TRENČÍN 8. augusta (WEBNOVINY) – Trenčín je posledným slovenským krajským mestom, ktorého centrálne námestie neprešlo zásadnou rekonštrukciou. Mesto Mierové námestie plánuje obnoviť z eurofondov a čaká momentálne na príslušnú výzvu. Súčasťou rekonštrukcie bude aj výmena zastaranej infraštruktúry pod povrchom. Náklady podľa dávnejšieho vyjadrenia mesta presiahnu 1,8 milióna eur. Archeologický výskum bude mesto musieť zaplatiť zo svojho.
„Hrob Matúša Čáka by sme tam určite neočakávali. Najradšej by sme našli niečo z rímskej prítomnosti ako kahance, sklo, nálezy mincí šperkov, spony alebo niečo podobné,“ povedal historik Trenčianskeho múzea Vlastimil Hábl. Pod štiepanou andezitovou dlažbou by podľa jeho slov mohli byť pozostatky rímskeho tábora, ktorý sa doposiaľ nenašiel. Hábl sa obáva, že vzhľadom na súčasnú situáciu samospráv pre výpadok daní nebude výskum dostatočný. Jeho rozsah určujú pamiatkari. Hovorkyňa mesta Erika Ságová uviedla, že pri vyčlenení peňazí na výskumy sa budú riadiť podľa ich predstáv. „Výskum treba zabezpečiť v predstihu pred začatím stavby, príprava a trvanie výskumu bude závisieť od dohody medzi investorom a realizátorom výskumu a samozrejme od charakteru a rozsahu nálezov zistených archeologickým výskumom,“ uviedla k rozsahu prác Daniela Nipčová z Krajského pamiatkového úradu v Trenčíne.
Mierové námestie je spolu s domami na svahu pod hradom najstaršou časťou Trenčína. Takmer do konca 19. storočia bolo obohnané hradbami a s hradom tvorilo uzavretý komplex. Na hradnej skale sa nachádza nápis z roku 179 n. l., ktorý dokazuje prítomnosť Rimanov na území dnešného Trenčína. Rímsky tábor sa však doposiaľ nepodarilo nájsť. Hábl hovorí, že by sa pri výskumoch mali nájsť minimálne dve studne a podzemné chodby.
Mesto námestie obnoví podľa projektu brnianskeho štúdia RAW, ktorý vybrala odborná komisia aj ľudia v hlasovaní. Základnou zmenou po rekonštrukcii námestia bude, že trávu v strede historického námestia nahradí plocha z rezanej doskovej dlažby so svetlým odtieňom. Architekti navrhli zachovať všetky súčasné stromy a pridať k nim ešte ďalších vyše dvadsať. Pamiatkari požadujú rešpektovať vývojovú etapu z prelomu 19. a 20. storočia, z tohto obdobia je väčšina fasád.
Architekti Tomáš Rusín, Ivan Wahla a Petr Mutina sa rozhodli radikálne do námestia nezasahovať. Na námestí tak ostane pôvodná štiepaná andezitová dlažba, mačacie hlavy len nanovo uložia. Navrhli vytvoriť aj fontánu Marca Aurelia ako pripomienku na rímsku minulosť mesta. Na námestí sa počíta aj s obnovením trhoviska.
SITA