Zo spoločenského a hospodárskeho hľadiska Slovensko v posledných rokoch zaznamenáva klesajúci trend vo všetkých relevantných globálnych indexoch a ukazovateľoch, vrátane odporúčaní Európskej komisie[1], štatistík OECD[2], Indexu konkurencieschopnosti z dielne Svetového ekonomického fóra[3] či Indexu právneho štátu (Rule of Law Index).[4] Sme krajinou uviaznutou v pasci stredného príjmu s nedostatočným hospodárskym modelom a slabým rastom na pokračovanie ekonomickej konvergencie minimálne k priemeru Európskej únie.
Podľa OECD Education at Glance 2022[5], verejné výdavky na Slovensku na vzdelávanie zostávali v poslednom desaťročí na nedostatočnej úrovni, čo má priamy dopad na neochotu politickej reprezentácie krajiny stanoviť vzdelávanie ako TOP prioritu. Zástupcovia širokej koalície domácich a zahraničných zamestnávateľov na Slovensku, od mikrofiriem v regiónoch až po najväčších zamestnávateľov v krajine, dnes predstavili demokratickým politickým stranám 7 + 7 krokov pre pozitívnu zmenu v oblastiach právneho štátu a ľudského kapitálu.
Zástupcovia podnikateľskej komunity sa zhodli na tom, že pre stabilitu podnikateľského prostredia je kľúčová kvalita a odbornosť vo verejnej správe, minimalizácia prijímaných zákonov v skrátenom legislatívnom konaní, cez poslanecké alebo pozmeňujúce návrhy, znižovanie nadmernej regulačnej, ako aj administratívnej záťaže, a prinavrátenie dôvery vo výkon inštitúcií nezávislého dohľadu. Časté zmeny na kľúčových odborných pozíciách, ktoré podliehajú politickým nomináciám majú negatívny vplyv na kvalitu činnosti ústredných orgánov štátnej správy, verejnej správy či na fungovanie štátnych podnikov, čo má zásadný vplyv na spoločnú víziu, smerovanie a odbornosť štátu.
Martin Magál, jeden z koordinátorov Iniciatívy za právny štát: „Dnes žiadame zástupcov politických strán, aby sa zaviazali dodržiavať pravidlá pre prijímanie pravidiel, ktoré majú platiť pre nás všetkých. Ak chceme byť atraktívnou krajinou s vysokou životnou úrovňou a stabilným podnikateľským prostredím, je v životnom záujme Slovenskej republiky, aby sa normy prijímali štandardným postupom, bez urýchľovania a obchádzania relevantnej diskusie o ich obsahu a dopadoch. Obnovenie pozície Slovenska v globálnej konkurencii si vyžaduje dramatickú zmenu smerom k praktickému uplatňovaniu princípov právneho štátu. A my ako predstavitelia podnikateľského sektora, ale najmä ako občania a daňoví poplatníci tejto krajiny, túto zmenu požadujeme.“
Podnikateľská komunita, ktorú tvoria rodičia, rodinní príslušníci učiteľov, ale aj detí, ktoré odišli do zahraničia, a ktorá sa dlhodobo pozerá na prepad školstva v našej krajine, vyzýva na obnovenie pozície Slovenska v globálnej konkurencii, čo si vyžaduje dramatickú zmenu nastavenia hospodárskej politiky a spôsobu riadenia krajiny. Zodpovedné vlády investujú do výskumu, vývoja, zručností budúcich generácií a do kvalitnejších pracovných miest, definujú ambicióznu víziu štátu podporenú spoločenským konsenzom a aplikujú inovatívnu reguláciu na princípoch jednoduchosti, zrozumiteľnosti, transparentnosti a flexibility.
Podľa údajov Eurostatu[6] v roku 2020 pripadalo na 100 obyvateľov Slovenska iba 44 ekonomicky aktívnych ľudí (pre porovnanie, v Nemecku je to 54), pričom záporné migračné saldo pracovnej sily na Slovensku bolo najvyšším spomedzi krajín EÚ. Napriek aktuálnemu demografickému vrcholu ekonomicky aktívneho obyvateľstva v roku 2023 na Slovensku ukončilo vysokoškolské vzdelanie iba cca 40 000 študentov.[7] Do zahraničia sa už predtým rozhodol odísť každý piaty úspešný absolvent strednej školy, pričom podľa Inštitútu vzdelávacej politiky vyše polovica z najúspešnejších slovenských maturantov z matematiky pokračuje v štúdiu práve na zahraničnej vysokej škole.[8] Slovensko sa tak rýchlo stáva najstaršou európskou ekonomikou.
Matej Stuška, jeden z koordinátorov Iniciatívy za právny štát: „Ak chce Slovensko zostať konkurencieschopnou krajinou s výkonným hospodárstvom a zlepšujúcim sa životným štandardom svojich obyvateľov, potrebuje nevyhnutne kvalifikovanú a produktívnu pracovnú silu. Urýchlene preto potrebujeme zaviesť do praxe konkrétne zlepšenia vo vzdelávacom systéme, sociálnej politike či pracovnoprávnej legislatíve založenej na odbornom prístupe presahujúcom dĺžku volebných cyklov. Bez kvalitných ľudí totiž trpí súkromný i verejný sektor a nie je možné zabezpečiť ani rastúce mzdy ani kvalitnejšie verejné služby. Považujeme preto za nesmierne dôležité, aby nasledujúca vláda prijala v nami popísaných oblastiach účinné opatrenia s cieľom podporiť nový hospodársky model krajiny, ktorý Slovensko povzbudí k skutočne udržateľnému rastu a prosperite.“
Zástupcovia podnikateľského prostredia, ktorí dnes na stretnutí s lídrami politických strán deklarovali svoj záujem sa dlhodobo zasadzovať o tvorbu základných hospodárskych hodnôt a zdrojov pre štátny rozpočet, sú pripravení k tomuto procesu prispieť v maximálnej miere a byť tak partnermi verejných inštitúcií pri transformácii Slovenska na modernú, efektívnu a konkurencieschopnú krajinu. Politickým stranám dnes predložili 7 + 7 krokov pre pozitívnu zmenu v oblastiach právneho štátu a ľudského kapitálu.
[1] 2023 European Semester: Country-Specific Recommendations
[2] OECD Statistics
[3] Global Competitiveness Report
[4] World Justice Project
[5] Education at a Glance 2022
[6] IFP_Reformný kompas slovenskej ekonomiky
[7] Podľa údajov CVTI, Ministerstva školstva a To dá rozum
[8] Vysoké školy.sk
Informačný servis