BRATISLAVA 6. februára (WEBNOVINY) –
Medzinárodný tlačový inštitút je pobúrený
Slovenská pobočka Medzinárodného tlačového inštitútu IPI – IPI Slovensko ostro protestovala proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava 1, ktorý predbežným opatrením na žiadosť Jaroslava Haščáka zakázal vydanie a šírenie obsahu plánovanej knihy Toma Nicholsona o kauze Gorila. Zákaz vydania platí aj pre vydavateľstvo Petit Press. Týmto rozhodnutím sa súd podľa IPI Slovensko dopustil cenzúry, ktorú Ústava SR výslovne zakazuje, povedal pre agentúru SITA Pavol Múdry z IPI Slovensko, ktoré preto žiada okamžité zrušenie tohto rozhodnutia vyššou súdnou inštanciou a zabezpečenie základného ľudského práva na slobodu slova a vyjadrovania.
Takto zdôvodnil Okresný súd v Bratislave predbežné opatrenie zákazu publikovania Nicholsonovej knihy.
Odôvodnenie súdu agentúre SITA poskytol hovorca Krajského súdu v Bratislave Pavol Adamčiak. Voči rozhodnutiu je možné odvolať sa v zákonnej lehote.
Súd v odôvodnení pokračoval, že nie je zakázané o danej kauze písať a informovať verejnosť, ale len v rozsahu, v ktorom to zákon pripúšťa.
Súd argumentoval najmä tým, že ak by došlo k vydaniu tejto knihy, z hľadiska občianskeho práva by to znamenalo neoprávnený zásah do osobných práv, lebo kniha nevychádza z doposiaľ potvrdených skutočností.
Podľa slov súdu v knihe ide o podozrenie zo závažnej trestnej činnosti a musí platiť, že „čím závažnejšie tvrdenie, tým spoľahlivejší musí byť skutkový základ“. Na základe toho súd poznamenal, že v tomto prípade nejde o cenzúru, lebo „za cenzúru nie je možné považovať situáciu, keď za účelom zmiernenia ujmy na rovnako ústavou chránenom základnom ľudskom práve iného subjektu sa zakáže publikácia, ktorá sa neopiera o spoľahlivo zistený skutkový základ.“
Súd zakázal aj preklad knihy
Súd preto v tejto veci rozhodol, že Nicholson je povinný zdržať sa „vydania, iného zverejnenia alebo akéhokoľvek iného šírenia knihy alebo inej publikácie na základe obsahu, ktorý je uvedený (v jeho knihe o kauze Gorila),
alebo ktorá obsahuje alebo bude obsahovať takéto informácie v písomnej, zvukovej alebo zvukovoobrazovej forme, či už prostredníctvom vydavateľa, inej osoby, vlastným nákladom alebo zverejnením akýmkoľvek iným spôsobom“.
Nicholson je povinný zdržať sa aj prekladu tejto knihy do iného jazyka, prípadne zverejňovania úryvkov alebo šírenia akýmkoľvek iným spôsobom až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Nicholson sa určite odvolá
Tom Nicholson sa proti verdiktu súdu určite odvolá. Zatiaľ mu ho však nedoručili, takže si ho nemohol prečítať. „Preto je pre mňa ťažké vyjadriť sa k tomu verdiktu,“ povedal Nicholson, ktorý zákaz vydania považuje za absurdný. Je však rozhodnutý bojovať za to, aby mohol knihu napokon vydať na Slovensku, keďže sa viaže na domácu kauzu, ktorá práve tu vyvolala veľkú odozvu verejnosti.
„Nechcem nejakým rafinovaným, zákerným spôsobom obísť zákon a vydať knihu napríklad v Čechách,“ konštatoval Nicholson. Tvrdí, že sa chce vyhnúť metóde finančných skupín, za ktorú považuje aj možnosť obísť domáce nariadenie cez zahraničie.
Zásah do slobody slova
Rozhodnutie súdu pokladá Slovenský syndikát novinárov (SSN) za bezprecedentné zasahovanie do slobody slova a jednoznačne protiústavný pokus ovplyvňovať verejnú mienku formou novodobej cenzúry.
