BANSKÁ BYSTRICA 20. decembra (WebNoviny.sk) – Dvojročný prieskum o násilí páchanom na rómskych ženách priniesol alarmujúce výsledky. Toto konštatovanie zaznelo v diskusii počas pondelkového okrúhleho stola, ktorý pre odbornú i laickú verejnosť pripravili v Banskej Bystrici členky občianskeho združenia Quo vadis.
V rámci projektu Keď tradície bolia navštívili 51 rómskych komunít v jedenástich okresoch Banskobystrického samosprávneho kraja a oslovili 202 respondentiek. Pokiaľ ide o kvantitatívnu stránku výskytu násilia zo strany intímneho partnera, všetky namerané hodnoty sú v skúmanom prostredí rómskych komunít podstatne vyššie, ako je priemer za celú populáciu žien Slovenska.
„Ženy z marginalizovaných rómskych komunít zažívajú v každodennom živote množstvo obáv a strachu, a to aj v úplne obyčajných, bežných životných situáciách. Kým výskumy násilia na ženách na Slovensku všeobecne odmerali, že bitku, týranie, obmedzovanie, vyhrážky a podobne zažíva každá piata žena, v marginalizovaných komunitách v prípade fyzického násilia zo strany partnera hovoria výpovede prevažne o každej druhej žene, u ostatných foriem, napríklad u psychického násilia, takmer o každej rómskej žene,“ povedala predsedníčka občianskeho združenia Quo vadis Ingrid Kosová, ktorá je zároveň manažérkou projektu.
„Výskyt násilia v marginalizovaných komunitách sa pohyboval od zasiahnutia každej druhej ženy v prípade faciek, buchnátov či kopancov, po každú desiatu ženu pri vyhrážaní sa samovraždou, deťmi, bitím či zabitím. Označovanie rómskych žien spoločnosťou ako nezodpovedných matiek, ktoré zneužívajú svoje maternice ako prostriedok obživy, je z tohto pohľadu na bezútešné postavenie rómskej ženy v spoločnosti povrchným a urážajúcim postojom,“ dodala.
V rómskych komunitách sa dodržiavajú striktné rodové pravidlá. Muž je hlava rodiny, ženy sú ochrankyne domáceho krbu. Ich prvoradou úlohou je rodenie detí a starostlivosť o domácnosť. V týchto intenciách je im upierané právo na vzdelanie a dokonca i na prácu.
„Keď sme prišli s dotazníkmi, tak ženy to brali najprv vtipne, no keď sme sa začali rozprávať o bežných problémoch, došlo k vážnej debate. Každá druhá priznala, že sa jej práva upierajú a dokonca ani ich nepozná, lebo vyrastala v tom stereotype rodinných tradícií,“ uviedla Mária Oláhová z Komunitného centra v Detve.
Ako ďalej zaznelo pri dnešnom okrúhlom stole, prieskum bol vykonaný v Banskobystrickom samosprávnom kraji, teda v oblasti, kde sa nenachádzajú najchudobnejšie rómske komunity na Slovensku. Prieskum poukázal na skutočnosť, že výskyt a brutalita násilia kvantitatívne rastie s mierou chudoby. V tomto kontexte je život rómskej ženy v osade na východnom Slovenku beznádejný. Bez pomoci zvonka nemajú tieto ženy žiadnu šancu na zmenu.
„Je to veľké memento pre štát, pre vládu Slovenskej republiky, aby začali vnímať násilie páchané na ženách ako celospoločenský problém, ktorý treba riešiť nielen v rómskych komunitách, ale aj v celej spoločnosti. Ďalším aspektom je sociálne postavenie rómskych žien, ktoré ich diskriminuje do omnoho ťažších životných situácií, ako majú ženy v majoritnej spoločnosti. Bez toho, aby sme nezlepšili životnú úroveň komunít, nie je možné vyriešiť tento alarmujúci stav násilia páchaného na ženách,“ povedala Ingrid Kosová.
Projekt Keď tradície bolia bol podporený sumou 56-tisíc eur z Fondu pre mimovládne organizácie, ktorého správcom je Nadácia otvorenej spoločnosti – Open society Foundation. Cieľom projektu je posilnenie kapacít mimovládnych organizácií a zlepšenie podmienok na fungovanie občianskej spoločnosti. V rámci spolufinancovania bolo použitých aj vyše 12 tisíc eur z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v rámci Dotácie na podporu rodovej rovnosti.
Poslaním občianskeho združenia Quo vadis so sídlom vo Zvolene je presadzovanie odstránenia všetkých foriem diskriminácie, najmä vo vzťahu k Rómom a postaveniu žien v spoločnosti. Snaží sa o posilnenie kapacít svojej organizácie a ďalších partnerských organizácií v oblasti problematiky rodovej nerovnosti v marginalizovaných komunitách s dôrazom na násilie páchané na ženách tak, aby mohli v budúcnosti prispievať k pozitívnej zmene.