Emisie otepľujúce planétu, spôsobené predovšetkým spaľovaním fosílnych palív, vyhnali tento rok teploty na „extrémne vysoké“ úrovne, čím ešte zhoršili nepriaznivé počasie s ničivými následkami – najmä pre tých, ktorí sú najzraniteľnejší.
Napriek návratu fenoménu La Niña – klimatického vzorca spojeného s rozsiahlym ochladzovaním Tichého oceánu, ktorý môže dočasne priniesť miernejšie globálne teploty – monitorovacia služba EÚ Copernicus uviedla, že rok 2025 „prakticky určite“ skončí ako druhý alebo tretí najteplejší rok v histórii.
Výskumná skupina World Weather Attribution (WWA) vo svojej správe zistila, že klimatické zmeny spôsobili, že 17 z 22 extrémnych poveternostných udalostí, ktoré tento rok hodnotila, boli závažnejšie alebo pravdepodobnejšie, zatiaľ čo zostávajúce štúdie boli nepresvedčivé, najmä v dôsledku nedostatku údajov o počasí z odľahlých oblastí.
Od vĺn horúčav v Južnom Sudáne a západnej Európe až po extrémne zrážky v juhovýchodnej Ázii a lesné požiare v Los Angeles, tieto katastrofy zabili tisíce ľudí a milióny ľudí vyhnali z domovov.
Jedenásť horúcich dní navyše od Parížskej dohody
Theodore Keeping, vedec z Imperial College London, uviedol, že katastrofálne lesné požiare, rekordné zrážky, bezprecedentné teploty a ničivé hurikány za posledných 12 mesiacov poskytujú „nepopierateľný dôkaz“ o rýchlo sa meniacom globálnom prostredí. „Žijeme v klíme, pred ktorou vedci varovali už pred desiatimi rokmi, keď bola podpísaná Parížska dohoda,“ dodal.
Od prijatia tejto prelomovej dohody v roku 2015 sa priemerné globálne teploty zvýšili približne o 0,3 °C a svet teraz zažíva každý rok v priemere o 11 horúcich dní viac, uvádza výskum WWA.
Podľa programu EÚ Copernicus sú priemerné globálne teploty za posledné tri roky po prvýkrát na ceste k prekročeniu 1,5 °C, čo je najambicióznejší cieľ, na ktorom sa vlády dohodli v Paríži. Britský meteorologický úrad očakáva, že rok 2026 bude o 1,34 °C až 1,58 °C teplejší ako v predindustriálnej ére.
„Neustály nárast emisií skleníkových plynov posunul našu klímu do nového, extrémnejšieho stavu, kde aj malé zvýšenie globálnych teplôt teraz vyvoláva neúmerne závažné dopady,“ povedala Sjoukje Philipová, výskumníčka z Kráľovského holandského meteorologického inštitútu (KNMI). „Vstupujeme do novej éry klimatických extrémov, kde sa to, čo bolo kedysi anomáliou, rýchlo stáva normou,“ dodala.
Horúčavy: tichí zabijaci
Hoci horúčavy nezanechávajú viditeľnú stopu ničenia a často sa o nich nepíše dostatočne veľa, výskumná skupina zistila, že išlo o najsmrtiacejšiu extrémnu poveternostnú udalosť roku 2025. Jedna štúdia odhadla, že klimatické zmeny viac ako strojnásobili počet úmrtí spôsobených spaľujúcimi teplotami zaznamenanými toto leto v celej Európe .
V Južnom Sudáne extrémne horúčavy prinútili úrady vo februári 2025 na dva týždne zatvoriť školy po tom, čo desiatky detí skolabovali s úpalom. Klimatické zmeny spôsobené človekom zvýšili teplotu v tejto vlne horúčav o 4 °C a zmenili mimoriadne zriedkavú udalosť na bežnú, ktorá sa teraz v Južnom Sudáne očakáva každý druhý rok, vyplýva z hodnotenia WWA.
Organizácia Keeping of Imperial uviedla, že nepriaznivé vplyvy najťažšie nesú ženy a dievčatá, ktoré prevažne pracujú v odvetviach s vysokou expozíciou teplu, ako sú poľnohospodárstvo a pouličný predaj.
Riziko povodní rastie, keďže sa blížia limity adaptácie
Povodne boli katastrofami, ktoré tím WWA v roku 2025 najviac skúmal, pričom ničivé lejaky, ktoré zhoršila zmena klímy, zasiahli Pakistan, Srí Lanku a Indonéziu, údolie rieky Mississippi v USA a Botswanu.
V tejto juhoafrickej krajine sa v priebehu jedného roka čoraz častejšie vyskytujú extrémne zrážky, zatiaľ čo rýchly rozmach mestských centier bez primeranej modernizácie infraštruktúry ich robí náchylnejšími na silné záplavy, uvádza WWA.
Výskumná skupina zdôraznila, že práve toto podčiarkuje naliehavosť investovania do opatrení nevyhnutných pre adaptáciu na otepľujúci sa svet, ktoré môžu zabrániť mnohým úmrtiam a rozsiahlej deštrukcii, ale zostávajú kriticky nedostatočne financované.
Vedci však tiež varovali, že ani enormné úsilie o prípravu na katastrofy nedokáže zabrániť všetkým nepriaznivým vplyvom, pretože klimatické zmeny už teraz tlačia milióny ľudí blízko k „hraniciam adaptácie“.
„Jamajka bola v stave pripravenosti na hurikán Melissa päť dní pred jeho dopadom na pevninu,“ poznamenal Keeping, „ale keď takáto intenzívna búrka zasiahne malý ostrovný štát v Karibiku, ani vysoká úroveň pripravenosti nedokáže zabrániť extrémnym stratám a škodám,“ dodal.
Závislosť od fosílnych palív „stojí životy“
Hurikán Melissa spôsobil na Jamajke fyzické škody vo výške približne 8,8 miliardy dolárov, čo sa rovná 41 % HDP krajiny v roku 2024, pričom sa očakáva, že len malá časť strát bude pokrytá inovatívnymi poistnými schémami.
Výskumníci WWA vo svojej správe uviedli, že drastické zníženie emisií fosílnych palív zostáva kľúčovou politikou na predchádzanie najhorším klimatickým vplyvom.
„Osoby s rozhodovacou právomocou musia čeliť realite, že ich pokračujúca závislosť od fosílnych palív stojí životy, spôsobuje miliardové ekonomické straty a spôsobuje nezvratné škody komunitám na celom svete,“ povedala Friederike Ottová, spoluzakladateľka WWA.
