DONECK 14. apríla (WEBNOVINY) – Proruskí aktivisti na východe Ukrajiny v pondelok obsadili ďalšiu policajnú budovu bez ohľadu na varovania vlády, že sa chystá proti vzbúrencom zakročiť.
Policajná stanica v meste Horlivka v Doneckej oblasti neďaleko hranice s Ruskom sa stala terčom niekoľkých desiatok rozhnevaných mužov, ktorí za povzbudzovania stoviek sympatizantov budovu najskôr ohadzovali kameňmi a následne vnikli dovnútra.
Z vchodu do budovy, kde vzbúrenci vyvesili ruskú vlajku, vychádzal hustý biely dym. Jeden z účastníkov akcie Oleksandr Sapunov povedal, že skupina bojuje proti osobám dosadeným vládou v Kyjeve, medzi ktorých patrí aj miestny policajný šéf. „Ľudia mu prišli povedať, že je bábkou kyjevskej chunty a že ho nemienia uznávať,“ vysvetlil aktivista.
Ďalší z účastníkov neskôr oznámil, že časť policajtov sa pridala na stranu vzbúrencov, pričom si ponechala svoje zbrane. Prizerajúci sa dav pokrikoval heslá „Referendum!“ a „Rusko!“.
Udalosti v Horlivke zodpovedajú situácii v ďalších najmenej deviatich mestách vo východných a južných častiach Ukrajiny, kde sa veľká časť obyvateľstva hlási k ruskej národnosti a ozbrojení separatisti okupujú štátne budovy. Nátlakové akcie pokračujú napriek tomu, že v pondelok vypršalo ultimátum, ktoré dala účastníkom vláda v Kyjeve.
Ešte cez víkend uskutočnili bezpečnostné zložky „protiteroristickú“ operáciu proti separatistom v meste Slovjansk ležiacom takisto na území Doneckej oblasti, ktorá si údajne vyžiadala niekoľko mŕtvych. Maskovaní ozbrojenci následne v pondelok prevzali kontrolu nad vojenským letiskom pri Slovjansku.
Námestník ministra vnútra Mykola Veličkovyč tiež v pondelok priznal, že k separatistom na východe Ukrajiny sa pridala i časť policajtov.
Do mesta Slavjansk, ktoré bolo dejiskom najnovších krvavých nepokojov pricestovali medzinárodní pozorovatelia z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Informovala v pondelok ukrajinská televízia.
„Predstavitelia OBSE sa rozmiestňujú na Ukrajine s cieľom preskúmať súčasnú situáciu,“ uviedol nemenovaný člen organizácie pre stanicu 24. Podľa zdroja má tím pozorovateľov v úmysle monitorovať situáciu vo viacerých ukrajinských mestách bez toho, aby zasahoval do tamojšieho diania.
Prezident nevylučuje referendum o budúcnosti krajiny
Dočasný ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov v nedeľu ohlásil nasadenie vojakov do „veľkorozmernej protiteroristickej operácie“, ktorá má zabrániť „zopakovaniu krymského scenára na ukrajinskom východe“. Zodpovednosť za nepokoje pritom pripísal susednému Rusku.
—-> TU.
Turčinov v pondelok nevylúčil možnosť konania referenda o budúcej štátnej podobe Ukrajiny. Zároveň vyjadril presvedčenie, že väčšina občanov sa vysloví za jednotnú a nezávislú Ukrajinu.
Uskutočnenie referenda o budúcom štatúte ukrajinských regiónov je jednou z hlavných požiadaviek separatistov. Ľudové hlasovanie o jednote Ukrajiny by sa podľa Turčynova mohlo konať 25. mája v čase, keď sa budú na Ukrajine konať prezidentské voľby.
Ukrajina chystá protiteroristickú operáciu
Oleksandr Turčynov sa v pondelok vyslovil za nasadenie mierových síl OSN v mestách na východe krajiny, kde proruskí vzbúrenci okupujú budovy štátnych orgánov. Podľa portálu prezidentskej kancelárie v Kyjeve tak urobil počas telefonátu s generálnym tajomníkom OSN Panom Ki-munom, ktorému navrhol, aby sa medzinárodní mierotvorcovia podieľali na ohlásenej „protiteroristickej operácii“ ukrajinských bezpečnostných síl. Návrh odzrkadľuje bezmocnosť ukrajinského vedenia voči separatistom, ktorí pokračujú v okupácii úradov či policajných staníc napriek vypršaniu príslušného ultimáta.
O referende na Ukrajine hovoril v pondelok aj ruský minister zahraničia Sergej Lavrov. Východné regióny by sa podľa neho mali podieľať na príprave novej ústavy, ktorá určí aj typ štátu, akým sa Ukrajina stane.
Novú ústavu by však mali občania schváliť v referende, povedal Lavrov. Dodal, že Rusko nemá záujem na rozpade Ukrajiny, no žiada, aby jej vláda rovnako zaobchádzala so všetkými obyvateľmi. Lavrov zároveň poprel obvinenia, že Moskva prostredníctvom tajných agentov podnecuje separatistické nepokoje na východe Ukrajiny.
Ostrá výmena názorov medzi Powerovou a Čurkinom
Svetové mocnosti si v pondelok na pôde Bezpečnostnej rady OSN vymieňali názory na riešenie stúpajúceho napätia vo východných častiach Ukrajiny.
