BRATISLAVA 23. decembra (WEBNOVINY) – Mnohí (vrátane autora v tomto článku) hovoria o Kinecte, že prináša revolúciu do spôsobu, akým pristupujeme k hraniu počítačových, respektíve konzolových hier. Možno tieto slová pôsobia trochu pateticky, ale na rovinu povedané – po našej osobnej skúsenosti s týmto zariadením s nimi do bodky súhlasíme už od momentu, keď sme sa s ním prvýkrát zoznámili ešte počas leta. Teraz sme ho konečne získali aj na dlhší test.
Namiesto ovládača vlastné telo
Kinect je skutočne revolučný – tvrdíme to aj teraz, po našej dvojtýždňovej a pomerne intenzívnej známosti. A nie je o technike, vernosti zobrazenia, rýchlosti odozvy a ani žiadnych podobných technických parametroch. Je to
predovšetkým o zábave. Kto presne nevie o čom je reč, tak Kinect je zariadenie, ktoré sa jednoducho (jediným káblom) pripája k hernej konzole Xbox (je úplne jedno, či máte doma staršiu, alebo si kúpite novú, kompatibilný je so všetkými) a vďaka nemu môžete hrať nový typ hier, v ktorých nepoužívate na ich ovládanie žiaden hardvér, ale všetko vykonávate pohybmi vlastného tela.
Kinect pozostáva zo senzoru pohybu, snímajúceho celé telo hráča a nie len jeho ruky, alebo ovládač, ako je to u iných podobných výrobkov. Senzor využíva na to, aby avatar (váš virtuálny dvojník) na obrazovke v reálnom čase vykonával presne tie isté pohyby, ako vy v reále. Okrem toho dokáže rozpoznávať tváre, takže ak si vytvoríte vlastný profil, nemusíte sa do hry nijako prihlasovať. Jednoducho predstúpite pred kameru Kinectu, ten vás spozná a automaticky načíta vaše herné nastavenia. Okrem toho má aj hlasový senzor, takže mu môžete zadávať hlasové povely napríklad pri ovládaní filmov – Xbox ich dokáže prehrávať z DVD, no nezvláda blu-ray, tak ako je to u konkurečnej PlayStation.
Jednoduché nastavenie
Aj keď sme napísali, že v Kinecte je kopec senzorov, netreba sa obávať komplikovanej inštalácie. To bolo prvou
vecou, ktorá nás veľmi príjemne prekvapila. Po vybalení zistíte, že je to vlastne veľmi malé zariadenie, dlhé asi 30 cm a sú k nemu len dva káble. Prvý je napájací, druhým ho prepojíte s hernou konzolou a tú jedným káblom s televízorom a taktiež ju zapojíte do siete. Prípadne ešte s konzolou spárujete ovládač, čo obnáša stlačenie dvoch tlačidiel. To je všetko. Všetky ostatné nastavenia spraví Kinect sám, stačí sa pred neho nastaviť a pár krát mu zamávať. On vás zaregistruje a automaticky sa nastaví tak, aby vás optimálne snímal.
Tu je jediné obmedzenie a to sa týka jeho umiestnenia – mal by byť minimálne 60 a maximálne 180 cm nad podlahou. Ideálne ho je postaviť buď pod, alebo nad, respektíve na televízor. Voľný priestor medzi ním a hráčom by mal byť aspoň 2,5 metra. Ak ho dokážete v izbe vytvoriť, máte vyhrané, nič viac k jeho využitiu nepotrebujete. A nepotrebujete ani žiaden supertelevízor.
Aj keď je pravda, že hry vyzerajú skvelo hlavne na plochých televízoroch, prepojíte ho v pohode aj so staršími. Vyskúšali sme ho na LCD, plazme a dokonca sme hernú konzolu s Kinectom pripojili aj na skoro sedem rokov
starý 100 Hz CRT televízor a všade fungoval absolútne bez problému.
V prvom rade zábava
Vyššie sme napísali, že obrovským bonusom Kinectu je, že poskytuje skutočnú zábavu. Dnes sa väčšina výrobcov hier snaží o technickú dokonalosť a absolútne verné zobrazenie, čo kladie nielen stále vyššie nároky na hardvér, ale zároveň sa opomína dôležitá skutočnosť – úlohou dobrej hry predsa nie je preniesť hráča do alternatívnej a temer dokonale zobrazenej reality, ale zabaviť ho. To si uvedomili tvorcovia hier pre Kinect a zámerne zvolili jednoduchšiu grafiku s menej prepracovanými detailami a zamerali sa skôr na iné – aby odozva avatara na obrazovke bola presná a rýchla, aby doslova v reálnom čase kopíroval vaše pohyby.
Napríklad pri bowlingu natiahnete vlastnú ruku doprava, tá sa vzápätí objaví vo virtuálnej podobe na obrazovke a môžete ňou vziať bowlingovú guľu. Potom musíte robiť všetko, akoby ste hrali skutočný bowling – Kinect vás totiž pozorne sleduje. Takže s guľou pristúpite k čiare, zohnete sa, švihnete a hodíte. Kinect vníma aj relatívne menšie pohyby rukou, takže guli môžete udeliť pohybom zápästia dokonca aj rotáciu, presne ako pri skutočnom bowlingu.
