Inflácia na Slovensku v júni výraznejšie spomalila a dostala sa na najnižšiu úroveň od decembra 2024. Podľa rýchleho odhadu Eurostatu dosiahla harmonizovaná inflácia (HICP) medziročne 3,5 %, zatiaľ čo v máji predstavovala 4 %.
V medzimesačnom porovnaní spotrebiteľské ceny klesli o 0,2 %. Za priaznivejším vývojom stáli najmä lacnejšie potraviny a pokles cien pohonných látok, ktoré reagovali na upokojenie situácie na Blízkom východe a následný pokles cien ropy.
Analytik Národnej banky Slovenska (NBS)Branislav Karmažin upozorňuje, že júnové spomalenie inflácie bolo výraznejšie, než centrálna banka očakávala vo svojej letnej prognóze. Podľa neho sa pod priaznivejší vývoj podpísalo najmä lepšie externé prostredie.
Spomalenie rastu energií
Významný vplyv mali ceny potravín vrátane alkoholu a tabaku, ktoré počas júna medzimesačne klesli výraznejšie, než býva v tomto období zvykom. Predbežné údaje z eKasy podľa analytika naznačujú, že vďaka dobrej úrode podporenej teplým počasím zlacnelo predovšetkým ovocie a zelenina.
Inflácia v eurozóne v júni spomalila, rastie nádej, že ECB nebude musieť opäť zvýšiť úrokové sadzby
V dôsledku toho ceny potravín už k medziročnej inflácii prispievali len minimálne po tom, ako ich vplyv v predchádzajúcich mesiacoch postupne slabol. Na rovnaké faktory poukazuje aj analytik Inštitútu finančnej politiky (IFP)Ján Šilan.
Podľa neho sa ceny pohonných látok znížili po tom, čo sa ceny ropy zmiernili v reakcii na vývoj na Blízkom východe. Medziročný rast cien energií tak spomalil na 11,4 %.
Slabší spotrebiteľský dopyt
Ceny potravín vrátane nealkoholických nápojov, alkoholu a tabaku sa zároveň vrátili k poklesu a medziročne boli vyššie už len o 0,2 %, čo predstavuje najnižšie tempo rastu od roku 2021.
Hoci celková inflácia citeľne spomalila, jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa ceny energií a potravín, zostala na úrovni 3,6 %. Podľa Branislava Karmažina je tento vývoj v súlade s očakávaniami Národnej banky Slovenska.
Slovenská ekonomika zostane aj naďalej pod svojím potenciálom. RRZ varuje pred nemiznúcimi problémami
Pokračuje totiž spomaľovanie rastu cien služieb v dôsledku slabšieho spotrebiteľského dopytu domácností, zároveň sa však postupne zrýchľuje rast cien tovarov pod vplyvom dovážanej inflácie. Analytik predpokladá, že tieto dva faktory sa budú v nasledujúcich mesiacoch navzájom vyvažovať, a preto jadrová inflácia zostane do konca roka relatívne stabilná.
Najvyššiu infláciu zaznamenala Litva
Aj Ján Šilan upozorňuje, že pomalší rast cien služieb bol v júni kompenzovaný zrýchlením inflácie tovarov, pričom podrobnejší obraz prinesú až detailné údaje Eurostatu v polovici mesiaca. Slovensko napriek júnovému spomaleniu inflácie naďalej patrí ku krajinám s vyšším rastom cien v eurozóne.
S medziročnou infláciou na úrovni 3,5 % obsadilo deviatu priečku spomedzi členských štátov menovej únie. Najvyššiu infláciu zaznamenala Litva s hodnotou 5,5 %. Jadrová inflácia na Slovensku zároveň patrí medzi najvyššie v eurozóne, keď krajina obsadila druhé delené miesto spolu s Chorvátskom a Španielskom.
Priaznivý vývoj
Aj v celej eurozóne inflácia počas júna spomalila z 3,2 % na 2,8 %. Podľa analytikov sa pod to podpísal najmä pokles cien energií, ale aj miernejší rast cien potravín a služieb, zatiaľ čo tempo rastu cien tovarov zostalo prakticky nezmenené.
Slováci nevyužívajú investičný potenciál naplno, podľa analýzy doplácajú na nižšiu finančnú gramotnosť
Národná banka Slovenska očakáva, že priaznivý vývoj bude pokračovať aj v najbližších mesiacoch. Podľa Branislava Karmažina by harmonizovaná inflácia mohla v júli mierne spomaliť na približne 3,3 %, pričom priemerná inflácia za celý rok 2026 by mala dosiahnuť približne 3,8 %.
