KOŠICE 26. januára (WEBNOVINY) – Dočasné mimoriadne opatrenia pri výstavbe diaľnic a ciest pre motorové vozidlá sú v rozpore s Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi. Na dnešnom verejnom pojednávaní rozhodlo o tom plénum ÚS SR, ktoré skúmalo súlad ustanovení Zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a Zákona o katastri s Ústavou SR. Z rozhodnutia vyplýva, že ani štát či iný subjekt nemôže stavať diaľnice a cesty na pozemkoch, ktoré mu nepatria.
„Právna úprava umožňuje vznik situácie, keď vlastníci nemôžu svoj majetok de facto užívať, vytvára aj neprimeraný tlak na všetkých vlastníkov a porušuje aj právo na pokojné užívanie vlastníctva,“ konštatoval ÚS v krátkom odôvodnení rozhodnutia, voči ktorému nemožno podať odvolanie. Zákonodarca teraz môže sporné ustanovenia buď pozmeniť, alebo zrušiť. Ak nepodnikne nič, ustanovenia stratia platnosť do šiestich mesiacov od verejného vyhlásenia uznesenia.
Súvisiace články:
Smer nebude kritizovať rozhodnutia o diaľnici a poisťovniach
Prešetrenie žiadala skupina 36
So žiadosťou o preskúmanie ústavnosti niektorých ustanovení Zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a Zákona o katastri sa na ÚS SR 10. januára 2008 obrátila skupina 36 v tom čase opozičných poslancov NR SR zastúpená Danielom Lipšicom.Žiadali, aby ústavný súd vyniesol verdikt, že napadnuté ustanovenia nie sú v súlade s ústavou a súčasne žiadali, aby pozastavil ich účinnosť. Sporný zákon bol prijatý 11. decembra 2007. Uplatňovať sa začal predovšetkým pri výstavbe rýchlostnej cesty R-1 na úseku Tekovské Nemce – Nitra. Neskôr boli využité aj pri získavaní stavebných povolení na niektoré časti diaľnic D-1, D-2, D-3, a na rýchlostných cestách R-1 a R-6.
Poslanci návrh na začatie konania odôvodnili, že podľa napadnutých ustanovení zákona nebude povinnosťou stavebníka preukázať existenciu vlastníckeho práva alebo iného práva k pozemkom, na ktorých sa má diaľnica stavať, ak preukáže, že urobil úkon na získanie takého práva. V praxi to znamená, že investori môžu žiadať o vydanie stavebného povolenia a začať stavať na súkromných pozemkoch aj bez súhlasu vlastníka. Stačí, ak preukážu, že začali s vlastníkom rokovať alebo sa začalo vyvlastňovacie konanie a nemusia čakať, ako to dopadne.
Ústavný súd návrh prerokoval na neverejnom zasadaní pléna 11. novembra 2009 a prijal ho na ďalšie konanie. Nevyhovel žiadosti o pozastavenie účinnosti napadnutých rozhodnutí, kým nerozhodne vo veci samotnej. K tomuto uzneseniu je pripojené spoločné odlišné stanovisko sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcov Juraja Horvátha, Jána Lubyho a Lajosa Mészárosa, ktorý nesúhlasili s rozhodnutím pléna o nevyhovení návrhu na pozastavenie účinnosti sporného zákona.