Hrať môže jeden hráč proti počítaču, ale môžu hrať aj viacerí (maximálne štyria) proti sebe. A tu je ďalšia super-vec – ak máte vytvorený hráčsky profil, Kinect vás „spozná“. Stačí, keď sa postavíte pred kameru, načíta sa váš profil a nastavenia a môžete rovno hrať. A keď chcete hru zastaviť, stačí ľavú ruku zdvihnúť v 45-stupňovom uhle od tela a chvíľu ju tak podržať. To je pre prístroj rovnaký signál, akoby ste na klávesnici stlačili „pause“.
Temer okamžitá odozva
Pri akčnejších športoch už mierne oneskorenie vidno. Napríklad pri hraní stolného tenisu sa vám občas stane, že keď chcete súpera – či už virtuálneho, alebo skutočného – prekvapiť rýchlym podaním, Kinect to nestihne a vy loptičku miniete. To sú však chybičky krásy, s ktorými sa naučíte rýchlo rátať.
To, čo je na Kinecte zaujímavé a zábavné, je hlavne rýchla odozva a vernosť pohybov, jednoducho ho neoklamete. Ak hráte volejbal, poriadne podáte iba z výskoku. To znamená, že musíte aj v izbe skutočne vyskočiť a poriadne zasmečovať. Pozor ale na luster! Taktiež môžete hrať futbal alebo kopať jedenástky na rýchlosť. V oboch prípadoch odporúčame odložiť papuče. A Kinect presne vidí, či kopete doprava, alebo doľava, prípadne komu nahrávate. Ak sa rozhodnete pre splav divokej rieky, musíte rovnováhu a smer na rafte udržiavať tak, že sa
nakláňate do strán a keď s ním chcete preskočiť prekážku, musíte taktiež vyskočiť do vzduchu.
Kinect môže pomáhať riešiť aj partnerské nezhody – namiesto hádky si to na pár kôl môžete s partnerom poriadne rozdať v boxe. A prednosťou tohto zariadenia je, že ženy nie sú nijako znevýhodnené, skôr naopak – sú nižšie, mrštnejšie a rýchlejšie, takže muž sa nemôže diviť, keď po sérii rýchlych pravých a ľavých hákov skončí na zemi a je rátaný. Kooperatívne hry (napríklad štvorhra v stolnom tenise), prípadne hry, keď hrajú viacerí proti sebe (napríklad futbal) však vyžadujú už o niečo väčší priestor, treba s tým rátať.
S Kinectom sa však zahrajú aj úplné malé deti. Napríklad pri hre Kinectimals môžu krotiť a hladkať malých tigríkov, ktorí nielenže reagujú na ich pokyny a pohyby rúk, ale dokonca sa môžu aj priamo do nich „prevteliť“ a zviera na obrazovke potom vykonáva presne rovnaké pohyby, ako dieťa v obývačke.
Foto: SITA
Foto: SITA
Foto: SITA
Foto: SITA
Vy sledujete obrazovku, Kinect sleduje (a nahráva) vás
Kinect je však aj zákerný. Počas hry (rozumej: skákania a mávania prázdnymi rukami pred obrazovkou) vás Kinect automaticky sníma a po jej skončení vám prehrá situáciu zo „svojho“ pohľadu. Vy sa tak nielen vidíte na obrazovke ako poskakujete, – či už sám alebo s partnerom po miestnosti – ale ak sa vám to páči, môžete okamžite video poslať na internet. Niekedy tie zábery vyzerajú naozaj zvláštne.
Okrem hier sú tu však aj ďalšie zaujímavé aplikácie – pomocou Kinectu môžete napríklad cvičiť jógu, alebo v Dance Central nacvičovať konkrétne tanečné choreografie, alebo sa venovať cvičeniu fitness – máte nielen cvičiteľa, ale na obrazovke presne vidíte, či prevádzate cvik správne.
Kinect možno neohúri grafikou a nezaujme tých, ktorí hľadajú maximálne rozlíšenie, 3D obraz, alebo do dokonalosti prevedené aj tie najmenšie grafické detaily. Je však ideálnou hračkou pre tých, ktorí sa chcú v prvom rade zabaviť.
Málokto môže napríklad počas párty usporiadať v izbe bowlingový alebo stolnotenisový turnaj, prípadne dokonca preteky v šprinte (čím rýchlejšie bežíte, samozrejme na mieste, tým rýchlejšie šprintuje váš avatar po atletickej dráhe). Je to navyše aktívna zábava, pri ktorej sa dá dokonca aj poriadne zapotiť a schudnúť, takže nikto nemôže povedať, že vy (alebo deti) iba „zabíjate“ čas pred monitorom. A to je na Kinecte to najlepšie.
Navyše nie je drahý – ak máte konzolu Xbox, dáte zaň len 150 eur, ak nie, aj s konzolou ho kúpite za dvojnásobok. A hier pre Kinect je už tiež dostatok, momentálne sú ich na trhu už vyše dve desiatky a ich veľký boom sa očakáva v budúcom roku.
Na tejto adrese nájdete stránky Microsoftu, špeciálne venované Kinectu. Na tomto mieste zas nájdete skúsenosti našich kolegov z sita.sk, ktorým sa Kinect taktiež dostal do rúk.
