Nový rok priniesol aj smutnú správu pre slovenský šport. Vo veku 96 rokov zomrel najstarší slovenský olympijský víťaz Ján Zachara.
Olympijský šampión z Helsínk 1952 v kategórii do 57 kg bol zároveň najstarší žijúci boxer na svete, ktorý si vybojoval olympijské zlato. Informovala o tom TV Markíza a aj Slovenský olympijský a športový výbor.
Zachara absolvoval v ringu viac ako 500 zápasov, oficiálnych bolo 430 a víťazných 365. Okrem zlata na OH 1952 bol aj vo štvrťfinále na OH 1956 v Melbourne.
Ženy prišli o obrovský počet medailí kvôli transrodovým súperkam, stratili spravodlivé šance na lepšie výsledky
Zlatá za život
Kariéru ukončil v roku 1960 ako štvornásobný majster Československa, v ankete Slovenský športovec 20. storočia obsadil v roku 2000 deviate miesto.
ŠIMO: Kniha o Jankovi Zacharovi je hriešne skromná
V roku 2009 Slovenský olympijský výbor o ňom vydal knihu „Zlatá za život”, ktorej autorom bol renomovaný publicista Marián Šimo.
„Keďže o mne bolo známe, že pri mojej subtílnej postave som nemohol mať žiadny zabijacký úder, musel som každého súpera zdolať svojou technikou a umením – na body. Preto som musel vedieť uhýbať pred tvrdými údermi, v ringu veľmi dobre tancovať nohami a šermovať rukami. Ja som mal vždy radšej, keď som súpera porazil na body a nie k. o. Dnes sa však box uberá úplne iným smerom. Chodia naň ľudia, ktorí chcú vidieť neľútostný tvrdý boj – a mnohokrát na hranici únosnosti. Chcú vidieť krv, zranenia. Tvrdo povedané: úplné dorazenie súpera. To nikdy nebol môj štýl. Dnes sa už technický box v zmysle fair play a rytierskeho správania sa medzi športovcami nenosí. Žijeme veľmi zvláštnu dobu, pre ktorú som ja už iba starý človek, hoci mám olympijské zlato,“ vyznal sa úprimne zo svojich pocitov Ján Zachara po zisku titulu Športová legenda na Slovensku.
Športové udalosti roka 2024: Kontroverzie a aféry z letných olympijských a paralympijských hier - VIDEO, FOTO
Bol s dcérou
Vlani 27. augusta Zachara oslávil 96. narodeniny. Posledné roky po smrti manželky sa oňho starala dcéra, s ktorou obývali spoločný dom.
Ona bola aj posledným človekom, ktorý ho videl živého. Krátko po polnoci z 1. na 2. januára ho ešte bola skontrolovať, či spí. Žiaľ, ráno sa už nezobudil.