Ako spätne hodnotíte obdobie spred dvoch rokov?
Rovnako ako pred dvoma rokmi. Politika by mala byť o hodnotách a jednou z hodnôt je určite zaradenie Slovenskej republiky do európskych štruktúr. Európske témy už dávno nie sú len zahranično-politické, ale aj vnútorné. Stálo to množstvo námahy a byť v tomto spoločenstve má svoje výhody, samozrejme i svoje riziká, spája sa to s istými právami aj povinnosťami. Takže z hľadiska týchto hodnôt to hodnotím rovnako ako vtedy. Zdieľam hodnoty spoločnej Európy, ale som veľmi kritická k európskej byrokracii.
Čo Podľa Vás vtedajšiu pravicu rozdeľovalo?
Rozštiepila sa na rozdielnom videní dôsledkov spoločných európskych riešení na domácu situáciu v čase krízy.
Čo ju rozdeľuje, alebo spája dnes?
Hovoríme o pravici, ale pravicu tvorí pomerne široké hodnotové spektrum a filozofické východiská. Je to však prirodzené a jednotlivé odlišné špecifiká majú svoje miesto i zdôvodnenie. Rozdielnosti od konzervatívcov po liberálov nevznikli dnes, ale všeobecne v Európe sa formovali dlhodobo. Takže keď ide o témy, na ktoré sú rozdielne názory práve kvôli uvedeným rozdielom, aj spolupráca je tu ťažšia. Záleží od miery stotožnenia so spoločným cieľom. Avšak slovenské delenie na ľavicu a pravicu nezodpovedá štandardom ľavice a pravice. Napríklad ani Smer nie je štandardná ľavicová strana a ani OĽaNO nie je štandardná stredopravá strana.
Aké poučenie ste si z toho obdobia zobrali?
Moja priama osobná skúsenosť z rokov v politike je, že aj napriek mnohým úskaliam sa politika dá robiť aj v prospech občanov a pre skutočný rozvoj krajiny, a nie prvoplánovo pre osobný či stranícky prospech. V slovenskej politike je málo pokory a tolerancie, ale veľa arogancie a neslušnosti. Pre značnú časť občanov sú slová dôležitejšie než činy, ľúbivý politický marketing viac než hodnoty, pravda a spravodlivosť. Práve preto stále treba pripomínať etický a morálny rozmer politiky.
