BRATISLAVA 29. apríla (WebNoviny.sk) – Po prílete zo zámoria sa útočník Detroitu Tomáš Jurčo nezdržal doma v Košiciach ani deň a už v piatok predpoludním sa pripojil k slovenskej hokejovej reprezentácii v záverečnom týždni spoločnej prípravy pred májovými majstrovstvami sveta v Rusku. S trénerom Zdenom Cígerom sa pred úvodným tréningom ani nestihol poriadne porozprávať.
„Na prvom tréningu som si dal zabrať. Týždeň som nebol na ľade, takže to bolo trochu ťažké. Cítim sa však dobre a teším sa na sobotňajší duel proti Dánsku. Dúfam, že po nevydarenej klubovej sezóne si zlepším náladu v reprezentácii na majstrovstvách sveta. Uvidíme, ako to dopadne. Teším sa na to. Máme veľa skvelých chlapcov. Verím, že utvoríme dobrú partiu a na šampionáte zahráme dobre,“ povedal v piatok napoludnie Tomáš Jurčo, stále poriadne spotený po tréningovej jednotke. „Ku koncu sezóny, keď už reálne hrozilo naše vypadnutie v play-off, tak som začal myslieť na MS a tešil som sa. Prijímam určite aj úlohu, že odo mňa budú tréneri čakať viac ako doteraz. Pozvánka ma pravdupovediac neprekvapila. Dúfal a čakal som, že ju dostanem. Trochu ma mrzia všetky reakcie okolo toho. To sa snažím nechať za sebou a sústredím sa na MS,“ povedal Jurčo.
Jurčo v Detroite nemal dobrú sezónu
Štvrtkový zápas v Skalici, v ktorom Slováci triumfovali 4:3 po predĺžení, sledoval 23-ročný krídelník doma. „Videl som len prvú tretinu, no potom som zaspal. Vo štvrtok som totiž priletel. Ešte stále cítim časový posun, musím sa s ním čím skôr vyrovnať,“ poznamenal Tomáš Jurčo, podľa ktorého je veľmi ťažké pred svetovým šampionátom hovoriť o ambíciách tímu SR. „Isto do Ruska nejdeme s tým, že ideme získať zlato, to si musíme povedať ‚na rovinu‘. Myslím si, že máme dobrý mladý tím, ktorý keď sa zomkne a zahrá svoju hru korčuliarsky na úrovni, môže postúpiť zo skupiny a urobiť nejaký dobrý výsledok. Chceme zahrať kvalitne a potešiť fanúšikov,“ myslí si mladý útočník.
Jurčo v Detroite nemal dobrú sezónu. Kým v tej predchádzajúcej odohral pod koučom Mikom Babcockom 63 zápasov základnej časti a sedem štartov si pripísal v play-off, pod trénerom Jeffom Blashillom si pripísal len 44 duelov v dlhodobej súťaži. V závere novembra dokonca odohral päť stretnutí vo farmárskej AHL s bilanciou 5 gólov a 4 asistencie. „Na farme som sa snažil všetkých presvedčiť, že tú ligu som už dávno preskočil. Myslím si, že sa mi to aj podarilo. Mal som prísľub, že po návrate dostanem šancu v prvých dvoch päťkách, ale nevyšlo to. A po niekoľkých dueloch som opäť sedel na tribúne. Je to frustrujúce, ale taký je hokejový život,“ skonštatoval Jurčo a pokračoval:
„Často som ani nedostal dôvod, prečo som nehral. Sezóna bola taká aká bola, celý tím aj vedenie klubu sú sklamaní, ako to prebiehalo a dopadlo. Nebolo to nič extra. V klube mi nik nevysvetlil, prečo nehrám. Po sezóne na mítingu mi generálny manažér tiež nevedel povedať dôvody. Tak sa tréner rozhodol. Január a február som mal dobrý, začal som dávať góly. V marci som však neodohral skoro ani jeden duel. Je to dosť ‚na nervy‘, keď som s tímom celý rok a len ho sledujem. Uvidíme, čo sa bude diať v lete. V klube nastala zmena trénera, veľa hráčov si ju predstavovalo trochu inak. Ja potrebujem hrať a keď to nebude v Detroite, tak to musí byť niekde inde. Zmluvu mám ešte na rok. Sú tam tímy, ktoré by ma možno potrebovali viac. Je možné cez agentov požiadať o výmenu. Počas tejto sezóny som nebol spokojný ja ani moji agenti. Spokojná nemôže byť ani druhá strana, keď má hráča, ktorý nehrá a namiesto hrania sedí na tribúne s generálnym manažérom. Najradšej by som bol, ak by som mal pevné miesto v Detroite a hral tam čo najlepšie. Ak to nebude tam, musí to byť niekde inde v NHL.“
V ťažkých chvíľach mal pri sebe oporu
Tomáš Jurčo už nedáva veľkú šancu tomu, že sa v Detroite niečo radikálne zmení. „Už tento rok som mohol dostať šancu, keby klub nepodpísal pár starších hráčov. Myslím si, že to bude aj po prípadnom odchode Pavla Daciuka do KHL. Takto to bolo ostatné tri sezóny. Na týchto sľuboch či predstavách nechcem stavať a radšej budem pravidelne hrať hocikde v NHL. Možno tam, kde ma budú viac potrebovať,“ doplnil slovenský útočník. V ťažkých chvíľach v USA mal pri sebe veľkú oporu: „Veľmi mi pomáhala priateľka, ktorá bola so mnou v Detroite. Bolo to veľmi ťažké.“ Blížiaci sa svetový šampionát by Jurčovi mohol pomôcť v kariére. „Určite tam budú skauti a manažéri klubov NHL, to by mi mohlo v lete pomôcť. Ja však mám svojho zamestnávateľa a už nie je takmer nič, čo by mi nejako mohlo pomôcť. Motiváciu sa ukázať však mám. Nemyslím si, že keby som zahral výborné majstrovstvá sveta, tak by som prišiel do Detroitu a hral v prvom útoku,“ poznamenal.
Mladý Košičan je smutný, že k národnému tímu sa nemohol pripojiť jeho klubový spoluhráč Tomáš Tatar. „Tešil som sa, že sem príde tiež. Lekári ho však nepustili, nič s tým neurobí. Boli sme spolu všade za ostatné tri roky, takže by bolo pre mňa lepšie, ak by tu bol. Počul som, že by mal komentovať zápas, tak si asi pozriem záznam,“ dodal s úsmevom Tomáš Jurčo.
