Ich tváre sú pokryté nánosom make-upu, telo zahaľujú krátke tesné blúzky a na šnúrach v úzkych uličkách sa suší dlhý rad spodničiek. Bangladéšske tínedžerky tušia o živote málo, o svete sexu však vedia viac, než je zdravé. Prostitúcia u neplnoletých dievčat nie je v Južnej Ázii žiadnou novinkou. Nedávno však o praktikách v nevestincoch na povrch vyplávali nové fakty.
Nájsť muža, ktorý túži „po spoločnosti“ nie je v slumoch v okolí mesta Tangail vôbec ťažké. S cenami začínajúcimi už od 50 taka – necelých 50 centov – je aj napriek záujmu potreba prilákať čo najväčšie množstvo zákazníkov skutočne zúfalá. A to až natoľko, že neplnoleté dievčatá nútia brať dávky steroidov, aby „zlepšili“ ich vzhľad a tým zvýšili ich šance u mužov.
„Medzi tým, ako vyzerám dnes a aká podvýživená som bola v detstve, je obrovský rozdiel,“ uviedla 17-ročná Hashi, ktorú do sexuálneho biznisu zasvätili už keď mala 10 rokov. Pasák ju predal do nevestinca v Kandapare, kde začala užívať steroidy. „Som zdravšia ako predtým a mám dosť energie obslúžiť denne mnoho zákazníkov – niekedy až 15,“ hovorí bezvýrazne.
Hashi je jednou z 900 prostitútok, ktoré v Kandapere žijú život plný vydierania. Podmienené splatením „dlhu“, ktoré urobili ich rodiny alebo ony samé bývaním v nevestinci, musia brať steroidy, ktoré im síce zaručia vyšší príjem, ale majú nebezpečné vedľajšie účinky. Najmladšie z prostitútok majú len 12 rokov, a tak potreba urobiť z ich detského výzoru „zrelší“ ešte narastá.
Najčastejší z liekov je práve Oraxedon, ktorý u ľudí lieči zápaly a alergie, no farmári ho často používajú na vykŕmenie dobytka. Majiteľky nevestincovov, ktoré sú známe aj pod menom „sardarni“, mladé dievčatá najprv nútia brať lieky proti ich vôli. Lieky zvyšujú apetít, spôsobujú teda rýchle priberanie a zdravší zaoblený tvar. Keďže vďaka steroidom vyzerajú dievčatá dospelejšie, zabraňuje sa tak stretu s políciou. Aj napriek miestnym praktikám je v Bangladéši oficiálna hranica na vykonávanie prostitúcie 18 rokov.
Neskôr sa však dievčatá stávajú od liekov prakticky závislé – zdravý výzor im prináša viac klientov a to im zabezpečuje každodenné prežitie. „Moja sardarni ma nútila jesť lieky. Často ma bila a prestávala mi dávať jedlo. Vyhrážala sa mi a pripomínala mi moje pôžičky,“ uviedla Hashi, ktorá v trinástich porodila svoje prvé dieťa. To teraz žije s príbuznými, ktorých Hashi nevidela už dva roky. „Beriem Oradexon, lebo potrebujem zákazníkov, aby som zaplatila svoje účty a pôžičky. Ak nemám v jeden deň dosť klientov, na druhý deň nemám čo jesť. Veľmi si želám, aby sa mi podarilo našetriť peniaze aj pre môjho syna,“ vysvetlila Hashi.
S podobným problémom bojujú takmer všetky dievčatá v nevestinci. Ich chudobní rodičia, väčšinou farmári, ich ako malé deti predajú pasákom za 20-tisíc taka (asi 185 eur). Pasáci dievčatá predajú majiteľkám nevestincov, a tak sa dievčatám automaticky vytvára dlh, ktorý si tu musia odpracovať. Mnohé dievčatá takto strávia vo verejnom dome aj roky netušiac, či si svoj dlh už splatili. Ďalšie sa tu rozhodnú zostať dobrovoľne, pretože majú strach z toho, ako by ich prijala moslimská spoločnosť mimo Kanadapary.
Oraxedon, ktorý dievčatá pravidelne berú, má však dokázané vedľajšie účinky. Patrí k nim riziko vzniku cukrovky, vysoký krvný tlak, bolesti hlavy či vyrážky. Liek je vysoko návykový a aj napriek tomu, že v prvých fázach dodáva zdravší vzhľad, v skutočnosti narušuje imunitný systém. Sú známe aj prípady, v ktorých predávkovanie viedlo k smrti dievčat. Zohnať liek v slumoch Kandapary je však veľmi jednoduché – predáva sa dokonca aj v stánkoch s čajom či cigaretami
„Steroidy, ktoré používajú sexuálne pracovníčky v chudobných krajinách, môžu život zachraňovať, ale aj ničiť,“ uviedol právnik a aktivista za ľudské práva v Bangladéši Shipra Gowshami. „Nedostatočné vedomosti, ľahká dostupnosť a zlé dávkovanie sú hlavnými príčinami zneužitia liekov.“
Hoci kampaň na zvýšenie vedomia o účinkoch drog v sexuálnom priemysle s názvom ActionAid Bangladesh začala už v roku 2010, veľa sa toho nezmenilo. „Majitelia nevestincov a pasáci s odstránením týchto praktík vôbec nesúhlasia,“ povedala riaditeľka kampane Farah Kabir. „Je to ťažký boj, ale myslím, že ho môžeme vyhrať. Potrebujeme ale zvýšenú reguláciu predaja týchto liekov a na tom sa musí aktívne podieľať aj vláda a celý štát,“ dodala.
www.reuters.com
