Ako ďaleko je Tomáš Klobučník od istej účasti na Hrách XXX. olympiády v Londýne?
Momentálne mám splnený B-limit na OH 2012 v Londýne v disciplíne 100 m prsia. Ale z praxe viem, že to nebude stačiť. B-limit mi vôbec nezaručuje to, že ma Medzinárodná plavecká federácia (FINA) pozve na olympiádu. Nie som si istý, že naozaj budem medzi 900 plavcami, ktorí zasiahnú do bojov na londýnskej olympiáde. Preto mojím hlavným cieľom je ten B-limit, ktorý už mám vo vrecku, čo najviac zlepšiť a čo najtesnejšie sa priblížiť k A-limitu. Samozrejme, ideálne by bolo zaplávať do olympiády A-limit. Ale ten je naozaj ostrý, preto sa na celú vec treba pozerať reálne a pokúsiť sa čo najviac zlepšiť o niečo benevoletnejší B-limit. Aj to je cesta ako sa dostať na tohoročnú olympiádu. Budem sa o ňu usilovať, kým budem vládať – a kým mi bude slúžiť zdravie.
Ako v praxi vyzerá príprava na novú – teraz už olympijskú sezónu? Čo všetko – a v akých objemoch – musíte v tréningoch absolvovať, aby ste boli dobre pripravený na náročný záverečný súboj o miestenky do Londýna?
To by sme sa veľmi dlho rozprávali (smiech). Stačí keď uvediem príklad z minulých dní. V pondelok sme v bazéne strávili tri hodiny, takže za ten čas som absolvoval vo vode okolo 9,7 kilometra. Presne to neviem, lebo to pre istotu ani nepočítam (smiech). Radšej to nepočítam, aby mi z toho nebolo zle (smiech). Ale to nič nemení na fakte, že vo vode som v ten deň absolvoval okolo 9, 7 km. Pravda okrem rozcvičky na suchu a iných cvičení.
Dá sa tento váš objemový tréning priblížiť povedzme definíciou týždňového počtu kilometrov, počas ktorých telo športovca dostane poriadne zabrať po všetkých stránkach?
Moje týždňové číslo sa približuje méte 50 kilometrov. Plus – mínus kilometer – dva. Takú vzdialenosť musím zaplávať počas jedného týždňového cyklu. Niekedy je to menej, niekedy je to viac. Podľa toho, čo práve trénujeme, na čo hlavne pri cvičení zameriavame pozornosť.
Po takých ťažkých tréningoch veľmi vhod príde aj chvíľka oddychu… Ako zvyknete relaxovať? Ako si dokážete čo najrýchlejšie nabiť opotrebované baterky, aby ste na druhý deň išli bez problémov ďalej?
Relaxujem rôzne… Ak nemám pred skúškou, a pokiaľ sa nemusím učiť do školy, tak v prvom rade sa dobre najem (smiech). Potom si zapnem televízor a v pokoji sledujem program, športové prenosy a filmy. Alebo sa hrám na počítači Playstation. A veľa spím. Jednoducho oddychujem a postupne čerpám nové sily – do ďalších tréningov a súťaží. Je toho dosť.
Spomínate školu. Na akej vysokej škole študujete a kde v sebe po takých tvrdých tréningoch beriete dostatok fyzických a najmä psychických síl, aby ste sa dokázali koncentrovať na vysokoškolské skúšky a na tieto testy sa aj dobre pripraviť?
Osobne si myslím, že v dnešnej dobe treba mať vysokú školu. Každý z nás vie, že športovať na špičkovej úrovni nebude až do dôchodku (smiech). Preto už teraz, kým je človek mladý – a kým všetko hravo utiahne a prekoná, treba myslieť na zadné dvierka. Treba si proste vybrať takú profesiu, ktorá bude človeka nie iba baviť, ale aj živiť (smiech). Preto aj po veľmi namáhavom tréningu a súťažiach zvyknem pozbierať všetky zvyšky fyzických i duševných síl, aby som splnil úlohy, ktoré som si v oblasti vzdelania pred seba voľakedy dávno vytýčil.
To ste pekne a výstižne definovali, takže na ktorej vysokej škole na Slovensku učia svojich poslucháčov takémuto vzorovému prístupu k vzdelávaniu a k systematickému budovaniu tých čo najschodnejších tzv. zadných dvierok?
Som externým poslucháčom Ekonomickej univerzity v Bratislave. Naozaj sa usilujem zladiť náročný plavecký tréning a súťaženie s potrebami a nárokmi vysokej školy. Zatiaľ to ide, ale vyžaduje si to veľmi veľkú disciplínu a mnohokrát aj odriekanie a obetovanie svojho voľného času, ktorý by som po tvrdom plaveckom tréningu mohol využiť na oddych a regeneráciu.
Podľa toho, čo ste doteraz o svojich cieľoch a ambíciách povedali, vychádza nám, že ste mladý ambiciózny človek, ktorý dobre vie, čo chce v živote – a nie iba v športe – dokázať?
