V Národnom parku (NP) Poloniny obnovili Beskydský panteón – symbolický cintorín miestnych osobností. Správa NP Poloniny o tom informovala na svojej internetovej stránke. Panteón predstavuje netradičný informačný bod, ktorého poslaním je pripomenutie významných ľudí regiónu. Teda tých, ktorí sa v ňom narodili, žili, pracovali alebo zanechali stopu, ktorá sa zapísala do histórie regiónu.
Beskydský panteón otvorili v roku 2007 pri príležitosti 10. výročia vyhlásenia NP Poloniny vďaka iniciatíve OZ Čemerica Stakčín, Správy NP Poloniny, LPUPS Starina a obce Jalová. Na spomienkové miesto na „jalovskej“ križovatke, v blízkosti cestnej komunikácie Stakčín – Ulič, vtedy pracovníci Správy NP Poloniny spolu s dobrovoľníkmi umiestnili osem veľkých balvanov s vyrytými menami významných osobností, ktoré predstavujú symbolické náhrobné kamene.
Vymenili vstupnú bránu
Ku kameňom postavili aj pamätné tabule s podobizňami osobností a popisom ich života a diela. K panteónu vedie drevená vstupná brána s tabuľou, ktorá opisuje význam celého miesta.
V priebehu 13 rokov sa však prejavila únava materiálu vystaveného počasiu a areál bolo potrebné zrekonštruovať. Strážcovia NP Poloniny preto do zeme osadili nové drevené podstavce, na ktoré umiestnili nové informačné tabule. Vymenili aj vstupnú bránu do panteónu. Pribudol informačný panel s mapou NP v tvare oborohu – tradičného architektonického prvku charakteristického pre toto územie. Tiež symbolický rázcestník pripomínajúci, že lokalita je hodná obdivu nielen cez deň, ale aj v noci, vďaka čomu je súčasťou Parku tmavej oblohy Poloniny, výnimočného dobrými podmienkami na pozorovanie hviezdnej oblohy.
Medzi osobnosti regiónu, ktoré majú miesto v Beskydskom panteóne, patrí napríklad novinár a spisovateľ Ladislav Mňačko, ktorý je autorom románov Smrť sa volá Engelchen alebo Ako chutí moc. Práve na základe jeho novinárskych článkov o zlej hospodárskej a sociálnej situácii v Uličskej doline sa rozbehla vládna akcia U-U na ekonomické pozdvihnutie Uličskej a Ublianskej doliny.
Pamätná tabuľa významného novinára
Na symbolickom cintoríne je aj jedna z najvýznamnejších postáv svetovej žurnalistiky prvej polovice 20. storočia Egon Erwin Kisch. Nemecky píšuci český novinár sa ako vojak pražského zboru zúčastnil na bojoch prvej svetovej vojny aj v Poloninách. Svoje zážitky vydal formou reportáží i knižne. V roku 1922 vyšlo v Prahe knižné spracovanie jeho denníka Vojakom pražského zboru. Druhé vydanie vyšlo v roku 1930 v Berlíne s názvom Napíš to, Kisch. Oba tituly vyšli v nemeckom jazyku. Svoje zápisky z frontu nikdy neupravoval, aj pred publikovaním ich nechal v pôvodnom znení.
Beskydský panteón obsahuje aj pamätné tabule zbojníka žijúceho na prelome 15. a 16. storočia Fedora Hlavatého, gréckokatolíckeho rusínskeho kňaza Alexandra Duchnoviča, významného rusínskeho právnika, pedagóga a filozofa Petra Lodija, rozprávača Michala Pustaja, roľníka, speváka a zberateľa národného umenia Juraja Kolinčáka a kňaza, mnícha a misionára Igumena Ignatija.