Slovenská komora daňových poradcov (SKDP) vstúpila do medzirezortného pripomienkového konania k pripravovanej novele zákona o dorovnávacej dani s viacerými odbornými návrhmi. Tie sa netýkajú len samotných legislatívnych zmien, ale reagujú aj na praktické problémy, ktoré sa objavili počas prvého obdobia uplatňovania nových pravidiel. Cieľom komory je odstrániť nejasnosti, znížiť administratívnu záťaž a posilniť právnu istotu daňovníkov.
Dorovnávacia daň patrí podľa odborníkov medzi najvýznamnejšie zmeny v oblasti medzinárodného zdaňovania za posledné roky. Prvé skúsenosti z praxe však ukázali, že súčasná legislatíva nerieši viaceré situácie, s ktorými sa podnikatelia a nadnárodné skupiny stretávajú pri plnení svojich povinností, prípadne ich upravuje len čiastočne.
Nejasnosti pri zániku spoločností
„Naše pripomienky vychádzajú z našich praktických skúseností. Ich cieľom je zvýšiť právnu istotu daňovníkov a predísť zbytočnej administratívnej záťaži,“ uviedla daňová poradkyňa a členka SKDP Petra Beláňová. Jednou z hlavných pripomienok komory je potreba jednoznačne určiť, kto preberá oznamovacie povinnosti v prípade zániku spoločnosti bez právneho nástupcu. Hoci návrh novely rieši podávanie daňového priznania a úhradu dorovnávacej dane, otázka súvisiacich oznamovacích povinností podľa SKDP zostáva otvorená.
Daniari si berú na mušku firemné autá a 100-percentný odpočet DPH, spúšťajú celoslovenskú akciu
Komora upozorňuje najmä na prípady, keď zaniknutá spoločnosť predstavovala jediný základný subjekt nadnárodnej skupiny na Slovensku. V takom prípade totiž neexistuje iný slovenský subjekt, ktorý by mohol oznamovaciu povinnosť prevziať. „Považujeme to za obzvlášť dôležité najmä v situáciách, keď daňovníkom bol základný subjekt, ktorý bol jediným základným subjektom nadnárodnej skupiny podnikov na území SR. Bez explicitnej právnej úpravy tak môže vzniknúť neistota, kto je za splnenie tejto povinnosti zodpovedný,“ vysvetlila Petra Beláňová.
Upozorňuje aj na administratívnu záťaž
Daňoví poradcovia zároveň upozorňujú na prípady, keď navrhované pravidlá môžu viesť k neprimeranej administratívnej záťaži. Ide napríklad o situácie, keď skupina využije zákonnú výnimku z výpočtu dorovnávacej dane alebo keď zaniknutej spoločnosti daňová povinnosť vôbec nevznikne a podáva sa len takzvané nulové daňové priznanie. Aj v takýchto prípadoch by osoby poverené splnením povinností museli absolvovať registráciu na elektronickú komunikáciu so správcom dane len kvôli jednorazovému podaniu.
Slovensko sa úplne prepadlo v ďalšom rebríčku, perspektívnejšiu ekonomiku majú aj Poliaci i Maďari
„Odporúčame preto zvážiť, či by v prípadoch podaní realizovaných za zaniknutého daňovníka nebolo možné umožniť aj inú formu podania daňového priznania a oznámenia než elektronickú. Povinnosť absolvovať registráciu na elektronickú komunikáciu len z dôvodu splnenia jednorazovej oznamovacej alebo daňovej povinnosti môže v takýchto prípadoch predstavovať neprimeranú administratívnu záťaž,“ uviedla Petra Beláňová.
Komora sa vo svojich pripomienkach venuje aj situáciám, keď je spoločnosť počas jedného zdaňovacieho obdobia súčasťou viacerých nadnárodných skupín, napríklad po zmene vlastníka alebo materskej spoločnosti. Podľa SKDP nie je zo zákona zrejmé, koľko oznámení alebo daňových priznaní má takáto spoločnosť podať ani akým spôsobom ich správne vyplniť.
Chýbajú pravidlá pre opravné oznámenia
Ďalšou problematickou oblasťou sú prípady, keď slovenský subjekt oprávnene predpokladá, že oznamovaciu povinnosť za celú skupinu splní určený subjekt v zahraničí. Ak sa následne ukáže, že oznámenie nebolo podané alebo obsahovalo neúplné či nesprávne údaje, slovenská spoločnosť podľa komory nemá jasne definovaný zákonný postup, ako situáciu napraviť. Nejasnosti podľa SKDP zvyšuje aj to, že právna úprava ani príslušné tlačivá výslovne neupravujú možnosť podať opravné alebo dodatočné oznámenie.
Slovensko má lepšie vyhliadky ako Nemecko či Francúzsko, ekonomika by mala podľa prognózy IFP zrýchliť rast
„Viaceré otázky, ktoré identifikujeme, nie sú otázkou daňovej optimalizácie, ale právnej istoty a správneho nastavenia procesov. Daňovníci potrebujú mať jednoznačne určené, aké povinnosti majú plniť a aký postup zvoliť v neštandardných situáciách, ktoré zákon dnes výslovne neupravuje,“ zdôraznila Petra Beláňová.
Slovenská komora daňových poradcov preto odporúča nielen spresniť viaceré ustanovenia pripravovanej novely, ale zároveň pripraviť aj komplexné metodické usmernenie s praktickými príkladmi. Podľa komory by jednotný výklad zákona pomohol znížiť právnu neistotu, zjednodušil plnenie zákonných povinností a prispel k predvídateľnejšiemu uplatňovaniu pravidiel dorovnávacej dane v praxi.
