Návrhy ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer-SD), ktoré majú zmeniť fungovanie disciplinárnych senátov rozhodujúcich mimo iného po pochybeniach sudcov, budú viesť ku konfliktom záujmov. Konštatuje to sudcovské združenie Za otvorenú justíciu (ZOJ).
To pripomína, že v súčasnosti o disciplinárnych previneniach sudcov rozhodujú senáty Najvyššieho správneho súdu (NSS) SR zložené z troch sudcov tohto súdu a z dvoch prísediacich zvolených súdnou radou z radov občanov.
Po novom by však mali mať sudcovia NSS SR v disciplinárnych senátoch výraznú minoritu, keďže v prvostupňovom aj novovytvorenom odvolacom senáte má byť len jeden sudca tohto súdu a väčšinovo ich budú tvoriť prísediaci volení Súdnou radou SR už nie z radov občanov, ale z iných sudcov všeobecných súdov, ktorí budú za výkon tejto funkcie poberať osobitné príplatky.
Posilňuje sa kompetencia súdnej rady
„Výrazne sa tak posilňuje kompetencia súdnej rady, ktorá má navyše aj kompetenciu podávať voči sudcom disciplinárne návrhy. Pokiaľ súdna rada bude aj majoritne kreovať disciplinárne senáty, bude v postavení navrhovateľa v disciplinárnych konaniach v konflikte záujmov,“ zdôraznilo ZOJ.
Kolíková kritizuje zámer meniť disciplinárne senáty, poukázala aj na nebezpečné signály v súdnej rade – VIDEO
Ako doplnilo, ak budú navyše disciplinárne senáty opätovne tvoriť sudcovia okresných a krajských súdov zvolení súdnou radou, obnoví sa v minulosti dlhodobo kritizovaný stav, keď sudcovia nižších súdov súdili v disciplinárnom konaní sudcov vyšších stupňov súdov, a taktiež sa dostávali do konfliktu záujmov.
Zmena negatívne ovplyvní aj štátny rozpočet
Zamýšľaná zmena podľa ZOJ negatívne ovplyvní aj štátny rozpočet, keďže doposiaľ v disciplinárnych senátoch väčšinovo rozhodovali sudcovia NSS SR v rámci ich riadnej mzdy, a na základe novely prísediacim sudcom volených súdnou radou vznikne nárok na vyplácanie osobitných príplatkov.
Návrh zmien v disciplinárnom konaní rozbíja autokratický sen exministerky Kolíkovej, Susko pravidlá pre sudcov obhajuje
Združenie tiež konštatuje nesúlad návrhov s Ústavou SR, keďže podľa nej o disciplinárnych previneniach sudcov rozhoduje NSS SR. „Pokiaľ novela navrhuje zveriť disciplinárne rozhodovanie senátom, v ktorých budú mať rozhodné slovo iné osoby ako sudcovia NSS SR, je otázny jej súlad s článkom 142 ústavy,“ zdôraznilo ZOJ.
Združenie kritizuje aj nový systém paušálnych náhrad
Združeniu sa nepáči ani návrh zaviesť aj nový systém paušálnych náhrad, ktorý podľa nich rozdeľuje sudcov na dve kategórie. „Paušálnu náhradu by mali dostávať len sudcovia vyšších stupňov súdov a sudcom okresných súdov takýto nárok nevznikne. Cieľom takejto úpravy má byť podľa dôvodovej správy vyššia motivácia sudcov okresných súdov uchádzať sa o ich kariérny postup na súdy vyššieho stupňa,“ uviedlo ZOJ s tým, že pri súčasnom systéme súdov, v ktorom sa sudcami súdov vyššieho stupňa môžu stať aj osoby z iných právnických profesií bez sudcovskej praxe, považujú návrh na priznávanie paušálnych náhrad za nesystémový a diskriminujúci postavenie okresných sudcov.
Ďalšia novela trestného zákona sa nechystá, ministerstvo spravodlivosti ukončilo rokovania s Európskou komisiou
„Rozdielne finančné ohodnotenie v závislosti od stupňa súdov, na ktorom sudcovia vykonávajú funkciu, je už zohľadnené vo výške ich platového ohodnotenia a nemalo by sa prenášať aj do nárokov na paušálne náhrady, ktoré majú kryť výdavky spojené s výkonom funkcie a nie byť odmenou za prácu,“ dodalo ZOJ.
