WASHINGTON 16. júna (WEBNOVINY) – Spojené štáty zvažujú možnosť leteckých útokov na pomoc irackej vláde v boji proti islamistickým povstalcom a sú tiež pripravené rokovať s Iránom o riešení situácie v Iraku. V pondelok to povedal americký minister zahraničia John Kerry.
Minister v rozhovore pre Yahoo! News vyhlásil, že militantov zo skupiny Islamský štát v Iraku a Levante je nutné zastaviť, pretože svet nemôže tolerovať vraždy a masové masakre. „Urobíme, čo musíme, aby sme ich zastavili,“ zdôraznil s tým, že možné útoky bezpilotných lietadiel sú dôležitou možnosťou.
Británia je proti zásahu
Kerry tiež potvrdil, že USA sú ochotné vstúpiť do rokovaní so znepriateleným Iránom, ktorých predmetom by bola stupňujúca sa bezpečnostná kríza v Iraku. Američania rovnako ako Iránci podporujú irackú vládu pod vedením šiitov, ktorú ohrozujú sunnitskí povstalci postupujúci smerom k Bagdadu.
Irackí fundamentalisti hromadne popravujú zajatých vojakov
Odstránenie Saddáma krízu v Iraku nespôsobilo, tvrdí Blair
Američania presúvajú svoje lode, vojaci sú v pohotovosti
Proti zahraničnej vojenskej intervencii v Iraku sa už vyslovila napríklad Saudská Arábia, ktorá tamojšiu šiitskú vládu vyzvala k vytvoreniu nového „kabinetu národnej jednoty“. Aj Británia je proti vonkajšiemu zásahu v Iraku, krajine však ponúka humanitárnu pomoc a poradenstvo v oblasti boja proti terorizmu. Londýn sa už tiež vyslovil za väčšiu rolu Iránu pri riešení irackej krízy.
Tisíce vojakov v Perzskom zálive
Americká vojenská loď USS Mesa Verde vplávala v pondelok do vôd Perzského zálivu s 500 príslušníkmi námornej pechoty na palube. Pripojí sa k lietadlovej lodi USS George H.W. Bush, krížniku USS Philippine Sea a torpédoborcu USS Truxtun, ktoré do oblasti vyplávali ešte v sobotu.
Na ich palube sú tisíce vojakov, stíhačky F-18 či rakety Tomahawk. „USS Mesa Verde je schopná vykonávať rôzne operácie rýchlej reakcie,“ informoval vo vyhlásení Pentagon. Plavidlá by mohli byť použité na vojenskú podporu irackej vlády v boji proti islamistickým povstalcom z organizácie Islamský štát v Iraku a Levante, ktorí obsadili veľké časti územia na severe krajiny. Americký prezident Barack Obama uviedol, že zváži všetky možnosti pomoci.
USA zvažuje spoluprácu s Iránom
Vláda USA zvažuje nadviazanie rokovaní so znepriateleným Iránom, ktorých predmetom by bola stupňujúca sa bezpečnostná kríza v Iraku. V nedeľu o tom informoval nemenovaný americký predstaviteľ, samotný Biely dom však vyhlasuje, že s Teheránom v tejto súvislosti zatiaľ nemá žiadne kontakty. Američania rovnako ako Iránci podporujú irackú vládu pod vedením šiitov, ktorú ohrozujú sunnitskí povstalci postupujúci smerom k Bagdadu.
Americký denník The Wall Street Journal v nedeľu uviedol, že Washington sa chystá otvoriť priamy dialóg s Teheránom o tom, ako by mohli proti nim zakročiť, čo by predstavovalo významný krok smerom k zblíženiu medzi krajinami, ktoré prerušili diplomatické vzťahy pred vyše 30 rokmi. Americkí a iránski diplomati by sa však mali napriek tomu stretnúť ešte v pondelok vo Viedni na rokovaniach venovaných spornému jadrovému programu islamskej republiky.
OSN presunula desiatky zamestnancov do Jordánska
Organizácia Spojených národov presunula 58 svojich pracovníkov z irackého Bagdadu do Ammánu v Jordánsku a v nadchádzajúcich dňoch by ich mohli nasledovať aj ďalší. V pondelok to oznámil hovorca organizácie. Stalo sa tak po tom, čo sunnitskí militanti obsadili sever Iraku a postupujú stále bližšie smerom k Bagdadu.
„Asi 58 zamestnancov sme presunuli z Bagdadu do Ammánu. Zámerom je premiestniť ich do Irbílu v Iraku,“ uviedol hovorca OSN Farhán Hak. Ten zároveň pripustil aj ďalšie alokácie v nadchádzajúcich dňoch. Podľa jeho slov pracuje v Bagdade a jeho okolí v rámci politickej misie OSN v Iraku do 200 medzinárodných zamestnancov.
Bojovníci z extrémistickej skupiny Islamský štát v Iraku a Levante (ISIL) sa s najväčšou pravdepodobnosťou dopúštili vojnových zločinov, keď popravili stovky osôb v častiach Iraku, ktoré obsadili. V pondelok to konštatovala Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Navi Pillayová. Správy z Iraku podľa nej dokazujú, že islamisti popravili v posledných dňoch stovky vojakov, policajtov a ďalšie osoby, ktoré sa vzdali alebo padli do zajatia.
„Ak keď sa ich počet nedá presne overiť, tieto systematické a chladnokrvné popravy v oblasti Tikrítu sa dajú považovať za vojnové zločiny,“ povedala. Ako príklad uviedla popravu 13 šiitských imámov, ktorí odmietli prisahať vernosť ISIL. Jasným cieľom povstalcov je podľa nej vyvolať sektárske násilie, chaos a krviprelievanie v Iraku. Medzinárodné spoločenstvo by malo podľa nej okamžite na situáciu reagovať a zasiahnuť.