Samozrejme, každý športovec by chcel urobiť v tej svojej disciplíne čo najväčší výkonnostný pokrok. V športe predsa vždy je čo zlepšovať. Ja som si tiež teraz pred sebou postavil určité ciele, ktoré chcem v poslednom polroku pred londýnskou olympiádou splniť. Dúfam, že sa mi to podarí. A k tomu jednoznačne patrí aj prísna disciplína a precízne využívanie ponúknutých šancí a možností. Treba vedieť zorganizovať svoj čas medzi šport, školu, zábavu a oddych…
Kedy ste sa dozvedeli, že vedenie Slovenskej plaveckej federácie vás „pasovalo“ za najúspešnejšieho slovenské plavca za kalendárny rok 2011?
Dozvedel som sa to až v dejisku slávnosti. Priamo na vyhlasovaní výsledkov ankety SPF v bratislavskom Dome športu. A moje pocity? Ťažko ich presne definovať, alebo povedať o ich viac… Je to v podstate odmena za drinu, čo sme za ten celý rok spolu podstúpili… Vlastne celý rok sme dreli a toto je odmena za tú prácu, ktorú sme počas kalendárneho roka 2011 odviedli. V mojom prípade je to akási čerešnička na torte (smiech). Nečakal som, že vyhrám túto zväzovú anketu. Bolo to pre mňa osobne veľmi veľké prekvapenie (smiech).
Keďže ste to nečakali, určite ste mali svojho adepta, ktorý by podľa vás na slovenský plavecký trón mal vystúpiť. Kto to podľa vás mal byť a prečo práve on?
Osobne som si myslel, že v ankete bude mať navrch môj klubový a reprezentačný kolega Richard Nagy. Alebo poviem to inak, čakal som, že práve s Richardom Nagyom sa my dvaja budeme biť o celkové prvenstvo v ankete SPF. A prečo práve on? Lebo v roku 2011 vytvoril viac slovenských rekordov ako ja. Takže neviem, podľa čoho sa vlastne vedenie SPF ´uznieslo´, že teraz budem ja najlepší. Asi rozhodlo to, že na ME v krátkom bazéne v Štetíne som v decembri 2011 dokázal postúpiť do semifinále s jedenástym najlepším časom, pričom som dvakrát prekonal platný slovenský rekord. Asi to 13. miesto v semifinále ME bolo v našom internom súboji rozhodujúce. Neviem, možno sa mýlim…
Vy ste už v minulosti zažili pocity slovenského plaveckého kráľa. Anketu SPF ste vyhrali v roku 2009. Vlani vám žezlo na rok zobral Roman Kučík a teraz ste najvyššie opäť vy. Aké je to striedať sa s Romanom Kučíkom v pozícii najúspešnejšieho bazénového plavca Slovenska?
Nič extra (smiech). My sa s Romanom Kučíkom v tejto pozícii pravidelne striedame. My si to vedúce postavenie v ankete SPF už dlhšie prehadzujeme ako taký horúci zemiak (smiech). V roku 2009 som vyhral ja, v roku 2010 Roman, v roku 2011 zasa ja. Nebol by som proti, keby sa tento cyklus rytmicky ešte niekoľko rokov zopakoval. Bolo by to dobré pre nás oboch (smiech).
Ak sa výrazne presadíte v momentálnej európskej a svetovej konkurencii, máte šancu nie iba štartovať na OH 2012 v Londýne, ale aj neplánované narušiť ten váš spomínaný cyklus prvenstiev. Podľa vás je reálna šanca, že by ste sa o necelé dva mesiace naozaj predstavili na londýnskej olympiáde?
Vždy je šanca. Hlavne treba chcieť (smiech). Podľa mňa však netreba ísť na preteky pod nejakým veľkým stresom! Treba sa usilovať súťažiť na každom predolympijskom podujatí naplno, ale s jasnou a chladnou hlavou. Lebo v našom športe je aj hlava veľmi dôležitá… Najmä dobrá psychika a železné nervy. Preto opakujem ešte raz, vždy je tam šanca štartovať na olympiáde, ale všetci vieme, že to nebude jednoduché… O ten istý cieľ sa momentálne usilujú tisícky plavcov z celého sveta, no na olympiáde môže z nich súťažiť maximálne deväťsto! To je limit, ktorý MOV a FINA pre plavecké súťaže na OH v Londýne stanovili.
Ktorý výsledok a úspech v roku 2011, ktorý plavci, tréneri, funkcionári a médiá nedávno bilancovali, si najviac ceníte? A prečo práve ten – a nie niektorý iný?
Najviac si cením semifinále v disciplíne 100 m prsia na ME 2011 v krátkom bazéne v poľskom Štetíne. Skončil som celkovo trinásty a do semifinále ME som postupoval jedenástym najlepším časom! Prekonal som tam dva slovenské rekordy. To boli preteky, ktoré mi vyšli. Hoci… V Štetíne ma trošku mrzelo, že finále prsiarskej stovky mi ušlo o tridsať stotín sekundy! Ale treba sa na to pozerať reálne. Treba zvážiť, kde v súčasnej hierarchii európskeho plávania sa nachádza Slovensko! Treba si uvedomiť, v akých žalostných podmienkach sa chystáme podávať výkony a dosahovať časy európskej úrovne! Ako aj pri našom tréningu dokážeme s vypätím všetkých síl držať krok s vyspelou plaveckou Európou.
