BRATISLAVA 11. marca (WebNoviny.sk) – Zlý zdravotný stav stromov na Františkánskom námestí v Bratislave spôsobilo zabetónovanie ich koreňov počas dláždenia námestia v roku 2005. Prišlo sa na to pri archeologickom prieskume, ktorý sa na námestí aktuálne robí. „Stromy nemali prevzdušnenie, v kmeňoch sa začali tvoriť dutiny, čo výrazne znížilo ich stabilitu. Stromy tak nemali perspektívu pre ďalší vývoj a životné podmienky stromov boli príliš obmedzené,“ vysvetľuje v tlačovej správe dôvody vyrúbania stromov Katarína Kohútiková z bratislavského magistrátu. Stromy na Františkánskom námestí sú už vyrúbané, namiesto nich tu nasadia desať hrušiek ozdobných. Stromy pribudnú aj na Hlavnom námestí, mesto tu nechá vysadiť štyri lipy malolisté.
Na príčiny zlého stavu dnes už vyrúbaných stromov sa prišlo pri archeologickom prieskume, ktorý predchádza novej výsadbe na Františkánskom námestí. Prieskum nariadil Krajský pamiatkový úrad, Hlavné i Františkánske námestie totiž patria do Mestskej pamiatkovej rezervácie. „Počas archeologického prieskumu bolo zistené, že otvor, v ktorom dreviny rástli, nebol v skutočnosti v takom priemere ako mreže na povrchu, ale približne 15 – 30 cm pod úrovňou zeme, kde sa nachádzala betónová platňa,“ priblížila Kohútiková. Znamená to teda, že keď sa námestie v minulosti dláždilo, korene a kmene stromov boli zabetónované a stromy preto chradli. „Stromy nemali prevzdušnenú koreňovú misu, pôda bola zhutnená, korene sa nemali kam rozvíjať, počas dažďov tam stála voda a korene odhnívali. Takisto je možné, že počas betónovania boli korene, ktoré im zavadzali, osekané“ vysvetlil ďalej Peter Bali z oddelenia životného prostredia a mestskej zelene.
Ako vysvetľuje Kohútiková, na Františkánskom námestí po výrube stromov odstránili aj pne a výsadbovú jamu rozšírili do požadovaných rozmerov. „Pri výsadbe sa stromy po umiestnení do pripravených jám vycentrujú a skontroluje sa výška posadenia koreňového kŕčka, ktorý musí byť po zasadení na úrovni okolitého terénu. Následne sa stromy dôkladne zafixujú podzemným kotvením,“ vysvetľuje ďalší postup Kohútiková. Okolo koreňového balu nainštalujú prevzdušňovacie a zavlažovacie sondy vedúce až na povrch koreňovej misy, sondy sa postupným zasypávaním jamy substrátom správne rozmiestnia a upevnia. Jamu potom zasypú špeciálnym substrátom pre stromy, skontrolujú ich koruny a poriadne polejú.
Nové stromy na Františkánskom a Hlavnom námestí mesto vysádza v rámci projektu Bratislava sa pripravuje na zmenu klímy. Obnova zelene je financovaná z finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru, Nórskeho finančného mechanizmu a štátneho rozpočtu SR. Projekt má byť hotový do apríla 2017.
