej predvídateľné, čo sa s ňou stane.
Stanicu Tchien-kung 1, v preklade Vesmírny palác 1, vypustili na orbit v roku 2011 a bola prvou čínskou vesmírnou stanicou. Vystriedali sa na nej dve posádky, pričom tá druhá sa vrátila na Zem v roku 2013 a odvtedy bola stanica neobývaná.
Čína s ňou stratila kontakt v roku 2016 a odvtedy obiehala stále bližšie k Zemi. Čína má vo vesmíre už aj druhú stanicu Tchien-kung 2. Tú tam vypustila v septembri 2016.
Väčšie nekontrolované zariadenia
Tchien-kung 1 s váhou 8,5 tony patrí medzi väčšie nekontrolované vesmírne zariadenia, ktoré dopadli z obežnej dráhy na Zem.
Najväčším takým to objektom bola americká orbitálna stanica Skylab s takmer 80 tonami váhy. Zemskou atmosférou prešla čiastočne nekontrolovaná v roku 1979 a jej časti dopadli do západnej Austrálie pri meste Perth. Nikto vtedy neutrpel zranenia. Podľa McDowella je Tchien-kung 1 50. najväčším objektom, ktorý z obežnej dráhy dopadol na Zem.
Čína dlhodobo pracuje na rozvoji svojho ambiciózneho vesmírneho programu. Od roku 2003, keď vyslala do kozmu prvú misiu s ľudskou posádkou, sa jej už podarilo uskutočniť výstup do otvoreného vesmíru i vyslať kozmické vozidlo na povrch Mesiaca. Peking má ambíciu vyslať v roku 2020 podobné výskumné vozidlo aj na Mars.
Informácie pochádzajú z agentúry AP, webstránky www.bbc.com a archívu agentúry SITA.
