Takmer tri štvrtiny Európanov, 74 percent, si myslia, že kontinent by mal znížiť svoju vojenskú závislosť od Spojených štátov a investovať do vlastných obranných kapacít.
Neutralita Európy
Vyplýva to zo správy, ktorú v stredu zverejnila Európska rada pre zahraničné vzťahy (ECFR). Informuje o tom portál Politico.
Správa vznikla na základe prieskumu, v ktorom a zúčastnilo 16 168 respondentov z 11 krajín a okrem iného konštatuje, že v každej zúčastnenej krajine si väčšina ľudí želá, aby Európa zostala neutrálna v prípade akéhokoľvek konfliktu Spojených štátov a Číny súvisiaceho s Taiwanom.
Rovnako sa pritom na túto tému podľa Politica nedávno vyjadril francúzsky prezident Emmanuel Macron.
Skupina G7 nalieha na Čínu, aby tlačila na Rusko v súvislosti s ukončením vojny na Ukrajine
Macron v aprílovom rozhovore pre Politico povedal, že „veľké riziko“, ktorému Európa čelí, spočíva v tom, že sa „zapletie do kríz, ktoré nie sú naše“, vrátane Taiwanu, čo bráni Európe „budovať svoju strategickú autonómiu“. Dodal pritom, že kontinent by sa mal brániť tomu, aby sa stal „nasledovníkom Ameriky“.
„Z nášho prieskumu vyplýva najmä to, že Európania si želajú, aby sa EÚ stala samostatnejšou v zahraničnej politike a vybudovala si vlastné obranné kapacity,“ uviedla v tlačovej správe jedna z autoriek správy Jana Puglierin.
Štyridsaťtri percent Európanov vníma Čínu ako „nevyhnutného partnera“, čo znamená, že skôr súhlasia s Macronovým postojom k Číne, zatiaľ čo 35 percent považuje Peking za „súpera“ alebo „protivníka“ svojej krajiny, uvádza sa v správe.
Čína si vybrala stranu
Zároveň z nej však vyplýva, že ak by sa Peking rozhodol dodávať muníciu a zbrane Rusku, viac Európanov (41 % oproti 33 %) by bolo pripravených uvaliť na Čínu sankcie, aj keby to znamenalo vážne poškodenie ich vlastných ekonomík.
Respondenti boli aj proti tomu, aby Čína vlastnila kľúčovú európsku infraštruktúru, ako sú mosty alebo prístavy (65 %), technologické spoločnosti (52 %) či noviny v ich krajine (58 %).
Čína preletela pri Taiwane s 38 bojovými lietadlami, súčasťou zastrašovacej kampane boli aj námorné lode
Čína, ktorá je hlavným spojencom Moskvy, sa uprostred vojny na Ukrajine snaží prezentovať ako neutrálny prostredník. Západní lídri však pokusy Pekingu kritizovali s tým, že Čína si už v konflikte vybrala stranu.
Čína tiež poprela, že by Moskve dodávala zbrane. Nedávne skúmanie Politica však ukázalo, že čínske spoločnosti, vrátane jednej s väzbami na vládu, poslali ruským subjektom útočné pušky, súčiastky pre drony a ochrannú výstroj.