BRATISLAVA 17. februára (WEBNOVINY) – Východoslovenského podnikateľa Ignáca Iľčišina a jeho spoločníka Jána Husára odsúdil v utorok Špecializovaný trestný súd za pokus o obzvlášť závažný zločin podvodu spolupáchateľstvom v súvislosti so spoločnosťou Transpetrol, v mene ktorej vystupovali. Ignácovi Iľčišinovi vymeral trest 11 rokov v prvej nápravno-výchovnej skupine a trojročný ochranný dohľad.
Jánovi Husárovi udelil súd trest päť rokov v prvej nápravno-výchovnej skupine a ochranný dohľad na jeden rok. Ani jeden sa na utorňajšom pojednávaní nezúčastnil, súhlasili však s pojednávaním v neprítomnosti.
O prípadnom odvolaní voči rozsudku sa zúčastnené strany rozhodnú v zákonnej lehote. Advokátovi Ignácovi Iľčišinovi. sa však trest zdá dosť neprimeraný. Trest pre Jána Husára bol znížený pre jeho vysoký vek. Transpetrol si môže náhradu škody uplatniť v občiansko-súdnom konaní.
Úmyselne nerešpektovali zákony
Sudca zdôraznil, že obaja úmyselne nerešpektovali zákony a stanovy spoločnosti Transpetrol. Ignác IIľčišin podľa súdu nekompromisne sledoval svoj cieľ stať sa štatutárom spoločnosti, a to za každú cenu, aj protiprávne. V jeho prípade súd nepochybuje, že zo spoločnosti Transpetrol sa pokúsil odčerpať finančné prostriedky ako istú refundáciu za to, že spoločnosť nevyplácala dividendy domnelým minoritným akcionárom na základe predbežného opatrenia súdu.
Keď sa k týmto finančným prostriedkom nevedel dostať zákonnou cestou, zvolil si cestu protizákonnú, nebezpečnú, sofistikovanú, zdôraznil sudca. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Maroš Žilinka vyhlásil po rozhodnutí súdu, že išlo o bezprecedentný a premyslený útok na majetkové záujmy spoločnosti, ktorá má z hľadiska národnoštátnych záujmov SR strategický význam. V žiadnom prípade takéto konania nie je možné tolerovať a tomu zodpovedá aj dnešné rozhodnutie súdu, podčiarkol.
Na Transpetrol boli uvalené exekúcie
Muži predstierali, že sú oprávnení konať v mene Transpetrolu – Ignác Iľčišin ako údajný predseda predstavenstva a Ján Husár. ako údajný člen predstavenstva a tak uznali neexistujúce dlhy Transpetrolu voči dvom spoločnostiam. Stalo sa to 4. júna 2009 u súdnej exekútorky v Prahe, kde podpísali dva exekútorské zápisy. Transpetrol tým uznal neexistujúce dlhy voči dvom obchodným spoločnostiam.
Dvojica súhlasila aj s priamou vykonateľnosťou exekučného zápisu, ak nebude dlh včas zaplatený. Dôsledkom tohto konania bolo, že na majetok Transpetrolu boli vedené exekúcie na návrh spoločností, ktorým dvojica uznala za spoločnosť dlhy.
Súdy zastavili exekúcie 12. júla 2010 a zadržiavané peniaze od českých obchodných partnerov mohli byť uvoľnené. Podľa súdu hrozba škody na majetku Transpetrolu bola reálna a išlo o celkovú škodu vyše 13 173 000 eur. Prokurátor ustúpil od obžaloby v prípade zmenky, ktorú vystavili za Transpetrol.
Akcie boli stále v rukách štátu
Svoje právo konať v mene spoločnosti odvíjali od mimoriadneho valného zhromaždenia, ktoré sa konalo v apríli 2009 na Vinnom jazere. Štátu hrozila strata 34-percentného podielu v spoločnosti. Po sporoch okolo tejto udalosti už právoplatne rozhodol Okresný súd Bratislava II., že to nebolo mimoriadne valné zhromaždenie.
Už v roku 2009 Krajský súd v Žiline v ďalšom spore s Transpetrolom rozhodol, že 34-percentný balík akcií nikdy nevlastnili podnikatelia okolo Ignáca I., ale stále ich vlastnil štát. Žilinský súd taktiež uznal skupinu podnikateľov za vinných z rôznych trestných činov, pričom Ignáca I. neprávoplatne odsúdil na deväť rokov väzenia. Rozsudok odvolací súd zrušil a vrátil na opätovné prejednanie.
Žilinský krajský hovorca Jozef Michňa informoval agentúru SITA, že v tomto prípade bolo vytýčené naposledy pojednávanie na 15. decembra 2014. Bolo však odročené pre práceneschopnosť jedného z obžalovaných. Ďalší termín zatiaľ nebol vytýčený.