V roku 1998 ste ako kapitán Liverpoolu hrali v súboji vtedajšieho Pohára UEFA s 1. FC Košice. Ako si spomínate na tento duel, ktorý ste vtedy v Košiciach hladko vyhrali 3:0? Čo vám z tohto merania síl s Košičanmi zostalo v pamäti?
Nemajte mi to za zlé, ale na stretnutie v Košiciach si nespomínam. Viem, že sme s týmto mužstvom hrali, ale to je všetko… Aby ste ma pochopili, môžem povedať, že vďaka futbalu som precestoval kus sveta, no videl som z neho veľmi málo. Všetko bolo veľmi dobre organizované. Na zápasy sme lietali súkromným lietadlom. Na letisku sme nasadli do autobusu, ktorý nás odviezol do hotela, kde sme bývali. Z hotela nás vozil aj na tréningy a na zápas. A po zápase sme cestovali rovno zo štadióna na letisko. Je veľmi veľa miest na svete, z ktorých doteraz poznám iba tri miesta – letisko, hotel a štadión! Nič viac. Navyše, všetko sa to dialo pod prísnym dozorom, všade sme boli dobre strážení (smiech).
Ako hráč Realu Madrid ste dvakrát vyhrali Ligu majstrov, čo vám vlastne umožnilo zaradiť sa medzi ambasádorov UEFA Champions League Trophy Tour. Teraz v tejto prestížnej pozícii ste slávnu striebornú ´ušatú trofej´ na necelé tri dni priniesli aj na Slovensko. Čo pre vás tento cenný pohár znamená?
Víťazná trofej Ligy majstrov je pre každého futbalistu ikonická pocta. Je to veľmi špecifický pohár. Futbalový grál. Každý, kto hrá futbal na špičkovej úrovni, túži túto trofej aspoň raz v živote zdvihnúť nad hlavu. Ja som v tomto smere nebol výnimka (krátka odmlka). Samozrejme, každá krajina v Európe má svoju vlastnú ligovú súťaž. Každá z nich má svoje klady i zápory. Niektorá je silnejšia, kvalitnejšia, niektorá zasa slabšia. Ale Liga majstrov je súťaž nad súťaže! Lebo dáva dohromady najlepšie kluby z Európy, umožňuje hrať v nej najlepším hráčom. Musíte byť najlepší z najlepších, aby ste ju vyhrali! Mne sa to podarilo. A hneď dvakrát v priebehu štyroch sezón! Pre mňa osobne je skvelé, že môžem byť súčasťou tohto krásneho projektu. Som rád, že ako ambasádor UEFA Champions League Trophy Tour môžem cestovať s touto trofejou do rôznych krajín Európy. Napríklad aj k vám na Slovensko. Ak by nebol tento príťažlivý projekt z dielne sponzorov Ligy majstrov, tak by ste túto cennú trofej na vlastné oči možno nikdy nevideli. Neviem, či je u vás hráč, ktorý by ju mohol niekedy vyhrať.
Prvý triumf v Lige majstrov prišiel hneď vo vašej prvej sezóne v službách Realu Madrid. Ako si s odstupom času spomínate na parížske finále súťažného ročníka 1999/2000 proti FC Valencia, ktoré ste vyhrali aj zásluhou vášho gólu rozdielom triedy 3:0?
Ak mám byť úprimný, všetko toto sú spomienky, ktoré mi zostanú v pamäti na celý život. To čakanie na finále bolo dosť nervózne a vypäté. Hoci Real Madrid ako jediný klub z celej Európy vyhral túto súťaž už desaťkrát, v roku 2000 sme boli v pozícii outsidera! Znie to neuveriteľne, ale fakt to bolo tak. Valencia mala kvalitnejšie, no najmä skúsenejšie mužstvo. Vedeli sme, že v konfrontácii s nimi na parížskom trávniku nemáme čo stratiť. Že môžeme iba získať. Všetci sme však pred zápasom verili, že ho zvládneme (krátka odmlka). Boli sme presvedčení, že ten duel vyhráme. Do prestávky sme sa ujali vedenia, ktoré sme udržali. A od 50. minúty sme vedeli, že tento súboj zvládneme. Vedeli sme, že triumf v Lige majstrov nám už nikto nezoberie. Už sme boli na veľmi dobrej ceste, aby sme sa po zápase tešili z cenného prvenstva. Z prestížneho prvenstva v Lige majstrov!
Ako si s odstupom tých rokov, ktoré prešli od vášho pamätného parížskeho víťazstva nad Valenciou, spomínate na chvíle, keď ste nad hlavou držali vytúžený pohár pre víťaza Ligy majstrov? Čo vám z tých osláv na parížskom trávniku zostalo v pamäti?
