BELEHRAD 24. marca (WEBNOVINY) – Krajiny bývalej Juhoslávie, predovšetkým však Srbsko, si v stredu pripomínajú 11. výročie začatia 78 dní trvajúceho bombardovania krajiny armádami členských štátov Severoatlantickej aliancie (NATO). Cieľom náletov bolo zastavenie etnických čistiek riadených juhoslovanskou vládou na čele s prezidentom Slobodanom Miloševičom. Bombardovanie zrovnalo so zemou viaceré srbské strategické objekty, za obeť im však padlo aj množstvo škôl, nemocníc alebo budova celoštátnej televízie.
Aliancia začala nálety 24. marca 1999 o 19:30 stredoeurópskeho času (SEČ) po tom, ako režim autokratického juhoslovanského prezidenta Miloševiča odmietol pristúpiť na mierovú dohodu, ktorá by ukončila tvrdé zákroky proti albánskym separatistom v Kosove. Odhady počtu ľudí, ktorí pri nich prišli o život, sa pritom rôznia. Srbi hovoria asi o 3500 obetiach, podľa iných údajov bola bilancia asi 1200 mŕtvych. Materiálne škody dosiahli hodnotu asi 30 miliárd amerických dolárov.
Útoky sa skončili 9. júna 1999 podpísaním dohody v macedónskom meste Kumanovo a prijatím Rezolúcie Bezpečnostnej rady č. 1244. Po viacerých neúspešných diplomatických intervenciách ukončili politické riešenie krízy v krajine vtedajší fínsky prezident Martti Ahtisaari a bývalý ruský premiér Viktor Černomyrdin. Prezident Miloševič následne súhlasil s ich návrhom, aby medzinárodná komunita poslala na územie Kosova mierové jednotky.
Bývalá srbská provincia obývaná prevažne etnickými Albáncami o necelé desaťročie v roku 1998 jednostranne vyhlásila nezávislosť aj napriek ostrým protestom zo strany Belehradu, ktorý prisľúbil, že sa nikdy nevzdá nárokov na toto územie. Nezávislosť Kosova doteraz uznalo 65 krajín vrátane USA a s výnimkou piatich aj väčšina štátov EÚ.
SITA