BRATISLAVA 15. marca (WEBNOVINY) – Ministrovi financií Ivanovi Miklošovi sa zatiaľ nepodarilo dosiahnuť zmenu distribučného kľúča, podľa ktorého by mali jednotlivé krajiny prispievať do Európskeho stabilizačného mechanizmu, teda permanentného eurovalu. Naďalej to však podľa neho zostáva pre Slovensko zásadnou otázkou. Mikloš chce presadiť, aby sa v kľúči nezohľadňoval počet obyvateľov, ale iba ekonomická sila krajiny, prípadne v spojení s kritériom sily finančného sektora alebo zadlženosťou štátu. „Považujeme to za zásadnú vec. To, že sa použil ten kľúč predtým, znamená, že chudobnejšie krajiny na to doplatili,“ povedal na utorňajšej tlačovej konferencii Mikloš.
Podľa ministra sa k tomuto názoru už prikláňajú všetky nové členské krajiny. „Ja som znovu argumentoval tým, že ten kľúč, ktorý sa použil pri gréckej pôžičke a pri Európskom fonde finančnej stability, považujeme za nelogický a nespravodlivý. V kľúči by nemal byť počet obyvateľov. Je to ako keby niekto, kto je chudobný a má nízky príjem, platil 40-percentnú daň z príjmu a iný, kto je bohatý a má vysoký príjem, platil 20 %,“ tvrdí Mikloš.
Minister však pripúšťa, že staré členské krajiny zmeny v distribučnom kľúči príliš robiť nechcú. Priestor na zmenu však podľa neho je. „V zásade sa dá povedať, že staré členské krajiny si skôr myslia, že by sa meniť nemal, nové si myslia opak. Ale aj medzi starými členskými krajinami nachádzame určitú mieru pochopenia. Preto verím, že sa podarí nájsť nejaký kompromis a nejaká zmena,“ tvrdí minister.
Podľa Mikloša zostávajú na bruselskej pôde otvorené aj ďalšie otázky. Jednou z nich je aj štruktúra permanentného eurovalu, teda akú časť by mal tvoriť efektívne splatený kapitál, akú časť kapitál splatný na požiadanie a akú časť garancie. Aj preto by sa mali ministri financií eurozóny a následne aj ministri financií ostatných členských štátov zísť na mimoriadnom rokovaní opäť o týždeň v pondelok, kde by mali tieto otázky pred marcovým summitom hláv štátov únie doriešiť.
Nový záchranný fond eurozóny, ktorý má vzniknúť v roku 2013, by mal mať počiatočnú kapacitu 500 mld. eur. Súčasný záchranný fond eurozóny označovaný ako Európsky mechanizmus finančnej stability (EFSF) tvoria prostriedky v celkovej výške 440 mld. eur, potreba zachovať jeho rating však spôsobuje, že krajiny v núdzi môžu využiť iba zhruba 250 mld. eur. Vznik nového mechanizmu, ktorý má nahradiť EFSF v polovici roka 2013, bude znamenať zdvojnásobenie efektívnej úverovej kapacity.
Niektoré štáty EÚ môžu blokovať zmenu rozpočtových pravidiel
Šesť štátov strednej a východnej Európy môže blokovať reformu rozpočtových pravidiel v EÚ, pokiaľ krajiny eurozóny nebudú súhlasiť zo zmenou kľúča, podľa ktorého budú krajiny prispievať do nového permanentného Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM), ktorý by mal v roku 2013 nahradiť terajší Európsky mechanizmus finančnej stability (EFSF). Uviedol to v utorok zdroj z prostredia EÚ. EFSF si môže požičiavať na trhu na základe garancií jednotlivých členských štátov eurozóny, ktorých veľkosť závisí od podielu krajiny na základnom kapitále Európskej centrálnej banky, čoho výsledkom je podľa niektorých vládnych predstaviteľov, že chudobnejšie krajiny v pomere k ekonomickej sile prispievajú viac ako bohatšie krajiny.
Štáty eurozóny ako Estónsko a Slovensko a tiež ďalší členovia EÚ Lotyšsko, Litva, Bulharsko a Česká republika tvrdia, že kľúč, podľa ktorého sa vypočítava podiel jednotlivých štátov na garanciách ESM na základe podielu na kapitáli ECB, ako je tomu aj v prípade EFSF, je nespravodlivý. „Pokiaľ sa nezmení kľúč, podľa ktorého budú krajiny prispievať do ESM, budeme dohodu blokovať,“ povedal zdroj blízky k jednej z delegácií.
