Zatýkanie dnes už bývalých sudcov, prokurátorov či štátnych tajomníkov neprispeli k dôvere Slovákov v súdny systém. Potvrdzuje to aj správa Európskej komisie s názvom EU Justice Scorebord, ktorá porovnáva názory občanov členských krajín únie na justíciu.
Za najmenej nezávislé označili respondenti súdy v Chorvátsku, Slovensku a Poľsku, ktoré obsadili posledné tri miesta v rebríčku. Podľa 65 percent Slovákov je nezávislosť súdov zlá alebo veľmi zlá a 28 percent opýtaných si myslí, že situácia v súdnictve je dobrá alebo veľmi dobrá.
Výsledok dlhodobých problémov
Podľa predsedu Súdnej rady SR Jána Mazáka sú tieto čísla výsledkom negatívnych javov, ktoré sa za posledné dva roky v súdnictve odohrali. „Nedivím sa. V slovenskej justícii sa odkryli kriminálne skutky, ku najhorším patria úplatky a kupovanie rozsudkov. A to zostáva v pamäti verejnosti dlhší čas,“ uviedol pre Webnoviny.sk.
Výzva sudcov za zachovávanie právneho štátu je podľa Via Iuris v súčasnom stave justície neprimeraná
Ešte tvrdšie zhodnotil situáciu Ľuboš Kostelanský, analytik Transparency International Slovensko (TIS). „Takýto výsledok zahanbuje a je priamym dôsledkom toho, ako si v uplynulých rokoch organizovaný zločin krytý vládnou mocou dokázal podmaniť políciu, prokuratúru a justíciu,“ uviedol.
Aj predseda Najvyššieho súdu SR Ján Šikuta hovorí, že obraz súdnictva v očiach verejnosti nie je dlhodobo dobrý, čo považuje za kľúčový problém.
Tlak politikov
Hlavný dôvod, prečo Slováci pochybujú o nezávislosti súdov, je podľa 52 percent slovenských respondentov tlak vlády a politikov a ich zásahy do činnosti súdov.
Pomerne čerstvým príkladom sú reakcie niektorých politikov na rozhodovanie Ústavného súdu SR o referende o predčasných voľbách. Ešte predtým, ako rozhodol o podnete prezidentky Zuzany Čaputovej, mnohí opoziční politici sa snažili na sudcov pôsobiť prostredníctvom svojich vyjadrení.
Aj samotné rozhodnutie súdu, že referendová otázka nie je v súlade s ústavou, následne intenzívne komentovali. Napríklad predstavitelia strany Hlas -SD hovorili o „čiernom dni slovenskej demokracie“ a ľudí, ktorí sa pod petíciu za referendum podpísali, vyzvali prejaviť nespokojnosť.
Takéto vyjadrenia by politici mohli podľa Šikutu na adresu súdov obmedziť. „Pomohla by vyššia miera zdržanlivosti politikov vo vzťahu k spochybňovaniu či hodnoteniu súdnych rozhodnutí, čo neprispieva k zvyšovaniu dôvery v súdne inštancie,“ uviedol.
Podľa Mazáka sa však tento tlak politikov na nezávislosť súdnictva skôr preceňuje, a to dokonca samotnými politikmi, čo prispieva k tomu, že ho verejnosť vníma tak intenzívne. Vidno to podľa neho napríklad na stanoviskách rady k návrhom zákonom z dielne ministerstva spravodlivosti.
„Tie sú pomerne často podrobované tvrdej, ale vecnej kritike, v poslednej dobe to boli dôrazné pripomienky k návrhu zákona o disciplinárnom poriadku. A mediálne výstupy politikov na taký prístup súdnej rady nemajú žiaden priamy alebo nepriamy vplyv,“ dodal šéf súdnej rady.
Dôveru možno obnoviť
Šikuta aj Mazák sú presvedčení, že pohľad verejnosti na slovenskú justíciu sa môže zmeniť. Pomôcť tomu môže napríklad správne realizovaná reforma súdnictva. Pripravované zmeny by totiž mali brať ohľad na potreby občanov, napríklad na primeranú dĺžku súdneho konania alebo možnosť domôcť sa svojich práv.
„Alfou a omegou v tomto smere je personálna politika. Je dobré, že súdny systém sa postupne čistí od ľudí, u ktorých sa preukázalo, že sa spreneverili etickým princípom, ako aj zásadným hodnotám sudcovskej morálky,“ povedal Šikuta.
Kolíková by chcela vrátiť reformu súdnej mapy na pripomienkovanie do mesiaca
Zároveň dodal, že rovnako rýchlo potrebujeme do systému dostať hodnotovo pevných ľudí, ktorí sú pripravení výraznou mierou prispieť k žiaducej očiste justície. Potrebná je podľa neho aj väčšia zrozumiteľnosť súdnych rozhodnutí, aby ľudia chápali, prečo súd rozhodol ako rozhodol, čím by sa výrazne posilnilo ich vnímanie nezávislosti súdov.
„Negatívne nastavenie môže zmeniť, ak sa verejnosťou pozorne sledované veľké policajné kauzy podarí dotiahnuť pred súdom do úspešného konca,“ doplnil Kostelanský. Podľa neho by spravodlivosť tentokrát nemala obísť ani politikov z najvyšších poschodí, ktorí Slovensko do takéhoto marazmu doviedli.
Zmenu by podľa neho mohli priniesť aj „nedávne dobré„ personálne výmeny v zložení Ústavného súdu SR, Súdnej rady SR a ďalších súdov, ako aj viaceré pripravované reformné zmeny v súdnictve z dielne ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej.
V rukách to majú sudcovia
Mazák je presvedčený, že pohľad verejnosti na slovenskú justíciu sa môže zmeniť, ale je to v rukách samotných sudcov a sudkýň. Podmieňuje to tým, že sa nastolí správny vzťah k ich povinnostiam, k riešeniu problémov, zabráni sa falošnej kolegialite a zavedie sa otvorený dialóg medzi verejnosťou a predstaviteľmi súdov.
„Príkladom môže byť mediálne vystúpenie sudcu Najvyššieho súdu Paludu, ktorý jasne, zrozumiteľne a bez vytáčok objasnil z akých dôvodov sa zrušil oslobodzujúci rozsudok vo veci Kočner a spol.,“ dodal.