BRATISLAVA 11. júla (WEBNOVINY) – Slovensko prehralo pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP) spor so sťažovateľom Arpádom Untermayerom pre neprimerané dlhé konanie o zaplatenie peňažnej sumy a neprimeranú dĺžku exekučného konania na slovenských súdoch.
ESĽP mu priznal 3100 eur nemajetkovej ujmy a 1250 eur ako náhradu výdavkov na konanie, zvyšok jeho nárokov zamietol. O prípade informuje ministerstvo spravodlivosti na svojej webstránke.
Arpád Untermayer sa sťažoval najmä na neprimeranú dĺžku konania o zaplatenie peňažnej sumy a exekučného konania. Dĺžkou napadnutých konaní sa už zaoberal aj Ústavný súd SR na základe viacerých ústavných sťažností.
Primerané finančné zadosťučinenie
Nálezom v septembri 2007 rozhodol, že v konaní o zaplatenie peňažnej sumy došlo k prieťahom a sťažovateľov priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 30-tisíc korún a náhradu trov právneho zastúpenia. Okrem toho prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd sa neskôr zaoberal aj druhou sťažnosťou Untermayera, ktorú v septembri 2009 odmietol. Podľa ústavného súdu bola neprípustná, pretože sťažovateľ vo vzťahu k exekučnému konaniu nepreukázal, že pred podaním ústavnej sťažnosti podal sťažnosť na prieťahy predsedovi dotknutého súdu.
Slovenská republika zaslala európskemu súdu v súvislosti s konaním o zaplatenie peňažnej sumy jednostrannú deklaráciu, v ktorej uznala status sťažovateľa ako poškodenej osoby, ako aj neprimeranú dĺžku konania. Keďže európsky súd považoval konanie o zaplatenie peňažnej sumy za úzko spojené s exekučným konaním, nesúhlasil s ich oddelením a jednostrannú deklaráciu vlády odmietol.
Európsky súd argument vlády neuznal
ESĽP sa nestotožnil s argumentáciou vlády vo vzťahu k exekučnému konaniu, že sťažovateľ nepodal ústavnú sťažnosť v súlade s formálnymi náležitosťami a ustálenou praxou ústavného súdu.
Európsky súd neuznal ani argument, že sťažovateľ sa mohol domôcť finančného odškodnenia za prípadné prieťahy zistené predsedom dotknutého súdu prostredníctvom žaloby o náhradu škody podľa zákona o zodpovednosti za škodu.
ESĽP pripomenul, že rovnaké námietky, ako vzniesla v tomto prípade vláda, už preskúmal a odmietol aj v kauzách Komanický proti Slovenskej republike a Ištván a Ištvánová proti Slovenskej republike.
Súd poznamenal, že obidve konania musia byť posúdené spoločne – z tohto dôvodu posudzované obdobie predstavovalo viac ako štrnásť rokov. Počas tohto obdobia sa uskutočnilo dvojstupňové konanie o zaplatenie peňažnej sumy na dvoch stupňoch, pričom na prvom stupni sa prípadom zaoberali tri odlišné súdy. Aj v exekučnom konaní sa konalo na dvoch stupňoch, pričom na prvom stupni boli zapojené do konania dva odlišné súdy. Po preskúmaní podstaty sťažnosti európsky súd poznamenal, že dĺžka konania posudzovaného ako jeden celok bola neprimeraná. ESĽP konštatoval porušenie Európskeho dohovoru o ľudských právach.