BRATISLAVA 15. septembra (WEBNOVINY) – O tri dni rozhodnú voliči v referende o šiestich otázkach. Na to, aby bolo hlasovanie platné, musí k referendovým urnám túto sobotu prísť viac ako polovica zo všetkých oprávnených voličov.
Podľa Ústavy SR, sú totiž výsledky referenda platné, “ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda“. Ako sa skončilo hlasovanie v poradí v siedmom plebiscite od vzniku samostatnej SR by malo byť známe pár hodín po zatvorení hlasovacích miestností. Štatistický úrad SR predpokladá, že neoficiálne výsledky zverejní už okolo jednej v noci zo soboty na nedeľu.
Na dodržiavanie právnych predpisov pri príprave a počas konania referenda dohliada Ústredná komisia pre referendum Slovenskej republiky. Podľa komisie, prípravy na plebiscit boli doteraz pokojné. “Ak sa do soboty nestane nič, čo by si vyžiadalo mimoriadne rokovanie ústrednej komisie, komisia sa zíde až v deň referenda,“ pre SITA to povedala riaditeľka odboru volieb a referenda Ministerstva vnútra SR Lívia Škultétyová.
Ministerstvo vnútra, ktoré riadi organizáciu referenda, zriadilo pre občanov informačnú telefónnu linku. Na číslach 02/4859 2020 a 02/4859 2021 odpovedia volajúcim na otázky týkajúce sa referenda a jeho organizácie. Volať na infolinku sa dá cez pracovné dni od 9:00 do 17:30 a aj počas referendovej soboty od 7:00 do 22:00. Linka je určená iba pre občanov a neinformujú na nej právnické osoby, médiá, politické strany a ani obce.
Referendum iniciované stranou Sloboda a Solidarita (SaS) vyhlásil prezident Ivan Gašparovič na 18. septembra.
Ľudia sa v referende vyjadria k šiestim otázkam:
1. Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) zákonom zrušila povinnosť fyzických osôb a právnických osôb platiť úhradu za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom (koncesionárske poplatky, pozn. redakcie)?,
2. Súhlasíte s tým, aby NR SR zákonom rozšírila možnosť prerokovať konanie poslanca NR SR ako priestupok na všetky priestupky podľa zákona o priestupkoch (zúženie poslaneckej imunity, pozn. redakcie)?,
3. Súhlasíte s tým, aby NR SR ústavným zákonom znížila počet poslancov NR SR na 100 s účinnosťou od nasledujúceho volebného obdobia?,
4. Súhlasíte s tým, aby NR SR zákonom ustanovila, že orgány verejnej moci môžu obstarávať osobné motorové vozidlá s obstarávacou cenou maximálne 40-tisíc eur?,
5. Súhlasíte s tým, aby NR SR ustanovila možnosť voliť poslancov NR SR a poslancov Európskeho parlamentu prostredníctvom internetu?,
6. Súhlasíte s tým, aby NR SR zákonom vyňala osoby poverené výkonom verejnej moci z možnosti uplatniť právo na odpoveď podľa tlačového zákona?. SaS, ktorá uspela vo voľbách, presadila štyri body referenda do programových téz novej stredopravej vládnej koalície SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd.
Hlasovať v plebiscite sa dá iba na území SR, kde pre referendum vytvorili spolu 5 060 hlasovacích miestností. Hlasovať sa bude od 7:00 do 22:00. Ak to bude v niektorých obciach potrebné, môže sa začať o dve hodiny skôr. Kde bude táto možnosť bude jasné, až tesne pred začiatkom referenda. Rovnako ako presný počet občanov, ktorí budú môcť hlasovať.
Hlasy v referende sčíta Štatistický úrad SR. Na spracovaní výsledkov bude pracovať 720 pracovníkov úradu a použije sa 452 počítačov. Tradične bude ŠÚ SR po zatvorení hlasovacích miestností, v sobotu 18. septembra po 22:00, zverejňovať na internete priebežné neoficiálne výsledky hlasovania. Predsedníčka ŠÚ SR Ľudmila Benkovičová predpokladá veľmi rýchle spočítanie výsledkov.
„Očakávam, že výsledok bude známy okolo polnoci … medzi dvanástou – pol jednou možno, pretože je to oveľa jednoduchšie spracovanie, než boli výsledky parlamentných volieb a než sú výsledky akýchkoľvek volieb,“ uviedla Benkovičová na prvom zasadnutí ústrednej komisie.
Neoficiálne výsledky úrad zverejní na svojom webe – http://www.statistics.sk a na externom – http://www.volbysr.sk. Oficiálne budú známe v nedeľu, keď Ústredná komisia pre referendum SR vyhotoví zápisnicu, ktorú odovzdá do Národnej rady SR.
Referendum by malo stáť 7 224 000 eur, z toho pre Ministerstvo vnútra SR je určených 5 964 000 eur a pre Štatistický úrad SR 1 260 000 eur. Z výdavkov ministerstva vnútra sa najviac minie na činnosť komisií pre referendum.
Chronológia: Referendá na Slovensku
22. októbra 1994 – Krátko pred voľbami do Národnej rady (NR) SR parlament odhlasoval plebiscit s najobľúbenejšou otázkou predsedu Združenia robotníkov Slovenska (ZRS) Jána Ľuptáka. Občania mali odpovedať, či má NR SR prijať zákon, ktorý by prikázal preveriť pôvod peňazí použitých v privatizácii. Voliči historicky prvé referendum ignorovali a skončilo sa fiaskom. Pre nízku účasť na hlasovaní (okolo 20 % občanov) bolo neplatné.