Prečo pri výbere športu padla vo vašom prípade voľba práve na plávanie? Nechceli ste ako dieťa robiť nejaký iný šport?
Prečo plávanie? My sme taká plavecká rodina! Všetko začal už môj starý otec. V Topoľčanoch najprv pretekársky plával, potom hrával vodné pólo. A vlastne on ma priviedol k plávaniu. Najskôr som skúšal futbal, ale to bolo z mojej strany dosť biedne, tak som radšej začal plávať (smiech).
Aké boli vaše začiatky v topoľčianskom plaveckom bazéne?
Veľmi pekné a trochu aj romantické. Dodnes si pamätám ako sme kedysi dávno na ranné tréningy chodili plným autom. Starý otec a štyri deti. Ja, moje dve sesternice a ďalší bratranec. Kompletná posádka. Každý ranný tréning! Ale z nich som pri súťažnom plávaní zostal iba ja. Zvyšní členovia našej posádky to postupne vzdali. Iba ja som vydržal (smiech). Ešte aj môj starší brat plával a neskôr hrával vodné pólo, Ale už to tiež zavesil na klinec, takže v bazéne som zostal iba ja. Mňa tá každodenná drina nejako zocelila alebo prvé úspechy na žiackych a dorasteneckých súťažiach ma tak silno motivovali a povzbudili do ďalšieho systematického tréningu, že som všetko vydržal. Neviem… Plávanie už roky patrí do môjho života. Už pri ňom asi zostanem (smiech).
Takže vodné pólo, ktoré má v Topoľčanoch veľmi bohatú tradíciu, pomohlo vychovať dobrých plavcov, ktorí sa momentálne nestratia ani v náročnej medzinárodnej konkurencii na majstrovstvách sveta a Európy, či na iných špičkových podujatiach?
Vodné pólo má síce v Topoľčanoch veľmi bohatú tradíciu, ale môj osobný názor je taký, že teraz sa do popredia dostáva práve súťažné plávanie. Vodné pólo v našom meste akosi stagnuje…. Momentálne si hľadá dôstojné miesto medzi športovými klubmi v meste, ale bez zabezpečeného toku financií to bude mať ťažké. Dnes o všetkom v našom športe rozhodujú peniaze. Ak ich máte, ste bez starosti, ak ich nemáte, máte smolu… Aj preto sa podmienky na akékoľvek športovanie v malých mestách veľmi skomplikovali. Ak to poviem diplomaticky a veľmi mierne (smiech).
Kto bol vašim prvým trénerom plávania – a koľkých trénerov ste doteraz vo svojej kariére vystriedali?
Ešte v útlom detstve ma doma v Topoľčanoch trénoval Vladimír Turček. On bol vlastne mojím prvým trénerom. Od neho som ešte v Topoľčanoch prešiel k Vladimírovi Železníkovi, od ktorého som pred tromi rokmi prestúpil ku Gabrielovi Baranovi, ktorý ma v súčasnosti vedie. Gabrielovi Baranovi som sa upísal na celý tento štvorročný olympijský cyklus, takže dúfam, že to spolu úspešne dotiahneme až do Londýna – na tohoročnú olympiádu!
Čo treba v priebehu nadchádzajúceho krátkeho obdobia do polovice, respektíve konca júna urobiť pre to, aby sa tento váš veľký sen štartovať na Hrách XXX. olympiády v Londýne naozaj premenil vo vytúženú realitu?
Určite treba v prvom rade v rámci tréningu naplávať kilometre, lebo okrem v disciplíne 100 metrov prsia by som sa chcel kvalifikovať aj na 200 m prsia. To je teraz naša najdôležitejšia úloha. Aby som sa v bazéne mohol ešte zlepšovať, musím poctivo trénovať najmä obrátky. Musím byť čo najviac vo vode a perfektne sa vyplávať v technike, ako my plavci hovoríme. Jednoducho, potrebujem dostať techniku plávania totálne do krvi. Bude to ťažké, ale iná cesta nie je. Ak chcem štartovať na olympiáde v Londýne, musím sa o tú šancu pobiť dovtedy, kým ona aspoň trochu žije.
Zhováral sa Štefan Žilka
V roku 2011 vytvoril tri slovenské seniorske rekordy. Všetky dosiahol na spomínaných ME v krátkom bazéne v Štetíne. Slovenské maximá posunul ďalej aj na nedávnych ME 2012 v dlhom bazéne v maďarskom Debrecíne (21. – 27. mája). V disciplíne 100 m prsia dosiahol rekord SR s hodnotou 1:02,16 min, v pretekoch na 200 m prsia mu patrí rekord SR, ktorý má hodnotu 2:13,10 min (13. miesto v semifinále). Plávaniu sa po vzore starého otca venoval aj Tomášov starší brat, ktorý neskôr začal hrať v Topoľčanoch vodné pólo, ale v súčasnosti už aktívne nešportuje.
