V kauze Jakabovho paláca v Košiciach nastal zásadný posun. Primátor mesta Košice Jaroslav Polaček (nezávislý) na tlačovom brífingu oznámil, že dovolanie mesta v danom prípade bolo úspešné a Najvyšší súd SR vrátil prípad na krajský súd. Ako ďalej primátor ozrejmil, najvyšší súd vytkol krajskému „nesprávne právne posúdenie veci a odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“.
Mesto sa rozhodlo bojovať
Najvyšší súd SR tiež konštatoval, že dovolanie mesta bolo nielen prípustné, ale i dôvodné. Polaček pripomenul, že mesto podalo dovolanie v roku 2022 a o palác sa rozhodlo zabojovať. Rovnako pripomenul, že v roku 2000 mesto prestalo byť vlastníkom nehnuteľnosti na základe „nezákonného zápisu“, hovoril o „necitlivom zásahu katastra“. Tým sa začala celá kauza, v rámci ktorej mesto niekoľkokrát uspelo i neuspelo na okresnom súde.
„Následne krajský súd, asi pred dvomi rokmi, určil, že Jakabov palác patrí údajným dedičom, ktorí žijú v Brazílii, a ktorí sa o vlastníctvo uchádzajú,“ dodal. Košický primátor verí, je mesto je blízko k vyriešeniu kauzy. V prípade, ak by mesto spor vyhralo, Polaček uviedol, že by začalo s opravami pamiatky, následne by priestory chcelo sprístupniť pre verejnosť.
Pripomenul, že v minulosti, najmä za čias primátora Rudolfa Schustera, boli v Jakabovom paláci prijímané návštevy či organizované rôzne podujatia. „Možností je veľa. Myslím si, že tak ako to historicky bolo nastavené, tak asi sa k tomu treba vrátiť,“ nazdáva sa.
Existujú tri možnosti
Zamestnankyňa právneho oddelenia mesta Vladimíra Janigová doplnila, že v súčasnosti má Krajský súd v Košiciach v zásade tri možnosti. Môže zrušiť rozhodnutie mestského súdu v danej veci a vrátiť vec na opätovné konanie a rozhodnutie.
„Druhá možnosť je, že Krajský súd v Košiciach môže zmeniť rozhodnutie Mestského súdu v Košiciach tak, že žalobu voči mestu Košice zamietne. Nemožno teoreticky opomenúť ani tretiu možnosť, že Krajský súd v Košiciach opätovne potvrdí rozhodnutie súdu prvej inštancie a opätovne rozhodne proti mestu Košice,“ vysvetlila.
Zdôraznila ale, že v poslednom spomenutom prípade by súd musel veľmi dôsledne toto rozhodnutie. Mesto by podľa jej slov v takom prípade bojovalo ďalej.
Uzavretý je dlhé roky
Jakabov palác je pre verejnosť uzavretý dlhé roky, za ten čas bol niekoľkokrát sprístupnený verejnosti v rámci prehliadok so známym košickým sprievodcom Milanom Kolcunom. Polaček dodal, že mesto do objektu tiež niekoľkokrát vstúpilo, aby skontrolovalo majetok v rámci inventarizácie. Primátor tiež poznamenal, že pred niekoľkými rokmi sa protistrana v spore domáhala od mesta odovzdanie kľúčov od pamiatky.
„Som rád, že sme to ustáli. Kľúče sú stále zavesené na meste Košice,“ poznamenal. V reštitučných konaniach sa o budovu uchádzala Katarína Póšová, dcéra posledného majiteľa Huga Barkányiho. Podľa slov Janigovej ale Póšová, ktorá zomrela v roku 2008, v konaniach neuspela. „Podľa dobových dôkazov boli jej rodičia vyplatení,“ uviedla.
Počas vojny mala byť medzi Barkányiovcami a rodinou Karola Szakmáryho uzatvorená zámenná zmluva. Išlo o zámennú zmluvu na inú nehnuteľnosť v Košiciach.
Postavený bol pre doktora Senku
„Po druhej svetovej vojne sa pani Póšová ako dedička bývalých židovských vlastníkov domáhala svojich práv práve cez povojnové reštitučné zákony, ale neuspala,“ dodala Janigová. Póšovej argumentácia hovorila o tom, že išlo o nevýhodnú zámenu, a že jej rodičia, židovského pôvodu, boli perzekvovaní. Výmena podľa nej nebola dobrovoľná.
Mesto Košice dostalo k novému územnému plánu viac ako tisícsedemsto pripomienok
„História Jakabovho paláca sa začína v roku 1899, keď bol postavený pre doktora Senku,“ vysvetlil v minulosti pre agentúru SITA Milan Kolcun. Za stavbou stála rodina Jakabovcov, ktorá v Košiciach vlastnila stavebnú firmu i tehelňu. Napokon ale v paláci bývali samotní Jakabovci, a to do roku 1908.
„Potom neskôr Hugo Barkányi, židovského pôvodu, človek, ktorý mal stavebnú firmu,“ dodal Kolcun a poznamenal, že neskôr sa vlastnícke vzťahy skomplikovali. Počas druhej svetovej vojny v Jakabovom paláci sídlilo Talianske kultúrne centrum, neskôr študovňa marxizmu-leninizmu aj Dom socialistických obradov.
„Prijímali tu aj vzácne návštevy a od 90. rokov už budova nie je využívaná,“ priblížil Kolcun históriu budovy.