BRATISLAVA 18. decembra (WEBNOVINY) – Diskusiou o stave v justícii otvorili v utorok poslanci štrnásty deň 11. schôdze parlamentu. Opozícia chcela o situácii v súdnictve rokovať už na mimoriadnej schôdzi v druhej polovici novembra, proti však bol vládny Smer-SD, ktorý zablokoval aj mimoriadnu schôdzu k odvolávaniu ministra spravodlivosti Tomáša Boreca.
Ten v utorok v pléne prednesie Správu o základných otázkach justície, ktorú zobrala vláda na vedomie 6. decembra. Uvádza sa v nej, že napriek určitým pozitívnym tendenciám hlavnými problémami justície ostávajú nízka vymožiteľnosť práva, s ňou úzko súvisiaci problém prieťahov v súdnych konaniach, respektíve vysoký počet reštančných vecí a z toho prameniaca nízka dôveryhodnosť súdov.
V justícii je veľa problémov
Podľa prieskumu Eurobarometer majú Slováci najnižšiu dôveru spomedzi sledovaných inštitúcii k súdnemu a právnemu systému, ktorému dôveruje iba 29 percent občanov, čo je o 14 percentuálnych bodov menej ako je priemer v Európskej únii.
Protichodnosť a nejednoznačnosť niektorých rozhodnutí podľa správy úzko súvisí s komplikovanosťou legislatívy, rezervami v oblasti tvorby ustálenej judikatúry na vyšších stupňoch súdnej sústavy (vrátane Najvyššieho súdu Slovenskej republiky), nedokonalým systémom vzdelávania sudcov a budúcich sudcov, ale aj s individuálnymi zlyhaniami sudcov.
Dôveryhodnosť súdov je ďalej pravidelne naštrbovaná aj procesnými chybami v trestnom konaní, ktoré osobitne v prípade rozhodovania o väzbe neraz vedú k ťažko obhájiteľným výsledkom. Časť problému je spôsobená pochybeniami sudcov, časť súvisí s komplikovanosťou a nejednoznačnosťou Trestného poriadku.
Prokuratúra nie je výnimkou
Súvisiacou témou, ktorá má vplyv na dôveryhodnosť súdnictva je aj nízka dôveryhodnosť v oblasti prokuratúry. Podľa ministra Boreca ide o dôsledok spolitizovanej voľby kandidáta na generálneho prokurátora a opakovaných pokusov o politické ovládnutie prokuratúry.
V záujme zvýšenia dôveryhodnosti prokuratúry bude podľa rezortu spravodlivosti potrebné modernizovať prokurátorskú samosprávu a vhodne ju prepojiť so systémom verejnej kontroly. „Javí sa ako vhodné, aby bola prokurátorská samospráva posilnená o členov z externého prostredia (zástupcovia iných právnických profesií, akademickej sféry a pod.). Takto zreformovanú prokurátorskú samosprávu by bolo následne možné zapojiť do procesu výberu nominantov na kandidáta na generálneho prokurátora,“ uvádza správa.
Nezanedbateľná časť objektívnych problémov justície je podľa správy dôsledkom nevhodných justičných experimentov a politického zasahovania do systému súdnictva z minulých období. Osobitné škody spôsobuje podľa ministra najmä presadzovanie takzvanej mediálnej justície, keď politici vytvárajú tlak na rozhodovanie v konkrétnych kauzách, ako aj pokusy rozdeliť sudcov na „koaličných“ a „opozičných“.
„Ak sa majú riešiť súčasné problémy, je nevyhnutné odstrániť aj ich príčiny. Preto vláda pristúpila k stratégii dôsledného odpolitizovania súdnictva. Možno konštatovať, že vďaka tomu sa vytvoril priestor aj na prípravu dlhodobých systémových riešení, ktoré sú v záujme občanov Slovenskej republiky i podnikateľského prostredia,“ píše sa v materiáli.
Poslanci v utorok schválili tieto novely
Maximálna lehota splatnosti faktúr v rámci dodávateľsko-odberateľských vzťahov sa v budúcom roku obmedzí. Novela stanovuje maximálnu lehotu splatnosti na 60 dní, pričom pre subjekty verejného práva, ako sú napríklad vyššie územné celky, obce či štátne orgány bude platiť len 30-dňová lehota splatnosti. Novela by mala po podpise prezidenta nadobudnúť účinnosť od začiatku februára 2013.
Slovenský zákon o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov už bude obsahovať aj zmienku o tom, že sa vzťahuje na geneticky modifikované mikroorganizmy, nielen organizmy. Vyplýva to z novely, ktorú schválil parlament.
Odsúdeným väzňom už nebude môcť riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru nahliadnuť do korešpondencie s tuzemským štátnym orgánom, ktorá súvisí s podnetmi a sťažnosťami v oblasti ochrany ľudských práv. Vyplýva to z novely zákona o výkone trestu odňatia slobody, ktorú tiež schválil parlament.
V prípade obchodovania s výrobkami z tuleňov a spôsobenia trvalej ujmy na exemplároch ohrozených rastlín a živočíchov hrozia sankcie, pričom členské štáty Európskej únie musia toto opatrenie prijať a uloženie sankcií zaručiť.
Novelou zákona o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi, ktorú schválil parlament, Slovensko implementuje niektoré ustanovenia predpisov Európskej únie v oblasti regulácie obchodu s exemplármi voľne žijúcich živočíchov a rastlín a v oblasti pravidiel týkajúcich sa uvádzania výrobkov z tuleňov na trh.
.
Opäť o paroplyne
V utorok čakalo na zákonodarcov aj hlasovanie o bodoch, ktoré prerokovali v pondelok a v piatok.
Okrem iného sa v prvom čítaní rozhodlo o spornom vládnom zákone o podpore obnoviteľných zdrojov energie. Opozičným poslancom sa nepáčila zmena v zákone, ktorá sa týka rozšírenia podpory pre elektrárne s vysoko účinnou kombinovanou výrobou.
Po prijatí novely by totiž mal štát podporiť zdroje s inštalovaným výkonom až do 300 megawattov, pričom v súčasnosti je to do 200 megawattov. Podľa opozície je táto novela šitá na mieru finančnej skupine Penta, ktorá prevádzkuje bratislavský paroplynový cyklus (PPC). Tento energetický zdroj bude mať po schválení novely už nárok na podporu, ktorá by mala predstavovať 27 miliónov eur ročne. Penta spojitosť so spomínaným zákonom odmieta.
Poslanci rozhodovali aj o prísnejších sankciách za predaj a distribúciu nekvalitných potravín, či o novele zákona o omamných látkach.