Najmenej odolnými voči manipulatívnym a pro-ruským naratívom sa ukazujú Bulharsko, Maďarsko a Slovensko. Uviedla to riaditeľka Centra pre demokraciu a odolnosť organizácie GLOBSEC Dominika Hajdu.
Prezident a zakladateľ GLOBSECu Róber Vass uviedol, že najnovší porovnávací prieskum ukázal zásadne zmeny v postojoch väčšiny ľudí v súvislosti s vojnou na Ukrajine.
Ako vyplynulo z prieskumu, ktorý GLOBSEC uskutočnil v ôsmich krajinách strednej a východnej Európy, dve tretiny ľudí považuje Rusko za hrozbu v regióne.
„Toto číslo stúplo a Spojené štáty americké sú vnímané ako kľúčový partner v oblasti bezpečnosti stále väčším množstvom ľudí. Takisto aj podpora pre EÚ a NATO je v regióne stabilná,“ doplnil Vass.
USA ako bezpečnostná hrozba
Ako ďalej uviedla analytička Jana Kazaz, podpora členstva v NATO klesla na Slovensku oproti roku 2022 zo 72 percent na 58 percent. Väčšina ľudí už nepripisuje hlavnú zodpovednosť za vojnu na Ukrajine Rusku a 50 percent považuje USA za bezpečnostnú hrozbu.
Viac o téme: Vojna na Ukrajine
„Len 40 percent ľudí na Slovensku si myslí, že za vojnu na Ukrajine je primárne zodpovedné Rusko. 34 percent si myslí, že za vojnu môže Západ a 17 percent prisudzuje vinu Ukrajine,“ doplnil Vass s tým, že tieto čísla sú dôležité aj v kontexte nasledujúcich volieb, pretože tieto čísla ukazujú aktuálnu náladu v spoločnosti, s čím bude treba podľa neho pracovať.
Na GLOBSEC 2023 do Bratislavy zavíta vyše tisíc hostí zo 63 krajín a okrem Macrona to budú viaceré známe mená
„Verím tomu, že tak ako aj v minulosti, sa Slovensko dokáže zomknúť v tom, kam patríme, kam chceme smerovať a kde chceme byť,“ vyhlásil Vass.
Náchylnosť veriť dezinformáciám
Z prieskumu vyplynulo, že priemerná podpora členstva v NATO v regióne je 79 percent, no údaje sa v jednotlivých krajinách výrazne líšia. Členstvo podporuje 94 percent Poliakov a 58 percent Slovákov a Bulharov.
Prieskum ďalej ukázal, že v priemere 74 percent respondentov uznáva, že vojenská podpora Ukrajine jej pomáha brániť sa proti Rusku, ale na Slovensku a v Bulharsku si viac ľudí myslí, že vojenská pomoc Ukrajine provokuje Rusko a približuje ich krajiny k vojne.
Senior analytička Globsecu Katarína Klingová zhodnotila, že Slovensko je príkladom toho, čo sa môže stať, keď sa skombinuje nedôvera v inštitúcie, spoločnosť s náchylnosťou veriť dezinformáciám a politickí aktéri, ktorí sú schopní využiť frustrácie spoločnosti vo vlastný prospech.
„Aktuálne máme na Slovensku historicky najnižšiu mieru dôvery v inštitúcie, keď vláde dôveruje len 18 percent respondentov. Tento nedostatok dôvery vytvoril živnú pôdu pre časť opozičným strán na kampaň obviňujúcu Západ z vojny a podkopávanie podpory Ukrajine, ktorá našla odozvu u značnej časti obyvateľstva,“ uviedla Klingová.
Nedôveru treba vyriešiť teraz
Z prieskumu ďalej vyplynulo, že 69 percent opýtaných Slovákov si myslí, že poskytovaním zbraní Ukrajine dochádza k provokácii Ruska a k približovaniu sa vojne a tiež, že utečencom z Ukrajiny je poskytovaná pomoc na úkor ľudí žijúcich na Slovensku.
GLOBSEC sa tento rok sústredil aj na to, ako vplyv dezinformácií, ktoré sa šírili počas pandémie COVID-19, prispeli k nedôvere voči farmaceutickým spoločnostiam, zdravotníckym organizáciám a očkovaniu.
Z prieskumu tak vyplynulo, že približne 37 percent obyvateľov regiónu strednej a východnej Európy sa domnieva, že vakcíny proti COVID-19 zvyšujú riziko predčasných úmrtí, a 56 percent podozrieva farmaceutické spoločnosti, že z dôvodu zisku zatajujú účinné spôsoby liečby chorôb.
„Tieto nálady rezonujú aj v spoločnostiach, ktoré vykazujú väčšiu odolnosť voči geopolitickým dezinformáciám, ako sú Česko a Poľsko. Ak chceme byť lepšie pripravení na budúce zdravotné krízy, túto nedôveru by sme mali riešiť teraz, keď zdravie nie je témou číslo jedna politickej agendy,“ uzavrela Hajdu.
