Predĺženie opatrení je potrebné vzhľadom na „naďalej neriadený nesmierny a takmer nepretržitý prílev štátnych príslušníkov tretích krajín“ a s cieľom ochrániť bezpečnosť a poriadok, píše sa v liste.
Podpísaní, ktorých počet sa zvýšil takmer štvornásobne, okrem iného požadujú, aby Nemecko na svoje územie nepúšťalo migrantov z bezpečných tretích krajín.
‚Najviac kričia teraz tí, ktorí v tomto príbehu vôbec nie sú dôležití,‘ povedal Zoran Milanovič na adresu krajín V4 a ich ‚ochrany Európy pred islamom‘.
Vláda v Ľubľane informovala, že v prípade tranzitu 4000-8000 migrantov denne bude voči nim postupovať humánne, avšak súčasne mieni dodržiavať pravidlá Európskej únie.
Lídri členských krajín EÚ by na zasadnutí mali zhodnotiť aj výsledky konferencie o západobalkánskej migračnej ceste a stav príprav na summit EÚ a afrických krajín na Malte naplánovaný na 11. a 12. novembra.
Vzťah Únie a Turecka na summite podľa premiéra Roberta Fica rezonoval. Slovensko podľa neho už dlhší čas zvýrazňovalo potrebu hovoriť s krajinami, kde sú najväčšie utečenecké tábory.
Podľa premiéra Roberta Fica došlo na summite k stretu medzi krajinami V4 a krajinami, ktoré sa pokúšajú o zavedenie trvalého mechanizmu na prerozdelenie migrantov.
V návrhu Európskej komisie sa píše, že členské štáty, ktoré odmietnu mechanizmus prerozdeľovania migrantov, budú musieť platiť finančné kompenzácie, a to vo výške 250-tisíc eur za jedného neprijatého utečenca.
Európska komisia predložia návrh, aby krajiny odmietajúce prijať stanovené počty migrantov platili pokutu 250 000 eur za každú odmietnutú osobu. Štátny tajomník Gozi uviedol, že Rím tento návrh plne podporuje.
Krajiny Európskej únie sa vlani v septembri dohodli na prerozdelení 160 000 migrantov počas dvoch rokov, pretože Grécko a Taliansku už stovky tisíc prichádzajúcich migrantov nezvládali.
Až 61 percent oslovených Nemcov sa vôbec alebo minimálne obáva, že prílev migrantov môže podstatne ovplyvniť spolunažívanie v krajine a ohroziť jej hodnoty.