BRATISLAVA 14. októbra (WEBNOVINY) – Súkromné pozemky v najvyšších stupňoch ochrany národných parkov sa budú môcť zamieňať za štátne pozemky. Vyplýva to z novely zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA), ktorú dnes schválil parlament.
Budeme mať z Tatier ementál, tvrdí Žiga
Súkromné pozemky v zóne A alebo B bude môcť podľa novely organizácia ochrany prírody prenajať, vykúpiť alebo zameniť v záujme zabezpečenia celistvosti a lepšej ochrany chráneného územia. Minister životného prostredia Peter Žiga to odôvodnil potrebou pre celistvú zonáciu územia, ktorú dnes môžu blokovať súkromní vlastníci.
„Aby sme mohli zrealizovať zonáciu, lebo ak s ňou nebudú súhlasiť súkromní majitelia pozemkov, budeme mať z Tatier ementál,“ povedal minister. Žiga upozornil, že najmä v Západných Tatrách je množstvo súkromných majiteľov pozemkov v najvyššom stupni ochrany a bez vysporiadania ich pozemkov nebude možná zonácia plošne na celom území národného parku.
Simon vyzval Smer, aby nepracoval pre finančné skupiny
Poslanec Mostu-Híd Zsolt Simon sa domnieva, že Smer-SD chce novelou umožniť finančnej skupine J&T výmenu pre ňu nevyužiteľných pozemkov, ktoré vlastní vo Vysokých Tatrách. „Vyzývam Smer, aby už prestal pracovať pre finančné skupiny a začal zabezpečovať sľúbené istoty pre občanov,“ konštatoval Simon.
Podpredseda Mosta-Híd vysvetlil, že ak teraz má J&T pozemky v Tatrách v 4. a 5. stupni ochrany, na ktorých nedochádza k obmedzeniu bežného obhospodarovania, štát to nič nestojí, finančná skupina však na nich nevie zarobiť, ak tam nie sú lyžiarske vleky.
Ak by vymenila J&T nevyužiteľné pozemky, napríklad za plochy, kde má lyžiarske svahy, štátu by nemusela platiť za nájom. Simon považuje rovnako za neprípustné, že vlastníci, nájomcovia a užívatelia pozemkov by sa po novom vôbec nemuseli dozvedieť, že na ich pozemkoch plánuje štát vyhlásiť chránené územie, čím sa obmedzia ich vlastnícke práva.
Slovensku hrozí súdne konanie
Právnou normou sa zároveň rezort spravodlivosti usiluje odvrátiť možné súdne konanie hroziace Slovensku pre nesprávne a neúplné prebratie príslušnej smernice Európskej komisie. EIA rieši posudzovanie a následné povoľovanie rôznych priemyselných prevádzok či iných činností s predpokladaným významným vplyvom na životné prostredie vrátane zdravia. Takéto konanie predchádza napríklad výstavbe elektrární, spaľovní odpadu, diaľnic, vodných nádrží či ťažbe nerastov.
Komisia považuje za hlavný nedostatok platného zákona nedostatočné prepojenie procesu posudzovania vplyvov navrhovaných činností s následnými povoľovacími procedúrami. Nedostatočné prepojenie podľa EK vytvára priestor pre nerešpektovanie výsledkov procesu posudzovania vplyvov.
Týmto posúdením potom nemožno garantovať ani plné zabezpečenie práv dotknutej verejnosti, ktorá sa na konaní zúčastňuje alebo má záujem o výsledok rozhodovania v záležitostiach životného prostredia. Otvára sa tak problematika zapracovania časti požiadaviek Aarhuského dohovoru (Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia z 25. júna 1998).
Nedostatočné zapracovanie smernice sa Slovensko snaží odstrániť aj preto, aby nebolo ohrozené čerpanie fondov EÚ na projekty z predchádzajúceho a nastávajúceho programového obdobia.
Novela prináša pravidlo, podľa ktorého má byť výstup zisťovacieho konania a proces posudzovania vplyvov záväzný. Rešpektovanie zisteného stavu a výsledky spomínaných konaní majú byť podmienkou na vydanie povolenie. Právna norma stanovuje postup úradného overovania zhody projektového dokumentu, ktorý žiadateľ predkladá do povoľovacej procedúry s výsledkom konaní prostredníctvom záväzného stanoviska orgánu EIA.