Ťažko to všetko opísať. Boli to pre mňa neopakovateľné okamihy. Samozrejme, pred samotným finále som bol nervózny. Tak ako všetci moji spoluhráči. Veď to bol vrchol mojej kariéry. Aj v tej chvíli som si jasne uvedomoval, že nie každý futbalista sa vo svojom živote dostane až tak ďaleko. Preto sme po víťaznom finále boli nesmierne šťastní. Boli sme plní eufórie a nadšenia, že sme to dokázali. Že sme zvíťazili v najdôležitejšom zápase celej sezóny! Som veľmi rád, že patrím k požehnaným, ktorí Ligu majstrov vyhrali dvakrát v živote. Takých futbalistov v Európe nie je veľmi veľa. Ja od roku 2002 patrím medzi nich.
Ste prvým Angličanom, ktorý prestížnu trofej Ligy majstrov získal v neanglickom klube. Ste priekopníkom v tom, že k prvenstvu v Lige majstrov ste sa dopracovali v Európe, nie na Britských ostrovoch. Ako vnímate tento fakt, keď sa teraz pozriete na svoju kariéru?
Je to fantastická vec! Predovšetkým pre mňa, pre moju futbalovú kariéru. V Reale Madrid som prežil nádherné štyri roky. Bol som v ňom od roku 1999 až do roku 2003. V čase, keď som odchádzal z Anglicka, malo o mňa záujem niekoľko európskych klubov. Som rád, že som sa rozhodol pre Real. Bola to veľmi dobrá voľba. Stal som sa súčasťou víťazného tímu! A pokiaľ ide o druhú časť vašej otázky… Poznám veľmi málo Angličanov, ktorí chcú opustiť Premier League. Im je predsa v tejto súťaži dobre. Patrí k najlepším súťažiam v Európe, hráči si v nej prídu na pekné peniaze, nemajú dôvod odchádzať do zahraničia. Pre peniaze určite nie. Mnohí sa navyše nechcú prispôsobovať novým veciam. Ja som odišiel preto, lebo som si chcel vyskúšať niečo nové. Bol som mladý. V tom čase sme ešte nemali deti. Nebolo sa treba zariaďovať podľa toho, kde budú chodiť do škôlky a školy… Navyše, manželka študovala v Berlíne, poznala svet. Poznala Európu. Pre ňu nebol problém prispôsobiť sa inej kultúre, nemala zábrany začať žiť v inej krajine. Dokázala zmeniť životný štýl. Dokázala žiť v Španielsku. Európska kultúra jej bola blízka. V tomto smere som mal veľmi veľké šťastie.
Ako si spomínate na obdobie aklimatizácie v novom prostredí? Aké boli prvé týždne a mesiace v Reale Madrid mimo futbalového štadióna?
Nebolo to vôbec jednoduché. Ani trochu. Prišiel som do krajiny s inou kultúrou, inou mentalitou, no predovšetkým jazykom. Nie všetci v Španielsku vedeli po anglicky. Musel som sa učiť nový jazyk. Prvý polrok bol z tohto pohľadu mimoriadne náročný. Bolo to veľmi zložité (krátka odmlka). Ale som rád, že som to skúsil, že som do Španielska išiel. Bola to pre mňa skúsenosť, ktorá sa nedá ničím zaplatiť. Darilo sa mi po športovej stránke, vedel som si poradiť v civilnom živote. Svoj prestup z Liverpoolu do Realu Madrid vôbec neľutujem. Ani trochu. Som veľmi rád, že som ho urobil. Navyše, urobil som ho v tom najlepšom možnom čase (smiech). Ale na druhej strane chápem krajanov, ktorí sa nechcú učiť nové veci, nemajú záujem naučiť sa nový jazyk. Fakt, ich chápem. Viem, prečo chcú zostať hrať v Anglicku. Mňa to zasa veľmi lákalo odísť mimo Anglicka. Chcel som vyskúšať žiť inde, nie iba doma. Vyšlo mi to – a domov som sa veľmi rád vrátil. Bohatší o zaujímavú skúsenosť. Bohatší o neopakovateľné chvíle, keď sme s Realom víťazili všade tam, kde sme hrali (smiech).
Ste odchovancom slávneho anglického veľkoklubu FC Liverpool. Ako ste vnímali jeho pauzu v Lige majstrov, ktorá trvala až päť sezón? Čo hovoríte na jeho návrat do diania v Lige majstrov? Potešili ste sa tomu, že váš materský klub opäť bude bojovať v prestížnej európskej klubovej súťaži?