„Slovenský syndikát novinárov protestuje proti súdnemu rozhodnutiu, ktoré je nebezpečným precedensom,“ uvádza sa v stanovisku syndikátu. Slovenský syndikát novinárov plne rešpektuje nezávislosť slovenského súdnictva a verí, že aj napriek rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I k ešte nevydanej knihe Toma Nicholsona budú slovenské súdy rešpektovať právo na vyslovenie názoru.
Súd sa svojím rozhodnutím vrátil pred rok 1968, keď bolo možné vydávať len to, čo schválili štátne orgány tlačového dozoru. Rozhodnutie súdu v intenciách takéhoto chápania slobody prejavu zahanbuje slovenské súdnictvo nielen v očiach novinárov, ale aj všetkých tých, ktorí doma aj v zahraničí veria v slobodu prejavu i v slobodu po prejave.
Odvolávať sa na budúce možné porušenie osobnostných práv navrhovateľa a poukazovať na blížiace sa voľby, pri ktorých by publikácia „mohla viesť k nenapraviteľnému skresleniu reality a deformovaniu politicky korektného zápasu o voliča“, považuje SSN za účelovú argumentáciu. Prejudikovať, že kniha, ktorá zatiaľ nie je ani len dokončená, bude skresľovať realitu a neprispeje k objasneniu kauzy je špekulácia nehodná súdneho rozhodnutia, uzatvára Slovenský syndikát novinárov.
Robert Fico vraj do rozhodnutia nezasiahol
Predseda Smeru-SD Robert Fico berie na vedomie rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I, ktorý predbežným opatrením zakázal vydať novinárovi Tomovi Nicholsonovi knihu o kauze Gorila.
Fico poznamenal, že je to predbežné opatrenie, ktoré bude platiť do rozhodnutia vo veci ako takej.
„Keď meritum veci bude iné, tak sa rozhodne inak,“ dodal s tým, že nepozná okolnosti, za akých bolo prijímané. „Ja som sviečku nedržal ani pri sudcovi, ani pri ministerke Lucii Žitňanskej, ani pri nikom, keď toto rozhodnutie bolo prijímané,“ dodal. Fico si myslí, že Nicholson má rôzne možnosti ako knihu vydať.
Súd mu môže zabrániť niečo konať tu, ale keď to v slovenčine vydá v zahraničí, dovezie na kamióne na územie Slovenska, to nie je žiadny problém, dodal Fico. Skôr ho zaujíma, kde je v tomto príbehu ministerka spravodlivosti. Podľa neho má dostatočný vplyv na slovenské súdnictvo, aby vedela, čo sa tam deje.
Pýtam sa, ako toto rozhodnutie vzniklo, prečo sa ministerka teraz nerozčuľuje, prečo neorganizuje velikánske tlačové besedy a nehovorí o tom, že nejaký súd rozhodol proti záujmom ľudí na Slovensku. „Zrazu to nehovorí,“ dodal.
Transparency International nevidí dôvod na zákaz knihy
Dôvod na zákaz publikovania knihy o kauze Gorila nie je, tvrdí riaditeľ Transparency International Slovensko (TIS) Gabriel Šípoš. Ako pre agentúru SITA uviedol šéf TIS, známy dlhoročnou prácou na projekte zameranom na zlepšovanie profesionality a etiky médií – blogu Slovak Press Watch, „hoci informácie pochádzajú zrejme aj z tajných služieb, sú už tak či tak široko verejné. Navyše podozrenia z korupcie, ktoré tieto informácie vykresľujú, dávajú silný argument v prospech zverejnenia, aj keď mohli byť pôvodne získané nelegálne“.
Podľa Šípošovho názoru „sudca veľmi podcenil prínosy verejnej debaty o možnom korupčnom pozadí robenia politiky u nás a dlhodobom, už viackrát potvrdenom zlyhávaní polície, tajných služieb i politikov“. Sloboda slova „je veľmi dôležitá, ale nie jediná hodnota, ktorú by sme si mali chrániť. Viem si v extrémnom prípade predstaviť aj zákaz nariadený súdom, ak by povedzme hrozilo vyzradením nejakých informácií ohrozenie národnej bezpečnosti či súkromia detí,“ konštatoval ďalej pre SITA Gabriel Šípoš. Aj v tom prípade by sa ale mal zákaz vzťahovať nie na celu knihu či článok, ale vyslovene na problematické časti, dodal.