Dokonalá ohybnosť, odvaha pustiť sa do riskantných situácií a neustála drina pri zdokonaľovaní techniky – to je trojlístok, ktorým disponuje každý dobrý cvičenec s vysokými ambíciami. Výnimkou nie je ani Lola Walters, 13-ročná Američanka, ktorá udivuje celý svet. Cviky na hrazde, koze či kladine zvláda aj napriek tomu, že takmer nevidí.
Mladej rodáčke z Kalifornie lekári diagnostikovali nystagmus – neustály trhavý pohyb očí, ktorý spôsobuje mnohé zrakové ťažkosti. Lole chýba schopnosť vnímania hĺbky a keď beží smerom k hrazde, jasne ju vidí až pri vzdialenosti asi 1,5 metra. Predmety sa jej pred očami zdvojujú a nedokáže odhadnúť, ktorý z obrazov je ten skutočný. Napriek tomu Lola poctivo trénuje a zúčastňuje sa národných súťaží v športovej gymnastike spolu s ostatnými gymnastkami.
Rozhodcovia, iné súťažné tímy a dokonca ani niektorí členovia jej klubu o Lolinej poruche nevedia. „Väčšina ľudí, s ktorými prichádzam do kontaktu, nevie, že som iná ako oni. A tak by to aj mohlo zostať. Keď to nevedia, aspoň ma nebudú hodnotiť inak,“ hovorí Lola.
Skoky, saltá a zložité obrátky zvláda rovnako dobre, ako ostatné členky tímu, hoci nehody a pády ju sprevádzajú podstatne častejšie. „Pracuje na sebe dvakrát tak usilovne ako ktokoľvek iný, nikdy nepoužíva svoju diagnózu ako výhovorku. Videla som ju padnúť tvrdšie ako ostatných a každý jeden raz sa postavila a išla ďalej,“ uviedla jej trénerka Jackie Crooker.
„Žinenka pre mňa nie je ničím odlišná ako pre ostatných. Ale s kladinou, ktorá je široká desať centimetrov, takže prejsť sa po nej spôsobuje problémy aj bežným ľuďom, nehovoriac o skokoch a saltách, to je už iné. Keď začnem kladinu vidieť dvojmo, musím stáť pevne na nohách a skutočne sa sústrediť,“ hovorí Lola. Hrazda je ďalšou výzvou, no mladá gymnastka si na ňu už zvykla. „Viem, kde sa nachádza a ako ďaleko musím skočiť, aby som sa na ňu dostala.“
Lole sa dostáva silnej podpory aj od ostatných cvičencov v klube. „Premýšľam nad tým, čo robievam, lebo Lola robí presne tie isté cviky a následne sa pokúšam predstaviť si, ako by som ich urobila so zatvorenými očami a som vydesená k smrti. Myslím si, že to, čo robí Lola, je skutočne výnimočné,“ uviedla jej kamarátka Madeline Becker.
Lola sa narodila v Bulharsku, odkiaľ si ju jej náhradná matka Beth adoptovala vo veku dvoch rokov. Vybrala si ju v okamihu, keď zbadala jej fotografiu na webovej stránke detského domova. „Mala som 32 rokov, bola som rozvedená a hoci som sa vždy zaujímala o medzinárodnú adopciu, v tom čase som nehľadala dieťa intenzívne. Potom som však zbadala Lolu a vedela som, že sa stane mojou dcérou,“ uviedla dnes už 43-ročná Američanka.
Po zdĺhavej byrokracii sa Lola konečne ocitla v USA, no po bežnej lekárskej prehliadke lekári nemali pre jej matku dobré správy. Dievčatko vyhlásili z právneho hľadiska za slepé, no Lola ani jej matka toto označenie nepoužívajú radi. „Ona vidí. Ibaže to, čo je pred ňou, sa neustále hýbe a preto nevie odhadnúť vzdialenosti ani ohnisko,“ dodáva Beth.
Keď mala tri roky, Beth ju prihlásila na detskú gymnastiku. Lola si užívala hojdanie sa na preliezačkách, a tak Beth usúdila, že gymnastika by ju rozptýlila. Z hry sa nakoniec stala jej najmilšia zábava a keď bola Lola staršia, matka jej zohnala osobnú trénerku.
Hoci mladá tínedžerka sa vrhá do každého prvku bez strachu, jej matka priznáva, že zadržiava dych vždy, keď Lola naskakuje naspäť na hrazdu. Jej pohyby sú ako skoky do prázdna, no Lola sa už teraz teší na každý ďalší.
www.dailymail.co.uk