Získal dva domáce majstrovské tituly so Slovanom Bratislava, v službách slávnej krakovskej Wisly vyhral i poľskú Ekstraklasu, vyskúšal si legionársky chlebík na viacerých európskych adresách a na konte má i štarty v seniorskej reprezentácii Slovenska.
Aktuálne sa venuje predovšetkým práci v športovej agentúre, ktorá má okrem iného vo svojom portfóliu aj futbalové tréningy priamo v materských či základných školách. Hosťom nového vydania relácie V športovom SITE bol bývalý futbalista Erik Čikoš.
„Som relatívne spokojný s tým, čo sa mi vo futbale podarilo. Hral som za reprezentáciu a to je vec, ktorá musí tešiť každého futbalistu,“ povedal rodák z Bratislavy, ktorého koniec kariéry nezachytil nepripraveného, tak ako sa to stalo mnohým jeho predchodcom.
„Som vďačný Bohu, že som to zaradenie do bežného života zvládol relatívne ľahko. Mal som šťastie, že môj dobrý kamarát Adam Jagnešák prišiel s myšlienkou založiť športovú agentúru. Adam je licencovaný FIFA agent, je vzdelaný a má vyštudované vysoké školy, ja mám zase skúsenosti na tej najvyššej futbalovej úrovni a tiež relatívne veľa futbalových kontaktov, tak sme to dali dokopy,“ vysvetlil Čikoš.
Stará sa o prvý kontakt detí s futbalom
Súčasťou agentúry Ave Sport Agency je projekt Ave Coach, prostredníctvom ktorého sa k futbalu dostávajú deti na prvom stupni základných škôl či dokonca deti v materských školách.
„Ide o futbalové krúžky priamo na školách. Zabezpečujeme prácu mladým trénerom, ktorí sú vzdelaní, majú radi deti a vedia si ich získať. Nie je to jednoduchá výzva, ale myslím si, že sa s tým všetci vysporiadali dobre. Deti majú veľa energie, preto je fajn, že si ju čiastočne vybijú priamo v škôlke či v škole. Možno niektorí tvrdia, že deti nechcú športovať, no naša skúsenosť je skôr opačná,“ vysvetlil bývalý pravý obranca.
V športovom SITE: Mnohí si myslia, že sa iba váľame po tráve a skackáme po betóne, tvrdí držiteľka ocenenia Krištáľové krídlo - ROZHOVOR
Ošemetnou témou pri športovaní detí je v niektorých prípadoch až prílišná snaha rodičov, ktorí si pri prvej známke talentu myslia, že z ich ratolesti bude budúci Messi či Ronaldo.
„Nájdu sa aj také prípady, ale my sa snažíme s rodičmi komunikovať o tejto veci. Ak však spozorujeme u niektorého dieťaťa talent, dáme rodičom odporúčanie, aby na sebe následne pracovalo aj v športovom klube. Fungujeme už vyše roka a pol a za ten čas už niektorí naši „odchovanci“ zamierili do futbalových klubov,“ doplnil bývalý futbalista, ktorý vyrastal v mládežníckych kategóriách v bratislavskom Interi.
Pozornosť upútal svojou nevšednou vierou
Meno Erika Čikoša rezonovalo v ostatných rokoch v slovenských médiách aj pod vplyvom jeho silnej viery v Boha. Tú rozvíja a šíri v pre mnohých kontroverznom kresťanskom spoločenstve Milosť Bratislava.
Erik vysvetľuje jej hlavné piliere: „Moja viera je postavená na Biblii a teda aj viere v Ježiša Krista, ktorý je naším jediným spasiteľom a záchrancom. Prišiel preto, aby nás zachránil, aby nás vykúpil z otroctva hriechu a umožnil nám mať večný život. Našou úlohou je túto správu len prijať, pretože ak svojimi ústami vyznáš Ježiša ako Pána a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený,“
„Táto jednoduchá správa ma pred pár rokmi veľmi oslovila a zároveň mi dala zmysel života. Po celý život som si kládol otázku, čo je po smrti, na čo sú všetky tieto krátkodobé úspechy a ciele, ktoré sa snažíme naplniť. Keďže ani jeden človek nevie, kedy skončí jeho život, ktorý je veľmi krátky. Tými otázkami som sa zaoberal, a až Biblia mi dala odpoveď na tieto otázky: že existuje večný život a že existuje spôsob, ako sa k nemu dostať,“ pokračoval bývalý reprezentant.
Boj so stresom, strachom a nedostatkom sebavedomia
Podľa Čikoša tému viery preberajú aj futbalisti v ich „surovejšom prostredí“, kde viac vecí stojí na dátach a pragmatickosti. „Je to tak. V Slovane som o týchto veciach debatoval s Timotejom Záhumenským či Jurajom Kotulom, ktorí aktuálne pôsobia v Banskej Bystrici resp. v Českých Budějoviciach,“ povedal exfutbalista.
Zároveň tvrdí, že ak by Boha spoznal skôr, bol by lepším futbalistom. „Určite, pretože by som nežil v takom strachu. Na ihrisku som síce pôsobil sebavedomo, ale vo svojom vnútri som bojoval so stresom, strachom i nedostatkom sebavedomia. To ľudia zvonku nemali ako spozorovať. Neviem čím to bolo. Možno rozvodom mojich rodičov, ale pamätám si, že som nebol schopný sa v tom čase od toho odosobniť. Mentálne nastavenie a viera sú pritom pre profesionálneho futbalistu kľúčové vecí,“ uzavrel.
V rozhovore sa ďalej dozviete:
- či by niečo v kariére urobil inak, ak by dostal ešte jednu šancu
- akým smerom sa vyvíja aktuálny futbal
- koľko mu chýbalo k tomu, aby vytlačil v reprezentácii Petra Pekaríka
- ďalšie detaily práce na futbalových tréningoch s tými najmenšími
- v čom je práca s deťmi najradostnejšia a v čom najnáročnejšia
- aké ďalšie pohľady na život ponúka kresťanské spoločenstvo, ktorého je súčasťou
- čo hovorí na aktuálne spoločenské diania
