BRATISLAVA 1. júna (WEBNOVINY) – Slovensko bude vyradené z procedúry nadmerného deficitu. Navrhla to totiž v pondelok Európska komisia. Formálne by mali vyradenie Slovenska z „klubu rozpočtových hriešnikov“ potvrdiť ešte ministri financií krajín Európskej únie na svojom júnovom rokovaní.
Slovensko tak zavŕšilo štvorročný proces, počas ktorého muselo skrotiť deficit rozpočtu verejnej správy z takmer 8 % hrubého domáceho produktu a stlačiť ho pod referenčnú hodnotu 3 % výkonu ekonomiky.
Slovensko si zaslúžilo vystúpiť, tvrdí Kažimír
Rozhodnutie Európskej komisie privítal aj minister financií Peter Kažimír. „Slovensko si jednoznačne zaslúžilo vystúpiť z procedúry nadmerného deficitu. Podarilo sa nám totiž zlepšiť fungovanie štátu a verejné financie sme stabilizovali. Aj v tomto, aj v budúcom roku bude deficit rozpočtu nižší ako 3 % hrubého domáceho produktu,“ vyhlásil v pondelok na tlačovej konferencii.
Zároveň potvrdil, že opätovné zaradenie Slovenska do procedúry po jesennej notifikácii v prípade, že by nová metodika ESA2010 zdvihla deficit späť nad 3 %, nehrozí. Komisia totiž pre hodnotenie vlaňajšieho hospodárenia berie za záväznú jarnú notifikáciu a taktiež posledné prognózy, ktoré hovoria, že Slovensko vlani ani v ďalších rokoch deficit nad 3 % výkonu ekonomiky mať nebude. Najbližšie tak bude Brusel naše verejné financie hodnotiť až na jar budúceho roku za rok 2014.
Schodok sa udrží aj v tomto roku, ubezpečuje minister financií
Minister financií pritom nepochybuje, že schodok verejných financií sa pod referenčnou hodnotou udrží aj v tomto roku. „Som presvedčený, že výsledok za rok 2014 bude takisto pod 3 %. Všetky čísla a dáta o vývoji hospodárstva za prvý štvrťrok hovoria o tom, že sme v lepších časoch,“ vyhlásil.
Lepší vývoj hospodárstva by sa totiž podľa Kažimíra mal odzrkadliť aj na vývoji príjmov. „Očakávam lepšie príjmy, ako sme s nimi rátali v štátnom rozpočte, resp. v poslednej februárovej prognóze,“ dodal.
Opozičná SDKÚ-DS síce priznáva, že vystúpenie z procedúry nadmerného deficitu sa očakávalo, môže však podľa nej prekryť neschopnosť vlády šetriť na sebe a realizovať potrebné zmeny. „Cena, za ktorú vystupujeme z procedúry nadmerného deficitu je vysoká a skladajú sa na ňu všetci občania,“ konštatuje predseda strany SDKÚ-DS Pavol Frešo s tým, že prekročenie tretieho pásma dlhovej brzdy znamená aj zmrazovanie komunálnych rozpočtov. Vláda pritom podľa neho nešetrí na sebe, ale zdiera ľudí. Tvrdí, že až vyše 90 % z konsolidačných opatrení v minulom roku zaplatili občania na daniach, odvodoch a poplatkoch.
Slovensko bolo zaradené do procedúry nadmerného deficitu v roku 2009 po tom, čo sme do Bruselu avizovali schodok verejných financií na úrovni vyše 6 % hrubého domáceho produktu. Ten bol však dodatočne ešte navýšený až k 8 % výkonu ekonomiky.
Ako lehota na zníženie deficitu pod 3 % hrubého domáceho produktu bol stanovený rok 2013. Slovenský deficit však ešte v roku 2010 dosiahol podľa posledných údajov Eurostatu vyše 7,5 %, následnej začal klesať na 4,8 % v roku 2011 a 4,5 % v roku 2012. Vlani sa napokon podľa poslednej jarnej notifikácie Eurostatu podarilo schodok stlačiť na 2,8 % hrubého domáceho produktu a v ďalších rokoch by sa mal naďalej držať pod referenčnými 3 %.
Okrem Slovenska mali vlani konečný termín na skresanie nadmerného schodku aj ďalšie štyri krajiny a to Česká republika, Dánsko, Rakúsko a Belgicko. Všetkým štyrom sa podarilo z procedúry vystúpiť spoločne s nami. V procedúre naďalej zostávajú ďalšie krajiny, ako Slovinsko či Španielsko.
Ak by Slovensko nesplnilo cieľ, hrozili by nám aj sankcie
Ak by Slovensko nesplnilo cieľ zníženia deficitu a Brusel by lehotu neposunul, hrozili by nám aj sankcie. Tie sú stanovené ako neúročený vklad do Európskej únie vo výške 0,2 % hrubého domáceho produktu a zároveň desatina rozdielu medzi skutočným schodkom a referenčnou hodnotou 3 % hrubého domáceho produktu.
Túto pomernú časť sankcie by pritom mohla rada krajine ukladať aj ďalšie roky. Pri ďalšom nedodržaní stanovených rámcov by potom mohla Európska rada rozhodnúť o premenení uvedených vkladov na skutočnú pokutu. V prípade korekcie nadmerného deficitu by naopak podľa stanovených pravidiel sankcie zrušila.
Ako doplnil minister financií, zotrvanie v tomto režime by okrem toho mohlo znamenať aj zvýšenie nákladov na správu štátneho dlhu. „Viete veľmi dobre, že Slovensko sa teší v posledných mesiacoch rekordne nízkym úrokom na financovanie vlastného dlhu. Ak by sa nám nepodarilo vystúpiť z procedúry nadmerného deficitu, naša kredibilita by bola samozrejme ohrozená,“ dodal.