Rokovanie svojím prejavom otvoril zástupca generálneho tajomníka OSN pre politické záležitosti Oscar Fernandez-Taranco, podľa ktorého sa Ukrajina „potáca na pokraji priepasti“. „Nebude to len Ukrajina, ktorá bude trpieť v prípade ďalšieho krviprelievania a násilných stretov,“ vyhlásil.
K najostrejšej verbálnej výmene prišlo medzi americkou veľvyslankyňou pri OSN Samanthou Powerovou a jej ruským kolegom Vitalijom Čurkinom. „Nestabilita bola… zinscenovaná Ruskom,“ vyhlásila Powerová.
Rovnaký názor má aj britský minister zahraničia William Hague, ktorý povedal, že destabilizáciu na východe Ukrajiny jednoznačne podnecuje Rusko. „Skutočne nemožno pochybovať o tom, že toto je niečo, čo je plánované a uskutočňované Ruskom,“ uviedol Hague a vyzval na ďalšie sankcie voči Moskve.
Ako dodal, popieranie ruského zapojenia sa do situácie na Ukrajine nie je ani trochu dôveryhodné. Súčasné udalosti vykazujú všetky známky ruského postupu pri pripájaní Krymu a sú len ďalším „hrubým zámerným a premysleným porušovaním nezávislosti a suverenity Ukrajiny,“ zdôraznil šéf britskej diplomacie.
Zástupca Ruska pri OSN Čurkin zase tvrdí, že nepokoje na východe majú na svedomí „prisluhovači majdanu“, ktorí „musia zastaviť útoky na svoj vlastný ľud“.
Britský premiér David Cameron a a nemecká kancelárka Angela Merkelová v tejto súvislosti vyzvali Rusko, aby jednoznačne odsúdilo okupáciu vládnych budov ruskými separatistami na východe Ukrajiny. Obaja lídri spolu o eskalácii napätia hovorili v pondelok telefonicky. Cameron bude o Ukrajine neskôr počas dňa diskutovať aj s francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom, uviedol jeho hovorca.
Lídri Európskej únie by sa mohli stretnúť už budúci týždeň na summite, aby sa dohodli na ďalších sankciách voči Rusku. V pondelok to uviedol francúzsky minister zahraničia Laurent Fabius. „Ak to bude potrebné, mohlo by sa budúci týždeň uskutočniť stretnutie hláv štátov a vlád na európskej úrovni, kde by mohli byť prijaté nové sankcie,“ povedal Fabius novinárom počas schôdzky šéfov diplomacií štátov EÚ v Luxemburgu, kde v pondelok rokovali o ukrajinskej kríze.
Stať by sa tak malo v prípade, že nedôjde k pokroku počas rokovaní v Ženeve naplánovaných na štvrtok. „Cieľom je ukázať tvrdosť, avšak ponechať dialóg otvorený,“ dodal Fabius.
Ministri na stretnutí odsúdili zasahovanie Ruska do záležitostí Ukrajiny, vyjadrili však nádej, že koniec krízy je stále možné dosiahnuť mierovou cestou. Britský minister zahraničia William Hague už pred začiatkom zasadnutia uviedol, že akcie proruských skupín okupujúcich vládne budovy na východe Ukrajiny „sú niečím, čo je plánované a uskutočňované Ruskom“.
Počas prvej časti stretnutia ministri preto pridali ďalších štyroch ruských predstaviteľov na zoznam sankcionovaných osôb. Schválili tiež mimoriadne pôžičky pre Ukrajinu vo výške jednej miliardy eur, ktoré Kyjev získa za predpokladu plnenia ekonomických a finančných reforiem. Dohodli sa aj na dodatočnom zrušení alebo znížení colnej povinnosti pre ukrajinský import. Ďalšie dramatické zvýšenie odvetných opatrení proti Moskve sa však neočakáva, keďže nie všetky členské štáty ho podporujú.
Ďalšia ruská invázia na územie východnej Ukrajiny by mala závažné makroekonomické dôsledky. Znamenala by destabilizáciu bánk a nepriaznivo by sa odrazila na výkone ukrajinskej ekonomiky. V nedeľu to vyhlásil guvernér ukrajinskej centrálnej banky Stepan Kubiv.
Množstvo z najväčších ukrajinských podnikov sa nachádza na východe krajiny, pričom sú tam aj poľnohospodárske centrá. V tejto oblasti však rozmiestnili svoje vojská proruskí separatisti, ktorí okupujú vládne budovy. „Hlavné riziká (pre ekonomiku) majú politicko-okupačný charakter,“ povedal Kubiv.
„Pretože ak po Kryme budú nasledovať Lugansk, Slaviansk, Doneck, Charkov a ďalšie malé mestá, potom už okamžite hovoríme o významnom množstve likvidity,“ doplnil.
Spoločnosť Gazprom v pondelok informovala, že dodávky plynu do Európy cez územie Ukrajiny sú stabilné aj napriek napätiu medzi Moskvou a Kyjevom.
Ruský prezident Vladimir Putin minulý týždeň uviedol, že Rusko by mohlo obmedziť tok plynu na Ukrajinu v prípade, že Ukrajina nezaplatí za ruský plyn.
Gazprom posiela polovicu dodávok plynu určených pre Európu cez Ukrajinu. Celkovo pritom pokrýva 30 % potrieb Európy v oblasti plynu.
