- aktualizované 9. novembra, 15:02
BRATISLAVA 9. novembra (WebNoviny.sk) – Trojica sudcov Najvyššieho súdu (NS) SR Štefan Harabin, Gabriela Šimonová a Viliam Dohňanský majú o jedno disciplinárne stíhanie menej.
Odvolací disciplinárny súd vo štvrtok zamietol odvolanie predsedníčky Najvyššieho súdu SR Daniely Švecovej voči marcovému rozhodnutiu prvostupňového disciplinárneho senátu, ktorý trojicu sudcov oslobodil.
Na súdoch bude zrejme o jedného Harabina viac
Švecová navrhovala potrestať sudcov za to, že ich dovolací senát prekročil podľa nej zákonom danú právomoc a oslobodil Petra R. v starom prípade z rokov 2000 a 2002, v ktorom čelil obžalobe z legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Samotným obsahom podania sa senát v marci vôbec nezaoberal.
Ako vtedy vysvetlil predseda senátu Erik Uhlár, sudcovia svoje rozhodnutie prijali v tajnom hlasovaní, nebolo možné preukázať, ktorý z členov ako hlasoval a teda nebolo možné preukázať im disciplinárne previnenie. Odvolací senát potvrdil rozhodnutie prvostupňového senátu, voči dnešnému verdiktu už nie je možný riadny opravný prostriedok.
Platí zásada retroaktivity
Predseda odvolacieho senátu Stanislav Libant pri zdôvodňovaní rozhodnutia zdôraznil, že v samotnom návrhu nebolo uvedené, akú zo základných povinností sudcu títo disciplinárne stíhaní sudcovia porušili.
Následne teda nebolo určené, ktorú skutkovú podstatu naplnili. „Tohto sme sa nedopátrali ani na štvrtkovom pojednávaní,“ skonštatoval Libant, ktorý túto otázku kládol právnemu zástupcovi NS SR na pojednávaní a jednoznačnú odpoveď nedostal. Libant ďalej zdôraznil, že v disciplinárnom návrhu bolo veľmi vágne a nekonkrétne uvedené, v čom spočívala svojvôľa, za ktorú mala byť trojica sudcov potrestaná.
Libant zdôraznil, že rozhodnutie prvostupňového disciplinárneho senátu bolo správne. Ani májová zmena statusového zákona, ktorá už umožňuje disciplinárnym senátom nahliadať do zápisnice o hlasovaní senátov, neoprávňuje podľa neho ani v súčasnosti disciplinárny senát roztrhnúť obálku o hlasovaní a spätne skúmať skutok z roku 2016. Platí zásada retroaktivity, dodal.
Harabin by zavrel Švecovú do Pezinka
Harabin po rozhodnutí uviedol, že ak Daniela Švecová sama neodstúpi, treba ju zavrieť do Pezinka. Zrejme je vydieraná ľudovou milíciou Kaliňáka a Kiskom, vyhlásil. Sudcovia dnes na pojednávaní potvrdili, že takto v trojici za svoje rozhodovanie čelia spolu štyrom disciplinárkam.
Právoplatne už boli oslobodení v kauze sudca Milan V. z Veľkého Krtíša. Ten bol právoplatne v Českej republike odsúdený za jazdu pod vplyvom alkoholu, v tom čase išlo na Slovensku o priestupok. Podľa Harabinovho senátu rozhodoval ako nezákonný sudca, nemal už súdiť, a preto zrušili predchádzajúce súdne rozhodnutia a vrátili vec na nové konanie.
Disciplinárne konanie voči nim bolo právoplatne zastavené, pretože disciplinárny návrh bol podaný oneskorene. Sudcovia ale využili svoje právo na meritórne prejednanie veci podľa Trestného poriadku, trest im však už uložený nemôže byť. Švecová podala na Harabina disciplinárny návrh aj vo februári tohto roka za výroky v článkoch v časopise Zem a vek. Za výroky na Švecovú disciplinárny návrh podala aj bývalá šéfka Súdnej rady Jana Bajánková.
Švecová sa nestotožňuje s rozhodnutím
S rozhodnutím odvolacieho disciplinárneho senátu sa predsedníčka NS SR Daniela Švecová nestotožňuje, sprostredkoval stanovisko šéfky súdu hovorca Boris Urbančík.
Podľa nej nemožno akceptovať také právne posúdenie rozsahu rozhodovacej voľnosti sudcov, ktorého podstatou je zmazanie rozdielu medzi právnym názorom sudcu a svojvoľným rozhodnutím sudcu. Podrobnejšie sa k meritu veci vyjadrí po doručení písomného rozhodnutia, dodal Urbančík.
Disciplinárne senáty nie sú nadriadený orgán všeobecnému súdu, ani dovolaciemu senátu Najvyššieho súdu SR, vysvetlil Libant s tým, že skúmajú postup, či bol dodržaný zákon. „Sme služobný súd pre sudcov, skúmame, či si plnia povinnosti alebo nie,“ dodal. Nerobí nám problém rozhodovať o vine a zobrať zodpovednosť do svojich rúk a rozhodnúť, vyhlásil ďalej.
Otváranie obálok a s tým súvisiaca nezávislosť súdov a sudcov má svoju históriu. Sudcovia sa podľa Libanta pri senátnom rozhodovaní neschovávajú do obálky. My to v podstate nepotrebujeme. Tento postup bol zanesený do trestného poriadku v 50-tych rokoch, aby sudcovia mali odvahu rozhodnúť a aj oslobodiť, aby boli vždy za každých okolností schopní rozhodnúť tak, ako sa má, dodal.
Inštitút nezávislosti sudcu nie je privilégiom konkrétneho sudcu, ale základné právo občana domáhať sa v demokratickom štáte, aby o ňom rozhodoval nezávislý sudca a súd. To nie sú privilégia sudcov, vyhlásil Libant.
