BEJRÚT 15. marca (WEBNOVINY) – Sýria si vo štvrtok pripomína prvé výročie vypuknutia stále krvavejšieho povstania proti prezidentovi Baššárovi al-Asadovi. Napriek prevahe síl vládneho režimu sa nezdá, že by protesty išli utíchnuť a diplomatické riešenie konfliktu je v nedohľadne.
Al-Asadove jednotky aj tento týždeň opäť útočili v centrách nepokojov vrátane kolísky povstania Dará, pričom proti oponentov režimu neváhali použiť ani ťažké delostrelectvo.
Pre hroziacu občiansku vojnu OSN poverila svojho bývalého generálneho tajomníka Kofiho Annana, aby vyjednal ukončenie násilností. V piatok by mal o svojej víkendovej misii v Damasku informovať rozdelenú Bezpečnostnú radu, v ktorej Rusko a Čína odmietajú podporiť rezolúciu proti sýrskemu režimu. Ten z nepokojov viní zahraničné sily a „teroristické gangy“.
Sýrsky prezident na začiatku povstania v roku 2011 sebavedome vyhlásil, že jeho krajina je imúnna voči takzvanej Arabskej jari, ktorá viedla k zvrhnutiu dlhoročných autokratických lídrov v Tunisku, Egypte, Líbyi a Jemene.
Avšak 15. marca vyšlo aj v Damasku do ulíc niekoľko desiatok ľudí, aby žiadali viac slobody. V nasledujúcich dňoch vypukli v meste Dará pri hranici s Jordánskom protesty proti mučeniu miestnych chlapcov, ktorých prichytili pri písaní protivládnych hesiel.
Počas nasledujúcich 12 mesiacov sa mierové prodemokratické hnutie zmenilo na rozsiahle povstanie vedené ľahko ozbrojenými bojovníkmi a armádnymi dezertérmi združenými v takzvanej Slobodnej sýrskej armáde. Tí čiastočne uspeli v získavaní kontroly nad rôznymi mestami a dedinami, opätovne ich však strácajú z dôvodu jednoznačnej prevahy vládnych síl.
Napriek oslabenej ekonomike, silnejúcim sankciám a rastúcej medzinárodnej izolácii má al-Asad v Sýrii očividne stále značnú podporu, predovšetkým v mestách Damask a Halab (Aleppo). Jeho hlavný spojenec Irán rovnako ostáva jeho výraznou oporou.
Organizácia Spojených národov odhaduje, že počas konfliktu v Sýrii zahynulo už viac než 8 000 ľudí, najmä civilistov, zatiaľ čo 230-tisíc ich ušlo pred násilnosťami zo svojich domovov vrátane 30-tisíc, ktorí našli útočisko v zahraničí. Správy o dianí v Sýrii je ťažké nezávisle overiť, pretože úrady neumožňujú vstup ľudskoprávnym skupinám ani novinárom.
Hranicu Turecka za jediný deň prekročilo tisíc sýrskych utečencov
Hranicu
medzi Sýriou a Tureckom v priebehu 24 hodín prekročilo okolo tisíc sýrskych utečencov vrátane ďalšieho armádneho generála, ktorý sa rozhodol prestúpiť na stranu protivládnych povstalcov.
Vo štvrtok o tom informoval hovorca tureckého ministerstva zahraničných vecí Selçuk Ünal, podľa ktorého sa po prirátaní najnovšej vlny v krajine nachádza už okolo 14 700 Sýrčanov unikajúcich pred násilím. Ďalších 700 utečencov dorazilo do Turecka ešte počas noci z utorka na stredu, čo môže signalizovať, že nápor sa bude ďalej zvyšovať.
Sýrčanov prichádzajúcich do tureckej pohraničnej provincie Hatay už začali presúvať aj do iných oblastí, kde vláda zriaďuje nové utečenecké tábory. Štátna tlačová agentúra Anadolu v stredu informovala o výstavbe rozsiahleho zariadenia v provincii Şanliurfa, v ktorom bude možné umiestniť až 20-tisíc ľudí.
Ďalších 10-tisíc obyvateľov by malo mať v prvej fáze „mesto“ z prefabrikovaných budov v provincii Kilis. Turecko sa tak podľa Ünala pripravuje na „akúkoľvek možnosť“ vývoja sýrskej krízy.
Počet utečencov sa prudko zvýšil po tom, ako sýrske vládne sily dobyli povstalecké centrá Homs a Idlib. Turecký vicepremiér Beşir Atalay vo štvrtok potvrdil informácie, podľa ktorých sa Damask snaží exodus zastaviť, pričom nechal pozdĺž hranice s Tureckom naklásť míny.
Veľvyslanectvo v Sýrii uzavrelo už aj Holandsko
Holandské ministerstvo zahraničných vecí v stredu oznámilo, že nechalo uzavrieť veľvyslanectvo v Sýrii z dôvodu zhoršovania bezpečnostnej situácie v krajine ako aj preto, aby vyslalo politický signál tamojšiemu vedeniu.
Ako uviedol vo svojom vyhlásení minister Uri Rosenthal, rozhodnutie má vyjadrovať odpor, ktorý Holanďania „pociťujú voči otrasnému násiliu zo strany sýrskej vlády“. Vyjadril sa tak krátko po stretnutí so zástupcami sýrskej opozície.
Rosenthal pri tejto príležitosti vyhlásil, že Holandsko bude odporcom sýrskeho vládneho režimu naďalej poskytovať finančnú, ani inú podporu vrátane technických zariadení umožňujúcich pripojenie na internet.
Veľvyslanectvá v Damasku okrem Holandska uzavreli aj Británia, Francúzsko, Spojené štáty, Španielsko a najnovšie aj Taliansko a Saudská Arábia. Všetky krajiny už dávnejšie stiahli zo Sýrie svojich veľvyslancov, čím reagovali na krvavé potláčanie protivládnych nepokojov v krajine.