23. a 24. mája 1997 – HZDS podporované SNS poverilo prezidenta Michala Kováča vypísaním referenda s otázkami, či sú občania za vstup do NATO, či chcú, aby boli rozmiestnené jadrové zbrane na našom území a či sú za rozmiestnenie vojenských základní na našom území. Zároveň sa konala petičná akcia vtedajšej opozície
za vypísanie referenda o priamej voľbe hlavy štátu, ktorú podpismi podporilo 521 tisíc občanov. Prezident Michal Kováč spojil tieto otázky do jedného referenda. Vtedajší minister vnútra Gustáv Krajči do referenda zasiahol a referendové lístky boli distribuované bez otázky o priamej voľbe. Ústredná komisia pre referendum konštatovala, že referendum bolo zmarené. Po odchode Michala Kováča z funkcie prebral jeho právomoci vtedajší premiér Vladimír Mečiar a dal amnestiu ľuďom, ktorí sa podieľali na zmarení referenda.
25. a 26. septembra 1998 – Petíciou o neprivatizovaní odvetví energetiky a plynu v lete v roku 1998 krátko pred parlamentnými voľbami HZDS lámalo rekordy. V pomerne krátkom čase zhromaždilo 620 tisíc podpisov. Zastupujúci prezident Vladimír Mečiar na dni, keď sa konali voľby, vyhlásil aj referendum, no hlasovalo v ňom iba 44,06 percenta občanov a bolo neplatné.
24. augusta 1999 – Prezident Rudolf Schuster sa rozhodol, že nevypíše referendum o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku a neprivatizácii strategických podnikov, požadované petíciou, ktorú organizovalo HZDS a SNS, lebo by bolo v rozpore s Ústavou SR. Prezident vychádzal zo šiestich posudkov, z ktorých päť vyhlásenie referenda neodporúčalo. Jeden z posudkov vypracoval vysoký komisár OBSE Max van der Stoel. Petíciu za vypísanie referenda podpísalo 381 529 občanov.
11. novembra 2000 – Väčšina občanov SR dala jasne najavo, že je proti predčasným voľbám. Na referende o predčasných parlamentných voľbách sa podľa Ústrednej komisie pre referendum (ÚKR) zúčastnilo 20,03 percenta oprávnených voličov, preto ÚKR vyhlásila plebiscit za neplatný. Občania v ňom mali odpovedať na otázku „Ste za to, aby sa NR SR uzniesla na ústavnom zákone: Volebné obdobie NR SR, zvolenej v roku 1998, sa končí dňom volieb do NR SR, ktoré sa vykonajú do 150 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov referenda?“ Vypísanie referenda o konaní predčasných parlamentných volieb iniciovalo HZDS a petičné hárky podpísalo 697 900 občanov SR.
31. januára 2002 – Referendum o tom, či sa má privatizovať 49-percentný balík Slovenského plynárenského priemyslu (SPP), neschválili poslanci NR SR. Poslanec Robert Fico (Smer) požadoval, aby sa občania v plebiscite vyjadrili, či súhlasia s rozhodnutím vlády privatizovať 49 percent akcií tejto spoločnosti. Z prítomných 107 za návrh hlasovalo 40 poslancov (30 za HZDS, piati nezávislí, piati za PSNS), proti bolo 54, nehlasoval jeden a zdržalo sa 12 poslancov. Fico okrem toho navrhol, aby sa občania vyjadrili aj k tomu, či súhlasia, aby o privatizácii SPP, Západoslovenských energetických závodov, Stredoslovenských a Východoslovenských energetických závodov, Slovenskej pošty, Slovenského vodohospodárskeho podniku, Železníc SR, Slovenských elektrární a štátnych podnikov Lesy Bratislava, Trenčín, Košice, Prešov a Stredoslovenských a Severoslovenských lesov rozhodovala na návrh vlády Národná rada SR aspoň trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov.
15. januára 2003 – NR SR nesúhlasila s návrhom uznesenia, ktorým sa malo vypísať referendum o vstupe Slovenska do NATO. Návrh predložila skupina poslancov za Komunistickú stranu Slovenska. Z prítomných 132 za návrh hlasovalo 11 poslancov (všetci KSS), proti bolo 110 a zdržalo sa 11 poslancov.
17. mája 2003 – Na referende o vstupe SR do EÚ sa zúčastnilo 52,15 percenta oprávnených voličov. Z nich sa za vstup do únie vyslovilo 92,46 percenta a proti bolo 6,2 percenta zúčastnených voličov. Referendum o vstupe SR do EÚ je platné. Vstup podporila drvivá väčšina zúčastnených voličov.
4. apríla 2004 – Referendum o skrátení tretieho volebného obdobia NR SR bolo neplatné, zúčastnilo sa na ňom 35,86 percenta oprávnených voličov. Z celkového počtu 4 193 347 oprávnených voličov prišlo na referendum hlasovať 1 503 784.
7. júla 2010 – Prezident SR Ivan Gašparovič vypísal referendum iniciované stranou Sloboda a Solidarita (SaS) na 18. septembra. Občania sa v ňom vyjadria k šiestim otázkam – zrušeniu koncesionárskych poplatkov, obmedzeniu poslaneckej imunity, zníženiu počtu poslancov, stanoveniu maximálnej ceny vládnych limuzín, voľbám cez internet a zmene v tlačovom zákone. Strana SaS odovzdala 9. júna prezidentovi podpisové hárky so 401 126 podpismi, z tohto počtu vyhodnotila prezidentská kancelária 368 000 podpisov ako platných a 33 126 podpisov ako neplatných.
SITA