Ako správny lokálpatriot som veľmi rád, že Liverpool je späť v Lige majstrov! Držím mu palce a verím, že v nej bude hrať veľmi dlho (smiech). Podľa možnosti čo najdlhšie (krátka odmlka). Potešil ma aj žreb Ligy majstrov, lebo pri všetkej úcte k súperom, myslím si, že Ludogorec Razgrad a FC Bazilej sú mužstvá inej kvality ako má súčasný Liverpool. Preto verím, že spolu s Realom Madrid pôjde práve Liverpool zo skupiny ďalej. Ale tam to už bude aj o športovom šťastí. Ak v ďalšej fáze súťaže dostane za súpera FC Barcelonu, respektíve Bayern Mníchov, tak to bude mať veľmi ťažké. Ale hovorím: držím im palce a teším sa, že sú opäť v Lige majstrov. Päť rokov bola na taký veľkoklub naozaj veľmi dlhá prestávka…
Hráčom základnej zostavy FC Liverpool je aj kapitán slovenskej reprezentácie Martin Škrtel. Ako vy z pozície erudovaného futbalového odborníka vnímate jeho účinkovanie v anglickej najvyššej súťaži? Čo hovoríte na jeho výkony v slávnom drese FC Liverpool?
Martin Škrtel je nekompromisný obranca, ktorý sa postupne vypracoval na veľkú oporu našej obrany. Hrá dôrazne, tvrdo a jednoducho. Nič vzadu zbytočne nevymýšľa, loptu dáva včas preč z pokutového územia. Veci v pokutovom území rieši s prehľadom a dobre. Je to tvrdý obranca, ktorý sa nebojí hrať tvrdo do tela. Svojim štýlom hry naháňa súperom strach. Navyše, v minulej sezóne dal na obrancu aj veľa gólov. Na druhej strane, naše mužstvo v uplynulej sezóne aj veľa gólov dostalo. To by sa nemalo stávať. Ale to nie je iba problém samotnej obrany. To je vec celého mužstva. V tejto sezóne prišli do obrany Liverpoolu noví hráči. Musia si na seba ešte zvyknúť. Navyše, Martin bol dlhšie zranený. Naozaj bolo cítiť, že v tej obrane chýba. Nedávno hral proti West Hamu, a zasa bolo vidieť, že obrana s ním v strede je pevnejšia a istejšia. Hráči si pri ňom viac veria, Škrtel vie zorganizovať obranu. Keď je na ihrisku, defenzíva Liverpoolu je oveľa istejšia. Myslím si, že vy Slováci môžete byť právom na neho hrdí. Je veľkou oporou nášho tímu. A dúfam, že ešte veľmi dlho aj bude.
Môže z neho vyrásť legenda tímu ´The Reds´ hoci nie je rodákom z Britských ostrovov? Môže sa ako cudzinec ešte výraznejšie presadiť do klubovej histórie FC Liverpool?
Myslím si, že Martin za tie roky, čo u nás pôsobí, sa vypracoval na veľkú oporu mužstva. Áno, môže sa z neho stať legenda klubu. Má na to všetky predpoklady (krátka odmlka). Ak dobre počítam, tak je u nás šiesty rok, a stále pre náš tím odvádza veľmi dobrú robotu. Momentálne je to najdôležitejší stredný obranca mužstva. Podľa mňa má rozhodne na to, aby aj v ďalších sezónach bol kľúčovým hráčom celej našej defenzívy. Pri ňom sa do mužstva postupne môžu dobre zapracovať aj hráči, ktorí do tímu prišli iba teraz v lete.
V živote ste odohrali množstvo veľkých a pamätných zápasov. Je medzi nimi taký, ktorý by ste si, ak by sa to dalo, chceli ešte niekedy zopakovať?
Ak by to išlo, veľmi rád by som si zopakoval práve už spomínané finále Ligy majstrov zo sezóny 1999/2000 Real Madrid – FC Valencia, ktoré sme v Paríži vyhrali 3:0. Veľmi dobre sme do neho nastúpili, súperovi sme vnútili našu hru. Dosť rýchlo sme dali góly a od 50. minúty sme vedeli, že sa blížime k vrcholu našej futbalovej kariéry. To poznanie bolo nádherné! Vedeli sme, že musíme urobiť ešte jeden víťazný krok – a budeme tam (smiech). A veľmi rád by som si zopakoval aj oslavy po tomto víťazstve. Aj tie, ktoré vypukli hneď na trávniku, aj tie, ktoré sme zažili neskôr. Bolo to elektrizujúce a neopakovateľné. Ale to sa už nedá vrátiť… Na ten triumf môžeme iba spomínať a sem – tam si ho premietnuť v mysli.
Ako špičkový hráč ste na vlastnej koži zažili atmosféru mnohých svetoznámych futbalových štadiónov. Ktorý z nich je pre vás najlepší a najkrajší? Na ktorý z nich sa najradšej vraciate?
