MOSKVA/WASHINGTON 15. apríla (WEBNOVINY) – Ukrajinská armáda získala späť pod svoju kontrolu letisko v Kramatorsku v Doneckej oblasti na východe krajiny.
V utorok o tom s odvolaním sa na dočasného prezidenta Oleksandra Turčynova informuje ukrajinská pobočka ruskej tlačovej agentúry Interfax. Informácie zverejnila aj agentúra Associated Press, ktorá zase cituje starostu Kramatorska nachádzajúceho sa neďaleko Slavjanska (Slovianska), ktoré pred niekoľkými dňami zachvátili nepokoje.
„Ukrajinské jednotky v súčasnosti okupujú vojenské letisko a blokujú prístup k nemu,“ uviedla AP. Ruské médiá informovali, že operácia si vyžiadala aj životy štyroch proruských ozbrojencov, oficiálne zdroje to však zatiaľ nepotvrdili.
Kyjev vyslal na východ proti separatistom armádu
Ukrajinská polícia v utorok uviedla, že proruskí separatisti sa dobrovoľne vzdali centrálnej policajnej stanice v meste Kramatorsk, ktorej sa ozbrojené milície zmocnili v sobotu.
Stalo sa tak deň po vypršaní vládneho ultimáta, ktoré separatistov vyzývalo, aby zložili zbrane, alebo čelili vojenskej ofenzíve. „Odišli sami od seba ,“ povedal Igor Djomin, hovorca polície v doneckom regióne pre agentúru Reuters. Okrem Kramatorsku separatisti nedávno obsadili vládne budovy aj v Slovjansku, Donecku a ďalších mestách na východe Ukrajiny.
—-> TU.
Ukrajinská armáda odštartovala v utorok „protiteroristickú operáciu“ na východe krajiny, kde proruskí demonštranti obsadili niekoľko vládnych budov a žiadajú odtrhnutie ich regiónov od Ukrajiny.
Začiatok operácie v Doneckej oblasti oznámil ukrajinský úradujúci prezident Oleksander Turčynov. Ako povedal, cieľom je ochrániť miestne obyvateľstvo pred „terorom a kriminalitou“.
Operácia, ktorá bude „vyvážená, fázovitá a zodpovedná“, sa podľa Turčynova začala v skorých ranných hodinách. „Cieľom je ochrana občanov Ukrajiny,“ zdôraznil dočasný prezident.
Ukrajina je podľa Medvedeva na pokraji občianskej vojny
Ruský prezident Dmitrij Medvedev v utorok ostro skritizoval postup ukrajinskej armády na východe krajiny a zásahy voči proruským separatistom. „Na Ukrajine sa zase raz prelieva krv,“ uviedol v utorok prostredníctvom svojho profilu na sociálnej sieti Facebook.
Ukrajina sa podľa neho v súčasnosti nachádza „na pokraji občianskej vojny“. „Akcia viedla k reakcii. Zločin proti štátu viedol k ľudovým protestom v regiónoch. Je to reťaz reakcií na udalosti, politické aj ekonomické,“ dodal bez ďalšieho spresnenia toho, aký bude prípadný ďalší postup Moskvy v tejto veci.
Najväčším problémom Ukrajiny je obrovská korupcia, hovorí OSN
Rozsiahla korupcia, nedostatok nezávislosti súdnictva ako aj nespravodlivé voľby boli jednými z hlavných príčin vzniku masových protestov, ktoré sa na Ukrajine odohrávali od novembra do februára a ktoré viedli k zosadeniu prezidenta Viktora Janukovyča.
Vo svojej správe o ľudských právach na Ukrajine to v utorok konštatovala Organizácia Spojených národov. Správa je založená na zisteniach námestníka Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) Ivana Šimonoviča. Korupciu označil UNHCR za najväčší problém Ukrajiny, ktorý negatívne ovplyvňuje život celej spoločnosti. Korupcia podľa správy negatívne vplýva na „všetky druhý ľudských práv“ a na dôveru občanov štátne inštitúcie a vedie tiež k beztrestnosti niektorých osôb a tým aj k rozpadu právneho štátu.
—>TU.
Správa uvádza, že počas protestov prišlo o život 121 ľudí, väčšinou demonštrantov. Hovorí, že v spomínanom období zaznamenali viacero prípadov mučenia a zlého zaobchádzania s protestujúcimi. UNHCR žiada ukrajinské úrady o vyšetrenie všetkých porušení ľudských práv a potrestanie vinníkov.
Na Kryme, ktorý sa po referende odtrhol od Ukrajiny, UNHCR zistila prípady obťažovania, väznenia a dokonca týrania aktivistov a novinárov, ktorí nepodporovali pripojenie polostrova k Rusku. „Vo svetle mnohých útokov na novinárov počas demonštrácií v Kyjeve a pred referendom na Kryme by mali ukrajinské úrady prijať opatrenia na ochranu slobody slova,“ píše sa v správe.
Turčynov ešte v nedeľu ohlásil nasadenie vojakov do „veľkorozmernej protiteroristickej operácie“, ktorá má zabrániť „zopakovaniu krymského scenára na ukrajinskom východe“. Zodpovednosť za nepokoje pritom pripísal susednému Rusku. Moskva svojho suseda varovala pred uskutočnením vojenskej operácie na východe.
Ruský prezident Vladimir Putin sa v pondelok telefonicky spojil s americkým náprotivkom Barackom Obamom, od ktorého požadoval, aby odradil ukrajinskú vládu od použitia sily proti účastníkom nepokojov na východe krajiny, kde sa značná časť obyvateľstva hlási k ruskej národnosti.
Podľa vyhlásenia Kremľa tiež ruský líder odmietol tvrdenia o zapojení ruských agentov do diania na východe Ukrajiny, čo označil za „špekulácie založené na nedôveryhodných informáciách“.
Hovorca Bieleho domu Jay Carney predtým uviedol, že Washington má „nezvratné dôkazy“ o podpore separatistov zo strany Ruska, ktorých konanie prirovnal k situácii pred marcovým odtrhnutím sa Krymu od Ukrajiny a jeho pripojením k Rusku. V rozpore s doterajšími zvyklosťami zároveň priznal, že Kyjev cez víkend navštívil riaditeľ americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) John Brennan, ktorý podľa zosadeného ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča stojí za rozhodnutím nasadiť proti vzbúrencom armádu.
Putin v pondelňajšom telefonáte naliehal na Obamu, aby využil vplyv USA na Ukrajine a zabránil krviprelievaniu, informoval Kremeľ.
Podpredseda nemeckej vlády Sigmar Gabriel v utorok vyzval Rusko na „verejné a jasné“ dištancovanie sa od akejkoľvek formy násilia páchaného rusky hovoriacimi ozbrojencami na východe Ukrajiny.
Podľa Gabriela tak Moskva zatiaľ neurobila, čo vyvoláva dojem, že situácia na Ukrajine eskaluje s jej súhlasom. Rusov zároveň varoval, že EÚ je pripravená na ďalšie ekonomické sankcie, aj keď nie je v nikoho záujme, aby sa tak stalo.
„Počul som a čítal, že ruská vláda odmietla zodpovednosť… No celý rad informácii ukazuje, že je v tom zapojená,“ povedal vicekancelár Gabriel, minister hospodárstva a energetiky a taktiež predseda SPD, ktorá spolu so stranou nemeckej kancelárky Angely Merkelovej od decembra tvoria nemeckú vládu.
