Kresťanský sviatok Zjavenia Pána je ľudovo nazývaný aj Traja králi. Obe pomenovania spája zjavenie sa Boha svetu prostredníctvom významných mužov z ďalekých krajov, ktorí nasledovali hviezdu na oblohe. Tá ich mala priviesť k dieťaťu narodenému v Betleheme. Sviatok Zjavenie Pána patrí k najstarším kresťanským sviatkom.
Do Betlehema priviedla mudrcov hviezda
O troch kráľoch sa toho nevie veľa. Biblia spomína mudrcov od východu. Označuje ich gréckym slovom magoi, mágovia, čo vtedy znamenalo prírodovedci, astronómovia. Keďže v tých časoch to bolo významné povolanie, nazývali ich aj kráľmi.
V Biblii sa ich presný počet nespomína, odvodzuje sa len z troch darov – zlata, kadidla a myrhy. Nie sú známe ani ich mená, hoci podľa tradície sa volali Gašpar, Melichar a Baltazár. O krajine, z ktorej prišli, sa vedú len dohady. Najpravdepodobnejšie ide o Arábiu, Perziu alebo Chaldejsko.
Podľa Matúšovho evanjelia priviedla troch mudrcov do Betlehema hviezda. V tom čase totiž došlo k zblíženiu jasných planét Saturnu a Jupitera v súhvezdí Rýb, čo mohlo vyvolať dojem veľkej žiarivej hviezdy. Astronomický úkaz bol dobre viditeľný práve v Stredomorí.
Betlehemy a ich história. Tradíciu zaviedol František z Assisi a rozkvet zaznamenali po roku 1989
V slovenskom ľudovom prostredí sa príbeh troch kráľoch zachoval v podobe „trojkráľovej hry“. Zvyčajne v ňom vystupujú traja chlapci, oblečení podobne ako vianoční betlehemci. Namiesto betlehemu však často nesú hviezdu, preto sa v niektorých oblastiach ich koledovaniu hovorí aj „chodenie s hviezdou“.
Počas sviatku sa posväcuje voda, soľ a krieda
Jeden z hercov býva začiernený, pretože podľa tradície bol jeden z kráľov černoch. Na hlavách majú papierové koruny alebo biskupské čiapky, chodia po domoch a spievajú trojkráľové koledy.
Počas sviatku Zjavenie Pána sa posväcuje voda, soľ a krieda. Kňazi chodia do príbytkov, ktoré tiež posväcujú, pričom na dvere kriedou napíšu nový letopočet a písmená v tvare 20-C+M+B-20. Písmená značia Christus Mansionem Benedicat – Kristus nech žehná tento dom.
Úcta k Trom kráľom siaha ešte do raných kresťanských čias (3. storočie). Matka cisára Konštantína svätá Helena, známa zberateľka relikvií svätých, dostala údajné ostatky mudrcov od indického náčelníka.
Priniesla ich do Carihradu, odkiaľ potom v roku 333 putovali do Milána. Po dobytí mesta rímsky cisár Fridrich Barbarossa relikvie v roku 1164 daroval kolínskemu arcibiskupovi. Pozostatky mudrcov sú odvtedy uložené v Katedrále svätého Petra v Kolíne nad Rýnom (Kolínsky dóm).