Keď vám poviem, že som rodákom z Liverpoolu, pochopíte, že pre mňa existuje iba jeden naj… štadión na celom svete! Je to náš Anfield Road! Na ňom som v decembri 1990 ako 19-ročný debutoval v prvom mužstve. Práve na ňom som o rok neskôr získal aj prvú klubovú trofej v kariére, keď sme vo finále FA Cupu zdolali doma vo fantastickej atmosfére Sunderland. To sú zážitky, ktoré pôjdu so mnou celý život. Veď na ten víťazný gól vo finále FA Cup som nahral práve ja. To sú okamihy, ktoré budú navždy zviazané so štadiónom Anfield Road. Aby ste pochopili moju voľbu, na našom štadióne počas ligových zápasoch panuje neuveriteľná atmosféra. Vždy mám na tele husiu kožu, keď diváci vo vypredanom hľadisku spievajú svoje chorály. Keď sa bavia na dobrom futbale po svojom. Z toho množstva ľudí vyžaruje neuveriteľná energia, odhodlanie, nadšenie a radosť. Je tam poriadny hluk, ktorý v Anglicku jednoducho patrí k futbalu. Náš štadión je zasvätený práve futbalu! A v tom je to jeho čaro a príťažlivosť. Keď prídete na trávnik cítite obrovské vibrácie. Tí ľudia vás doslova nabíjajú energiou. To však treba zažiť, to sa nedá celkom dobre opísať slovami.
Hovoríte, že na svete nie je veľa hráčov, ktorí zvíťazili v Lige majstrov minimálne dvakrát. V histórii tejto elitnej súťaže je však málo legiend, ktoré v Lige majstrov triumfovali najskôr ako hráči, neskôr ako tréneri, respektíve manažéri. Ak by ste sa dostali do pozície kormidelníka nejakého elitného tímu, s ktorým mužstvom by ste si triumf v Champions League chceli zopakovať?
Sú dva kluby, s ktorými by som takýto triumf v Lige majstrov chcel zažiť. Real Madrid, ktorého dres som si štyri sezóny obliekal. Tento tím je s desiatimi prvenstvami nedostihnuteľným rekordérom Ligy majstrov! Rád by som ako tréner pridal ďalšie víťazstvo. A druhým klubom by bol môj materský klub FC Liverpool, ktorý túto trofej získal päťkrát. Ale naposledy to bolo pred desiatimi rokmi. V sezóne 2004/2005. Po pamätnom istanbulskom finále FC Liverpool – AC Miláno. Ale v Lige majstrov sú obdobia, keď v nej dominuje dlhé roky niektorý z veľkých európskych klubov. Tak v Lige majstrov bola éra slávneho Realu Madrid. Predovšetkým v začiatkoch tejto súťaže. Vtedy to bol Európsky pohár majstrov. Madrid ho vyhral päťkrát za sebou! V Lige majstrov prežil zlaté časy aj AC Miláno, či Bayern Mníchov. Nedávno bola bez konkurencie zasa FC Barcelona. Preto verím, že v Champions League prídu aj zlaté časy FC Liverpool. Dúfam, že sa tohto krásneho obdobia, ktoré bude zasľúbené práve mojim nástupcom v drese ´The Reds´, dožijem (smiech).
V tohoročnej sezóne Ligy majstrov 2014/2015 sa už hrajú zápasy skupinovej fázy? Ako vidíte jej ďalšie pokračovanie? Kto podľa vás je najväčší adept na celkové prvenstvo v tejto aktuálnej edícii Ligy majstrov? Komu by ste ten veľmi vzácny primát najradšej prisúdili?
Samozrejme, že najradšej by som bol, ak by sa z celkového triumfu tešil FC Liverpool. Ale musíme byť aj v tomto smere realisti. Musíme chodiť nohami po zemi, nie lietať v oblakoch. Tak skoro to asi nebude… Takže v tejto aktuálnej sezóne dávam najväčšiu šancu Bayernu Mníchov. Aj vzhľadom na posily, ktoré pred touto sezónou do mužstva získal. Šance Bayernu na celkový triumf vidím veľmi reálne. Určite však do toho budú mať čo povedať aj španielske kluby – Real Madrid a FC Barcelona. Niektorí odborníci tipujú za celkového víťaza Champions League FC Chelsea, ale ja k ním nepatrím. Hoci som Angličan, palce držím inému anglickému klubu (smiech). Do 15 rokov som bol veľkým fanúšikom Evertonu, po tom, čo mi dali šancu hrať Premier League v drese FC Liverpool, mojou srdcovkou je práve tento klub. Takže ja by som bol najspokojnejší, keby triumf v Lige majstrov sme spolu oslavovali na Anfield Road (smiech).
Pripravil Štefan Žilka
