Slovensko príde pre Grécko o peniaze, Sulík kritizoval Fica

BRATISLAVA 6. júla (WEBNOVINY) – Výsledok gréckeho referenda je len vyvrcholením absolútne pomýlenej politiky zachraňovania, ktorá vychádza z presvedčenia, že Grécko sa môže reformovať a konsolidovať svoje verejné financie ako riadny člen eurozóny, myslí si predseda strany Sloboda a Solidarita Richard Sulík.

„Táto politika viedla najmä k stmeleniu gréckej ľavice, odstaveniu tamojších reformných síl, k mobilizácii odporu gréckej verejnosti voči úsporám a nakoniec k referendu. Jeho výsledok nám dnes naznačuje, že hlavnou témou už nebudú grécke reformy a ďalšie úspory, ale to, o koľko peňazí veritelia v Grécku prídu vrátane Slovenska,“ dodáva Sulík.

Odchod Grécka z eurozony neznamená podľa Fica nič

Predseda vlády Robert Fico, ktorý má leví podiel na tom, že Slovensko investovalo do gréckeho dobrodružstva stámilióny eur, dnes podľa Sulíka zavádza verejnosť, ak tvrdí, že naši daňoví poplatníci o nič neprídu.

„Je to od neho lož, trestuhodná neschopnosť sebareflexie a férového prístupu k občanom. Takýto prístup premiéra slovenskej vlády k peniazom daňových poplatníkov predznamenáva ďalšie chyby slovenskej diplomacie pri riešení nových úloh a výziev, ktoré grécke referendum vyvolá,“ upozorňuje líder liberálov.

Fico v relácii TA3 V politike konštatoval, že odchod Grécka z eurozóny Slovensko nepoškodí. „Odchod Grécka z eurozóny nebude znamenať pre fungovanie eurozóny a eura v podstate nič,“ vyslovil sa premiér. Slovensko podľa Fica nepríde o žiadne peniaze, lebo Grékom nedalo žiadnu hotovosť. „To je fáma, máme iba garancie, ktoré si budeme vymáhať. Nikto nezaplatil ani jedno jediné euro v hotovosti Grékom,“ vysvetlil.

Grécko musí rešpektovať podľa Kisku pravidlá

Ak chce byť Grécko prosperujúcou stabilnou krajinou, potrebuje reformy. Čím dlhšie sa budú odkladať, tým ťažšie budú. Myslí si to prezident Andrej Kiska. Prezidentovo stanovisko k situácii v Grécku agentúre SITA poskytol jeho hovorca Roman Krpelan.

„Grécka vláda hovorí, že Grécko chce zostať v eurozóne. Lenže eurozóna má svoje pravidlá a tie treba rešpektovať, pretože bez nich spoločná mena nemôže fungovať,“ uviedla hlava štátu. Podľa prezidenta sú občania každého štátu zodpovední za to, ako sa ich krajina bude vyvíjať.

„Rešpektujem rozhodnutie gréckych voličov, ale aj oni musia rešpektovať záujem občanov ostatných 18 krajín eurozóny, aby bola ich mena spoľahlivá a rešpektovaná. Na tom výsledok referenda nič nezmenil,“ uzavrel Kiska.

Sieť nevidí dôvod, prečo by krajiny EÚ mali financovať Grécko

Minister financií Peter Kažimír (Smer-SD) už vidí Grécko na odchode z eurozóny. „Rešpektujeme rozhodnutie ľudí v Grécku. Odmietnutie reforiem ale nemôže znamenať jednoduchší prístup k ďalším peniazom,“ píše ministerstvo.

„Sieť plne rešpektuje vôľu gréckych občanov a ich právo vybrať si vlastnú cestu. Nenachádza však jediný dôvod, pre ktorý by túto cestu mali financovať ostatné členské štáty eurozóny,“ pripojila sa strana Sieť. „Nastal čas na priateľskú rozluku. Fungovanie gréckeho štátu a ekonomiky je totiž nezlučiteľné so životom v eurozóne. Na stretnutí euroskupiny by preto slovenský minister financií nemal podľahnúť tlaku na nezmyselné ústupky novým gréckym požiadavkám na ďalšie peniaze,“ uviedol predseda Siete Radoslav Procházka.

V Grécku prevláda populizmus, tvrdí Bugár

Našou úlohou po gréckom referende je podľa predsedu Mostu-Híd Bélu Bugára nájsť cestu, ako ochrániť ekonomické záujmy Slovenska a udržať stabilitu eurozóny ako celku. Ako povedal pre agentúru SITA, výsledky referenda potvrdili, že v Grécku prevláda naďalej populizmus nad zodpovednosťou.

„Grécky minister financií namiesto snahy o splnenie predreferendového sľubu, v ktorom gréckym občanom sľuboval novú dohodu s veriteľmi do 24 hodín v prípade ich NIE v referende, zvolil radšej útek pred zodpovednosťou. Je to len ďalšia ukážka toho, čo všetko dokážu populistickí a neskúsení politici urobiť pre svoju popularitu napriek negatívnym dopadom na krajinu. Úlohou zodpovedných politikov je prijímať aj nepopulárne, ale správne rozhodnutia, ktorých výsledky sa často neprejavia okamžite, ale až po nejakom čase,“ vyhlásil Bugár.

Predstavitelia eurozóny a EÚ musia podľa neho zaujať rázny a nekompromisný postoj pri ďalších rokovaniach s gréckou vládou, ktorá je teraz na ťahu. „Grécko buď pochopí, že nemôže žiť z cudzích peňazí bez toho, aby robilo doma reformné opatrenia, alebo bude musieť za svoju nezodpovednosť niesť dôsledky,“ konštatoval predseda Mostu-Híd.

Krajine hrozia aj bezpečnostné riziká

Európskej únii po výsledkoch gréckeho referenda už hrozia podľa poslanca NR SR Jozefa Kollára (Skok) nielen finančné, ale aj bezpečnostné riziká. Upozornil, že v celom gréckom príbehu zavedenia eura vždy víťazilo politikárčenie nad zdravým rozumom.

„A my, ako aj európski politici, by si z tejto extrémne drahej a nešťastnej lekcie mali vziať ponaučenie. Od prijatia Grécka do eurozóny na základe politického a nie ekonomického rozhodnutia, cez popieranie dôvodov na skoré riešenie, politikárčenie pri prijímaní záchranných mechanizmov, nástup populistickej a nezodpovednej vlády v Grécku – dnešný stav je len vyústením celého sledu zlých rozhodnutí a znamená kritickú výzvu pre budúcnosť Európskej únie,“ zdôraznil Kollár.

Podľa neho vzhľadom na stupeň prepojenia bankových systémov Grécka s bankami v Bulharsku, Macedónsku, Srbsku a na Cypre, môže súčasná situácia ľahko viesť k destabilizácií finančného systému prinajmenšom na celom Balkáne.

V nedeľňajšom referende Grékov o prijatí podmienok medzinárodných veriteľov povedalo „nie“, 61,31 zúčastnených voličov. Hlasy „áno“ odovzdalo 38,69 percenta zúčastnených. Vyplýva to z údajov, ktoré po sčítaní všetkých hlasovacích lístkov v noci na pondelok zverejnilo grécke ministerstvo vnútra.