Oba stupne správnych súdov – Najvyšší správny súd SR a nové krajské správne súdy, by sa mali obsadiť preložením sudcov, ktorí rozhodujú správne právo.
Myslí si to sudcovská iniciatíva Za otvorenú justíciu (ZOJ) s tým, že by sa pritom mal dodržiavať postup ich verejného vypočutia pred Súdnou radou SR a overenia, či spĺňajú zákonné predpoklady sudcovskej spôsobilosti.
Pre agentúru SITA tak ZOJ reagovala na situáciu, že sudcovia správneho kolégia Najvyššieho súdu SR (NS SR) považujú za diskriminačné, že musia absolvovať výberové konanie na novovytvorený Najvyšší správny súd SR. Agentúre SITA poskytla stanovisko hovorkyňa ZOJ Katarína Javorčíková.
Iná právna úprava
Iniciatíva pritom konštatuje, že podľa platnej právnej úpravy by sudcovia správneho kolégia mali absolvovať výberové konanie na Najvyšší správny súd SR, ktorý je v systéme všeobecných súdov na rovnakom stupni ako NS SR.
Vo vzťahu k sudcom nových krajských správnych súdov pritom platí iná právna úprava, a sudcovia správnych kolégií terajších krajských súdov sa môžu stať sudcami nových správnych súdov len na základe žiadosti o ich preloženie. Takúto rozdielnu právnu úpravu v novom systéme správnych súdov tak považujú za nesprávnu.
Náročné výberové konanie
Podľa iniciatívy je nepochybné, že sudcovia správneho kolégia najvyššieho súdu museli prejsť náročným výberovým konaním na tento súd a svojou rozhodovacou činnosťou museli aj osvedčiť svoju odbornú spôsobilosť.
„Pokiaľ vo výberovom konaní na nový správny najvyšší súd majú rovnaké postavenie ako kandidáti z radov nesudcov, môže to zakladať ich nepriamu diskrimináciu. Ide pritom o zjednodušené výberové konanie, ktoré pozostáva len z verejného vypočutia kandidátov pred súdnou radou a osvedčením sudcovskej spôsobilosti, čo je rovnaký proces, aký by sudcovia správneho kolégia NS SR absolvovali aj pri procese ich preloženia,“ uviedla ZOJ.
Ako dodala, tieto skutočnosti môžu zakladať u sudcov správneho kolégia NS SR pocit, že ide o ich diskrimináciu a aj určitý druh dehonestácie ich doterajšieho postavenia.