HELSINKI 17. mája (WEBNOVINY) – Krajší darček ako postup do semifinále MS 2012 si tréner slovenskej hokejovej reprezentácie Vladimír Vůjtek ani nemohol želať.
Jeho zverencom sa totiž podarilo vo štvrťfinále zdolať favorizovanú Kanadu 4:3 a po dlhých ôsmich rokoch postúpili na svetovom šampionáte medzi kvarteto najlepších tímov.
„Krajší darček som ešte nedostal. Myslím si, že je to najkrajší darček za celých 65 rokov. Oslava tu ešte nebude, pretože sme stále v hre, možno niečo malé. Scenár osláv sa mení, pretože oslavu mám na sobotu pripravenú doma, musím ju však zrušiť. Doma sa bude oslavovať bezo mňa,“ povedal Vůjtek.
„Bolo príjemné stáť na slovenskej striedačke. Hrali sme dobrý hokej a na Kanadu sme mali; možno s výnimkou druhej tretiny, keď sme sa dostali pod tlak. Ustáli sme to na 2:3, čo bolo pred prestávkou dobré. Vedeli sme, že naša šanca ešte príde, a keď nedostaneme gól, tak nejaký ešte dáme. Napokon to prišlo v závere,“ dodal.
Šancu od Getzlafa sme využili
Po druhej tretine Slováci zaostávali o jeden gól a ich súper mal prevahu.
„Chlapcom som cez prestávku povedal, aby sa vrátili k tej hre, ktorú sme predvádzali v prvej časti. Aby sa nenechali zatlačiť a boli agresívnejší. Vravel som im, že naša šanca ešte príde, a keď nedostaneme gól, tak zvíťazíme,“ prezradil hlavný kormidelník slovenského mužstva.
Zlom prišiel až v posledných minútach tretej tretiny.
Najprv Bartovič vyrovnal a potom Handzuš v presilovke rozhodol.
„Getzlaf nám dal faulom na Mikúša veľkú šancu. Veril som, že v presilovke dáme gól. Ťažko sa to súperovi bráni, dokonca v prípadnom predĺžení by sme hrali štyria proti trom. Keď sme dali štvrtý gól, tak sme vedeli, že Kanaďania odvolajú brankára a na to sme hráčov upozorňovali. Niektorí si to možno ani nevšimli, pretože sa hralo bez prerušenia. Kanada si utvorila tlak, ktorý sme však s prehľadom ustáli,“ okomentoval záver duelu tréner Vůjtek a k zraneniu Juraja Mikúša doplnil: „Ešte som ho po zápase nevidel. Myslím si, že to bol len typický ‘koňar‘. Verím, že bude v poriadku a cez víkend si zahrá. Bolo tam koleno od súpera. Ešte šťastie, že Jurajovi netrafil koleno, ale len stehenný sval. Inak to bolo celkom škaredé.“
Hra na tri útoky
V záverečnej tretine sa hlavný kouč rozhodol tak ako v predchádzajúcich zápasoch stiahnuť hru na tri útoky.
Proti Kanade však nebolo dôvodom udržiavanie vedenia, ale pokus o vyrovnanie.
„Blíži sa koniec a nie je dôvod šetriť sa. Rozhodli sme sa postaviť tri formácie, ktoré sme dnes videli ako najlepšie. Malo to svoj účinok,“ poznamenal tréner Vůjtek a pokračoval: „Povedal by som, že to bol náš najlepší výkon na MS. Napodobniť sa dá aj v ďalších dueloch, všetko sa dá. Dá sa dokonca aj zlepšiť. Sily, samozrejme, ubúdajú, ale rovnako aj súperom. Máme v tíme nejaké zranenia a nevieme, akú zostavu dáme dokopy. Všetko sa bude odvíjať od zostavy aj mena súpera.“
Skúsený moravský odborník na lavičke slovenskej reprezentácie pred semifinále nechcel prezradiť, koho by si prial za súpera. „Pre divákov by bol najatraktívnejší duel Česko – Slovensko. Všetci by si to určite priali. Ja si však súpera nevyberám. Sme o stupienok vyššie, stále sme v hre a budeme sa snažiť prekvapiť ďalšieho favorita,“ poznamenal Vůjtek, ktorý už skôr počas šampionátu prezradil, že postup do štvrťfinále MS ešte v rebríčku vlastných úspechov nedosiahol cenu majstrovských titulov v Rusku. „Keď to bude medaila, tak to bude viac ako tituly z Ruska,“ prezradil vo štvrtok.
Jedným z rozhodujúcich faktorov postupu Slovenska do semifinále bol vynikajúci výkon brankára Jána Laca, ktorý Kanaďanov neraz dostával do zúfalstva. „Jano je tu skvelý počas celého šampionátu. Chytá fantasticky a je to naša jednotka,“ pokračoval hlavný tréner.
Ako je známe, kým v základných skupinách na MS hrali štátne hymny obom súperom už pred zápasom, vo vyraďovacej fáze šampionátu si ju vypočuje po zápase iba víťaz. Vladimír Vůjtek ju však nespieva.
„Som zlý spevák, spievať mi zakázali už v základnej škole. Ale slová celej hymny dobre poznám,“ dušoval sa kormidelník výberu SR, ktorý na majstrovstvách sveta dodržiava zvyk, že po víťaznom zápase si na ten nasledujúci vezme rovnakú košeľu a predtým ju neperie.
Tento rituál neplánuje meniť ani po štvrťfinále. „Siedmykrát pôjdem na zápas v rovnakej košeli. Zatiaľ drží, ale nesmie sa k nej privoniavať,“ poznamenal s úsmevom kouč slovenského výberu.
