Vedcov po celom svete prekvapilo, že topenie arktického morského ľadu sa za posledné dve desaťročia citeľne spomalilo. Odborníci však varujú, že ide len o dočasný jav.
Severská vlna horúčav priniesla do Nórska, Švédska a Fínska rekordné teploty, tropické noci a tragické následky pre ľudí aj prírodu. Vedci varujú, že ide o jasný dôkaz, že pred klimatickou krízou nie je v bezpečí žiadna krajina.
Júl v Grécku a Turecku sa zmenil na horúce peklo. Miesto turistického raja – ulice plné dymu, horiace olivovníky, nešťastní obyvatelia s jednou taškou v ruke a vrtuľníky, ktoré ako posledná nádej krúžia nad plameňmi.
Klimatické zmeny nie sú len abstraktným pojmom, o ktorom sa diskutuje na medzinárodných konferenciách. Ich dôsledky už dnes pociťujeme na vlastnej koži.
Lúku plnú pestrých kvetov kedysi navštevovali desiatky druhov hmyzu. Dnes je táto lúka tichšia, menej živá. A kvety, ktoré tam stále kvitnú, už nie sú také, aké si pamätáme.
Návrh regionálnej núdzovej podpory obnovy, známy ako Restore (Obnova), umožní krajinám Európskej únie efektívnejšie riadiť európske fondy regionálneho rozvoja a kohézne fondy na obnovu.
Scény, ktoré kedysi šokovali svet, dnes akoby zapadli do série správ o klimatických katastrofách. Čo však tieto povodne odhaľujú, je hlbšia pravda: klimatická kríza naberá na obrátkach a fosílne palivá sú jednou z jej príčin.