BRATISLAVA 24. marca (WEBNOVINY) – Po schválení navrhovanej novely Zákonníka práce v podobe, v akej ju presadzuje rezort práce a sociálnych vecí, by sa Slovensko stalo krajinou s deviatym najflexibilnejším pracovným kódexom v Organizácii pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD). „Klesli by sme tak výraznejšie pod úroveň priemeru krajín OECD,“ uviedol Inštitút finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií SR vo svojom komentári k návrhu novely pracovného kódexu. Pružnejší Zákonník práce ako Slovensko by tak podľa IFP po jeho novelizácii mali už len také členské štáty OECD, ako USA, Kanada, Veľká Británia, Austrália, či Japonsko.
Celková flexibilita Zákonníka práce sa podľa inštitútu zvýši najmä úpravou pravidiel pri výpovedi zamestnancovi so stálym pracovným pomerom. Pri výpovedi danej zamestnávateľom sa má zrušiť súbeh výpovednej lehoty a odstupného, ktoré v takomto prípade zamestnávateľ nemusí poskytovať. Výpovedná lehota pre kratšie pracovné pomery trvajúce menej ako rok sa má znížiť na jeden mesiac. „Flexibilita pre stály pracovný pomer tak bude vyššia, ako je priemer krajín OECD,“ konštatuje inštitút. Mierne sa zvýši aj flexibilita pri pracovných pomeroch na určitý čas, ktorá je už v súčasnosti pod priemerom OECD.
Navrhované zvýšenie výpovednej lehoty pri pracovných pomeroch s dĺžkou nad desať a dvadsať rokov by podľa IFP zvýšilo striktnosť pravidiel a mohlo prispievať k dualizácií trhu práce. „Výrazne diferencovaná dĺžka výpovednej lehoty by znevýhodňovala zamestnancov s kratším trvaním pracovného pomeru, kam patria najmä mladí,“ upozorňuje inštitút. Práve táto znevýhodnená skupina, ktorá má horšiu šancu získať zamestnanie, by bola podľa IFP disproporcionálne viac postihnutá prepúšťaním.
Naďalej však podľa inštitútu zostáva priestor na zníženie striktnosti pravidiel Zákonníka práce. Ako upozorňuje, OECD odporúča zrušiť minimálne mzdové nároky podľa stupňa náročnosti pre zamestnancov mimo kolektívnej zmluvy, ktoré dodatočne zvyšujú minimálnu mzdu pre vybrané skupiny zamestnancov a tak obmedzujú mzdovú flexibilitu zamestnávateľov. Flexibilitu by podľa IFP zvýšila úprava pravidiel pri kolektívnom prepúšťaní, a to znížením dodatočnej lehoty pred začatím hromadného prepúšťania, ako aj zrušením povinnosti informovať odbory.
Zvýšenie pružnosti Zákonníka práce by však malo celkovo pomôcť najmä mladým a nízko kvalifikovaným ľuďom. Predložený návrh na novelizáciu Zákonníka práce podľa IFP totiž posilňuje flexibilitu a vytvára priestor pre tvorbu pracovných miest a zamestnávanie. „Striktná regulácia môže mať negatívny vplyv na zamestnanosť mladých a nízko kvalifikovaných, ako aj obmedzovať produktivitu a ekonomický rast,“ upozorňuje IFP. Zamestnanosť týchto skupín je pritom podľa inštitútu na Slovensku jedna z najhorších v Európskej únii.
Ako ďalej upozorňuje IFP, na vysokú pracovnoprávnu ochranu podľa Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) doplácajú najmä znevýhodnené skupiny, mladí a nízko kvalifikovaní. „Firmy totiž pri výbere budúceho pracovníka zohľadňujú vyššie očakávané náklady pri týchto rizikovejších skupinách,“ konštatuje inštitút. Na Slovensku dosahujú tieto znevýhodnené skupiny relatívne horšie výsledky ako v zahraničí. „Miera nezamestnanosti mladých je na Slovensku piata najvyššia a miera nezamestnanosti nízko kvalifikovaných je najvyššia v Európskej únii,“ uvádza IFP. Slovensko okrem toho malo v roku 2009 najvyššiu mieru dlhodobej nezamestnanosti v Európskej únii, ako aj najvyšší podiel dlhodobo nezamestnaných na celkovej nezamestnanosti.
Ďalším dôvodom na zvýšenie flexibility Zákonníka práce je podľa inštitútu pozitívny vplyv na zamestnanosť v čase oživenia. „Ochrana zamestnanosti má síce pozitívny vplyv na trh práce v čase krízy, pri ekonomickom raste však môže striktná regulácia spomaľovať tvorbu pracovných miest,“ konštatuje sa v komentári. Slovenský Zákonník práce voči priemeru OECD výrazne striktnejšie reguluje kolektívne prepúšťanie a mierne striktnejšie pravidlá pre prepúšťanie jednotlivých zamestnancov so stálym pracovným pomerom.
Od začiatku septembra tohto roka by mali zamestnanci stratiť nárok na súbežné uplatnenie výpovednej lehoty a odstupného. Vyplýva to z návrhu Zákonníka práce, ktorý predložilo ministerstvo práce a sociálnych vecí do pripomienkového konania. Výpovedná lehota by sa pri pracovných pomeroch trvajúcich do jedného roka mala skrátiť zo súčasných dvoch na jeden mesiac. To podľa rezortu práce umožní zníženie nákladov zamestnávateľa pri pracovných pomeroch, ktoré trvajú len krátky čas. „Určitý negatívny vplyv môže mať navrhovaná právna úprava na mladšie skupiny zamestnancov, napríklad pri výpovednej lehote a peňažnom plnení namiesto výpovednej lehoty,“ priznáva ministerstvo práce a sociálnych vecí.
Negatívny vplyv novely Zákonníka práce môže podľa rezortu nastať aj v prípade zamestnancov, ktorí sa nedohodnú na odstupnom. „Týmto zamestnancom klesne príjem o dvojnásobok priemerného mesačného zárobku,“ uviedol rezort. Naopak, pozitívny vplyv novelizácie pracovného kódexu môže nastať u zamestnancov, ktorí u zamestnávateľa odpracovali viac rokov, keďže sa im predĺži výpovedná lehota. „Pozitívny vplyv úpravy spočíva aj vo flexibilnejšom prijímaní, prípadne uvoľňovaní zamestnancov,“ uvádza ministerstvo.
Na zamestnancov, ktorých pracovný pomer bol v dĺžke najmenej rok a menej ako päť rokov, sa má vzťahovať súčasná aspoň dvojmesačná výpovedná lehota. Nárok na minimálne trojmesačnú výpovednú lehotu majú mať zamestnanci, ktorí u zamestnávateľa odpracovali aspoň päť rokov a menej ako desať rokov. Pri odpracovaní desiatich až dvadsiatich rokov u zamestnávateľa sa má na zamestnanca vzťahovať minimálne štvormesačná výpovedná lehota a ak pracovný pomer trval viac ako dvadsať rokov, výpovedná lehota má byť najmenej päť mesiacov. V súčasnosti majú všetci zamestnanci, ktorí u zamestnávateľa odpracovali najmenej päť rokov, nárok na aspoň trojmesačnú výpovednú lehotu. Podľa ministerstva práce sa tak zavedie model istej zásluhovosti a zhodnotenia zvýšenej miery dopadu skončenia pracovného pomeru na zamestnanca, ak zamestnanec pre zamestnávateľa odpracoval už určité dlhšie obdobie.
